Drávidské jazyky: Rozdiel medzi revíziami
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Dravidische Sprachen.png|thumb |
[[Súbor:Dravidische Sprachen.png|thumb|Rozšírenie drávidských jazykov v JV Ázii]] |
||
'''Drávidské jazyky''' je [[jazyková rodina]], ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej [[India|Indii]] a na [[Srí Lanka|Srí Lanke]]. |
'''Drávidské jazyky''' je [[jazyková rodina]], ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej [[India|Indii]] a na [[Srí Lanka|Srí Lanke]]. |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky. |
Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky. |
||
=== Delenie podľa V. Krupu (1996) === |
=== Delenie podľa V. Krupu (1996)<ref name="K-G"/> === |
||
* severná vetva: |
* severná vetva: |
||
** [[kurukhčina]] (kurukh) |
** [[kurukhčina]] (kurukh) |
||
Riadok 106: | Riadok 106: | ||
****** [[malajálamčina]] (36 mil.) |
****** [[malajálamčina]] (36 mil.) |
||
== Referencie == |
|||
{{referencie|1|refs= |
|||
<ref name="K-G">{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Krupa |
|||
| meno = Viktor |
|||
| odkaz na autora = Viktor Krupa |
|||
| priezvisko2 = Genzor |
|||
| meno2 = Jozef |
|||
| odkaz na autora2 = Jozef Genzor |
|||
| titul = Jazyky sveta v priestore a čase |
|||
| odkaz na titul = Jazyky sveta v priestore a čase |
|||
| vydanie = 2 |
|||
| typ vydania = dopl. a preprac. |
|||
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 1996 |
|||
| isbn = 80-224-0459-4 |
|||
| počet strán = 356 |
|||
| strany = |
|||
}}</ref> |
|||
}} |
|||
{{Jazykový výhonok}} |
{{Jazykový výhonok}} |
Aktuálna revízia z 06:56, 20. október 2021
Drávidské jazyky je jazyková rodina, ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej Indii a na Srí Lanke.
S indoeurópskymi jazykmi, ktorými sa hovorí na severe Indie, táto jazyková skupina nemá žiadne blízke, spoločné korene. Prirodzene súčasné drávidské jazyky prevzali mnoho slov zo sanskritu a hindčiny. Názov drávidské je odvodený zo sanskritského slova drávida pre juh a používa sa od 19. storočia.
Rodina obsahuje asi 26/27/vyše 30 jazykov. Na web-stránke Ethnologue, známej tým, že považuje nárečia za jazyky, je ich uvedených okolo 75, to však nezodpovedá žiadnej odbornej literatúre.
V Indii sú štyri dráviské jazyky, ktoré sú oficiálnymi úradnými jazykmi: tamilčina, telugčina, malajálamčina a kannadčina. Aj tulčinou, góndčinou a kurukhčinou (oraončina) hovorí v Indii viac, ako milión ľudí.
Bráhujčinou sa hovorí v Pakistane, Afganistane a v Iráne.
Postupnou migráciou veľká skupina ľudí hovorí drávidskými jazykmi aj v Singapure, Malajzii, na ostrovoch Fidži a v Suriname.
Delenia[upraviť | upraviť zdroj]
Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky.
Delenie podľa V. Krupu (1996)[1][upraviť | upraviť zdroj]
- severná vetva:
- kurukhčina (kurukh)
- malto
- bráhujčina
- centrálna (stredná) vetva:
- južná vetva:
- irulčina (málo preskúmaná)
- tamilčina
- malajálamčina
- kodagčina
- kotčina
- todčina
- badagčina (málo preskúmané)
- kannadčina
- tulčina (tulu)
- nepreskúmané jazyky:
Delenie podľa nemeckej wiki (E. Kausen, 2005)[upraviť | upraviť zdroj]
- severná vetva:
- bráhujčina (bra'uidi) (2.2 mil.)
- kuruh-malto:
- kurukhčina (kurukh, oraon, kurka, dhangar) (2 mil)
- malto (100 tis.)
- centrálna vetva:
- južná vetva:
- južná II (južnocentrálna):
- južná I (južná v užšom zmysle)
- tulu-koraga:
- tamil-kannada:
- kannada-badaga:
- kannadčina (kannada) (35 mil.)
- badagčina (badaga) (300 tis.)
- toda-kota:
- tamil-kodagu:
- kodagu-kurumba:
- irulčina (irula) (350 tis.)
- tamil-malajálam
- tamilčina (66 mil.)
- malajálamčina (36 mil.)
- kannada-badaga:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4.