Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace Značka: odkazy na rozcestníky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Bosniačtina'''<ref>bosniačtina. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref>Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2006/3/sr2006-3.pdf]</ref><ref name=M/><ref name=SR/> alebo '''bosniančina'''<ref>bosniančina. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 229</ref> je [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]] (prípadne varieta [[srbochorvátčina|srbochorvátčiny]] - pozri nižšie). Je to jazyk (v užšom zmysle len [[spisovný jazyk]]) [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov)]]. |
|||
⚫ | |||
==Hodnotenie postavenia v literatúre == |
|||
==Postavenie == |
|||
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk<ref name=M>[https://www.ethnologue.com/subgroups/western-25]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref name=K/>. |
|||
⚫ | Niektorí autori ho však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za [[štandardná varieta|štandardnú varietu]]) [[Srbochorvátčina|srbochorvátskeho jazyka]]<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref>. |
||
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny<ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2. dopl. a preprac | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 356 | url = | isbn = 80-224-0459-4 | kapitola = | strany =89 | jazyk = }}</ref>. |
|||
V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka <ref>srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník III, S. 211</ref><ref>Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 772-773</ref><ref>http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache</ref>. |
|||
P. J. Šafárik (1826) bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny). <ref name=SR>[https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1995/3/sr1995-3-lq.pdf] S. 138</ref> |
|||
==Administratívne postavenie == |
|||
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky [[Bosna a Hercegovina]], spoločne s [[chorvátčina|chorvátčinou]] a [[srbčina|srbčinou]]. Má aj postavenie menšinového jazyka v [[Srbsko|Srbsku]], [[Čierna Hora|Čierna Hore]] a v [[Kosovo|Kosove]]. |
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky [[Bosna a Hercegovina]], spoločne s [[chorvátčina|chorvátčinou]] a [[srbčina|srbčinou]]. Má aj postavenie menšinového jazyka v [[Srbsko|Srbsku]], [[Čierna Hora|Čierna Hore]] a v [[Kosovo|Kosove]]. |
||
Verzia z 15:05, 28. október 2021
Bosniačtina[1][2][3][4] alebo bosniančina[5] je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie). Je to jazyk (v užšom zmysle len spisovný jazyk) Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov).
Hodnotenie postavenia v literatúre
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk[3][6][7].
Niektorí autori ho však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za štandardnú varietu) srbochorvátskeho jazyka[8][9][10].
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny[7].
V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka [11][12][13].
P. J. Šafárik (1826) bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny). [4]
Administratívne postavenie
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čierna Hore a v Kosove.
Charakteristika
Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov) v slovnej zásobe, a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.[3]
Referencie
- ↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 [1]
- ↑ a b c [2]
- ↑ a b [3] S. 138
- ↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 229
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
- ↑ a b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.
- ↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
- ↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
- ↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
- ↑ srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník III, S. 211
- ↑ Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 772-773
- ↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache
Pozri aj
- Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)