Boris Feoktistovič Safonov: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
→Život: Указ |
||
| Riadok 44: | Riadok 44: | ||
Safonov dosiahol najmenej 25 potvrdených samostatných zostrelov a 14 ďalších v skupine. Podľa iných údajov 30 potvrdených a 3 v skupine.<ref name="SVE"/> Celkovo uskutočnil 234 bojových letov a bol vo svojej dobe najúspešnejším žijúcim sovietskym stíhacím letcom. |
Safonov dosiahol najmenej 25 potvrdených samostatných zostrelov a 14 ďalších v skupine. Podľa iných údajov 30 potvrdených a 3 v skupine.<ref name="SVE"/> Celkovo uskutočnil 234 bojových letov a bol vo svojej dobe najúspešnejším žijúcim sovietskym stíhacím letcom. |
||
[[14. jún]]a [[1942]] mu posmrtne udelili druhú hviezdu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Safonov bol prvým človekom, ktorý bol vyznamenaný titulom Hrdina ZSSR |
[[14. jún]]a [[1942]] mu posmrtne udelili druhú hviezdu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Safonov bol prvým človekom, ktorý bol vyznamenaný titulom Hrdina ZSSR <ref>[http://sun.tsu.ru/mminfo/2020/000462771/1942/1942_024.pdf Указ Президиума Верховного Совета СССР «О награждении Героя Советского Союза подполковника Сафонова Бориса Феоктистовича второй медалью «Золотая звезда» от 14 июня 1942 года] // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1942. — 30 июня (№ 24 (183)). — С. 1.</ref>. |
||
Po vojne bola po ňom pomenovaná obec v [[Murmanský kraj|Murmanskom kraji]]. Je po ňom pomenovaná medaila udeľovaná letcom vojenského námorníctva, i jedna z perutí [[Admirál Kuznecov|lietadlovej lode admirál Kuznecov]]. |
Po vojne bola po ňom pomenovaná obec v [[Murmanský kraj|Murmanskom kraji]]. Je po ňom pomenovaná medaila udeľovaná letcom vojenského námorníctva, i jedna z perutí [[Admirál Kuznecov|lietadlovej lode admirál Kuznecov]]. |
||
Verzia z 14:18, 9. november 2021
| Boris Feoktistovič Safonov | |
| Pilot Boris Safonov.jpg | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Štát | ZSSR |
| Narodenie | 26. august 1915 Siňavino, Tulská gubernia (dnes Tulská oblasť), Ruská ríša (dnešné Rusko) |
| Úmrtie | 30. máj 1942 (26 rokov) Barentsovo more, severne od mesta Murmansk |
| Zostrely | |
| Potvrdené zostrely | 25 |
| Vyznamenania | |
| 2× Hrdina Sovietskeho zväzu Rad Lenina 2× Rad červenej zástavy D.F.C. (za obranu spojeneckých konvojov) | |
| Odkazy | |
 Boris Feoktistovič Safonov | |
Boris Feoktistovič Safonov (rus. Борис Феоктистович Сафонов), (* 26. august 1915, Siňavino – † 30. máj 1942, Barentsovo more, severne od mesta Murmansk) bol sovietsky stíhací pilot a letecké eso, dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1941, 1942). Bol prvým, kto bol vyznamenaný týmto vyznamenaním dvakrát.
Život
Boris Feoktistovič Safonov sa narodil 26. augusta 1915 v dedinke Siňavino v Tulskej gubernii. Pochádzal z rodiny ruského roľníka.[1] Po skončení základnej školy študoval na tulskej železničnej priemyslovke, v roku 1930 vstúpil do Komsomolu. Keďže sa zaujímal o letectvo, vstúpil onedlho na to do Osviachimu, kde absolvoval letecký kurz. V roku 1933 bol povolaný do armády. Následne absolvoval kačinskú leteckú školu a v roku 1940 sa stal letcom sovietskej severnej flotily. Zúčastnil sa sovietsko-fínskej vojny. Pluk mal základňu za polárnym kruhom, blízko mesta Murmansk.
Bojov sa zúčastňoval od prvých dní operácie Barbarossa na strojoch I-16 typ 18. Veľmi známy je jeho stroj I-16 č. 11 v zelenej kamufláži s veľkým bielym nápisom „Za Stalina!“ na ľavej strane (3a Сталинa!) a „Smrť fašistom!“ (Смерть фашистам!) na pravej strane. Bol údajne jedným z prvých letcov severnej flotily, ktorí počas bojov zostrelili nemecké lietadlo, keď 24. júna po dlhom prenasledovaní zostrelil nad Rybárskym polostrovom dvojmotorový Ju 88 (podľa niektorých He 111). 7. júla deväť I-16 pod Safonovovým velením zaútočilo na skupinu nemeckých Ju 87 Stuka a Bf 109, podarilo sa im zničiť 7 Štúk a jeden Bf 109 bez straty jediného stroja.
Medzi 28. júnom a 28. augustom 1941 vykonal 130 bojových vzletov, zúčastnil sa 32 vzdušných súbojov a zostrelil 11 nepriateľských lietadiel.[2]
15. septembra 1941 7 strojov pod jeho velením prepadlo skupinu nemeckých bombardérov a prinútili ich predčasne zhodiť bomby nad postaveniami vlastných vojsk. Ešte ten istý deň viedol ďalších 6 svojich spolubojovníkov do útoku proti 30 nemeckým bombardérom letiacim pod ochranou 22 Messerschmittov. Sovietskym letcom sa podarilo zničiť 7 nemeckých strojov. Ďalší zostrel si pripísal, keď pri návrate na letisko zostrelil osamotený Hs 126. Nasledujúceho dňa mu bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu (medaila č. 533).[1] Celá jednotka, v ktorej slúžil bola vyznamenaná Radom červenej zástavy a onedlho sa stala gardovou. Letecký pluk často zasahoval pri krytí spojeneckých konvojov vchádzajúcich do Murmansku. Tu sa stretol aj s letcami britskej 81. perute RAF. Ako veliteľ letky a neskôr celého pluku presadzoval zavedenie štvorčlenných rojov, čo bola v tej dobe v sovietskych vzdušných silách inovatívna novinka, ktorá sa neskôr začala používať. Po príchode britskej perute viedol výcvik svojho stíhacieho pluku na nové britské stroje[1]. V októbri 1941 bol Safonov poverený vedením 72. IAP. Jednotka bola najprv vyzbrojená britskými strojmi Hawker Hurricane Mk.IIB, koncom jari 1942 potom americkými strojmi Curtiss P-40. Jednotka bola čoskoro povýšená na gardovú a premenovaná na 2. GIAP.
30. mája 1942 uskutočnil v tej dobe už podplukovník Boris Safonov svoj posledný let, keď velil 4 strojom, ktoré mali poskytnúť letecké krytie britskému konvoju PQ-16. Pri hliadkovaní spozorovali skupinu nemeckých Ju 88 a napadli ich. Safonov zostrelil 3 nepriateľské stroje, no motor jeho Kittyhawku sa čoskoro zastavil. Dôvod poruchy motora nebol dodnes presne objasnený. Podľa niektorých zdrojov bol zostrelený jedným zo strelcov Ju 88 z I./KG 30, na ktoré zaútočil. O 10:35 dopadol jeho stroj na vodnú hladinu. Bez rýchlej pomoci, ktorú mu nestihli poskytnúť ani lode z konvoja však bol v mrazivej vode odsúdený na rýchlu smrť podchladením.
Safonov dosiahol najmenej 25 potvrdených samostatných zostrelov a 14 ďalších v skupine. Podľa iných údajov 30 potvrdených a 3 v skupine.[2] Celkovo uskutočnil 234 bojových letov a bol vo svojej dobe najúspešnejším žijúcim sovietskym stíhacím letcom.
14. júna 1942 mu posmrtne udelili druhú hviezdu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Safonov bol prvým človekom, ktorý bol vyznamenaný titulom Hrdina ZSSR [3].
Po vojne bola po ňom pomenovaná obec v Murmanskom kraji. Je po ňom pomenovaná medaila udeľovaná letcom vojenského námorníctva, i jedna z perutí lietadlovej lode admirál Kuznecov.
Referencie
- ↑ a b c Safonov, Boris Feoktistovič [online]. warheroes.ru, [cit. 2013-07-30]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b Safonov, Boris Feoktistovič. in Ogarkov, N. V. a kolektív, 1979, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 7. R - Ta, Vojenizdat, Moskva, s. 253 - 254
- ↑ Указ Президиума Верховного Совета СССР «О награждении Героя Советского Союза подполковника Сафонова Бориса Феоктистовича второй медалью «Золотая звезда» от 14 июня 1942 года // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1942. — 30 июня (№ 24 (183)). — С. 1.
