Piotr Nikolajevič Šironin: Rozdiel medzi revíziami
Odkaz na súbor Piotr_Šironin.jpg bol odstránený, pretože ho Ellin Beltz na Commons zmazal. |
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Počas [[Tretia bitka o Charkov|tretej bitky o Charkov]] dostal za úlohu brániť s 24 mužmi svojej čaty železničný prejazd pri Taranovke. Nemci nasadili na tomto úseku proti hŕstke jeho mužov desiatky tankov a obrnených vozidiel s pechotou. „Široninovci“ odrazili päť nepriateľských útokov a zničili 16 tankov a zlikvidovali viac než 100 nemeckých pešiakov. Svoje pozície neopustili a prinútili Nemcov ich pozície obísť. Z 24 mužov čaty zostalo nažive len päť, medzi nimi i veliteľ poručík Šironin. |
Počas [[Tretia bitka o Charkov|tretej bitky o Charkov]] dostal za úlohu brániť s 24 mužmi svojej čaty železničný prejazd pri Taranovke. Nemci nasadili na tomto úseku proti hŕstke jeho mužov desiatky tankov a obrnených vozidiel s pechotou. „Široninovci“ odrazili päť nepriateľských útokov a zničili 16 tankov a zlikvidovali viac než 100 nemeckých pešiakov. Svoje pozície neopustili a prinútili Nemcov ich pozície obísť. Z 24 mužov čaty zostalo nažive len päť, medzi nimi i veliteľ poručík Šironin. |
||
18. mája 1943 bola poručíkovi P. N. Široninovi a všetkým mužom jeho čaty udelená [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR]], z toho devätnástim z nich in memoriam. Na front sa už Šironin nevrátil. Po prepustení z nemocnice odišiel ako invalida do zálohy a vrátil sa k svojmu civilnému povolaniu učiteľa. Zomrel 30. júna 1968 v rodnom mestečku Kirs. |
18. mája 1943 bola poručíkovi P. N. Široninovi a všetkým mužom jeho čaty udelená [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR]], z toho devätnástim z nich in memoriam<ref>[http://sun.tsu.ru/mminfo/2020/000462771/1943/1943_016.pdf Указ Президиума Верховного Совета СССР «О присвоении звания Героя Советского Союза начальствующему составу Красной Армии» от 18 мая 1943 года] // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1943. — 25 мая (№ 19 (225)). — С. 1</ref>. Na front sa už Šironin nevrátil. Po prepustení z nemocnice odišiel ako invalida do zálohy a vrátil sa k svojmu civilnému povolaniu učiteľa. Zomrel 30. júna 1968 v rodnom mestečku Kirs. |
||
== Ocenenie == |
== Ocenenie == |
||
Verzia z 15:10, 27. november 2021
| Piotr Nikolajevič Šironin | |
| sovietsky dôstojník, Hrdina Sovietskeho zväzu | |
| Narodenie | 12. júl, 1909 Kirs, Ruská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 30. jún 1968 (58 rokov) Kirs, ZSSR |
Piotr Nikolajevič Šironin (* 12. júl, 1909, Kirs, Ruská ríša - † 30. jún 1968, Kirs, Sovietsky zväz) bol sovietsky dôstojník, ktorý sa vyznamenal v obranných bojoch tretej bitky o Charkov. Jeho oddiel o sile 25 mužov pri ukrajinskej obci Taranovka zastavil nemecký postup a zničil 16 tankov a asi 100 nepriateľských vojakov. Za odvahu a vynikajúce velenie svojej jednotky bol vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. Po demobilizácii sa vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu učiteľa.
Život
Narodil 12. júla 1909 v Kirse v malom meste vo vtedajšej Viatskej gubernii v rodine robotníka. Vyštudoval pedagogický inštitút a stal sa učiteľom, neskôr riaditeľom školy. V marci 1942 vstúpil do Červenej armády a v Leningrade absolvoval vojenské pechotné učilište. V januári 1943 sa stal veliteľom čaty 78. gardového streleckého pluku 25. gardovej streleckej divízie 6. armády Juhozápadného frontu.
Počas tretej bitky o Charkov dostal za úlohu brániť s 24 mužmi svojej čaty železničný prejazd pri Taranovke. Nemci nasadili na tomto úseku proti hŕstke jeho mužov desiatky tankov a obrnených vozidiel s pechotou. „Široninovci“ odrazili päť nepriateľských útokov a zničili 16 tankov a zlikvidovali viac než 100 nemeckých pešiakov. Svoje pozície neopustili a prinútili Nemcov ich pozície obísť. Z 24 mužov čaty zostalo nažive len päť, medzi nimi i veliteľ poručík Šironin.
18. mája 1943 bola poručíkovi P. N. Široninovi a všetkým mužom jeho čaty udelená Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR, z toho devätnástim z nich in memoriam[1]. Na front sa už Šironin nevrátil. Po prepustení z nemocnice odišiel ako invalida do zálohy a vrátil sa k svojmu civilnému povolaniu učiteľa. Zomrel 30. júna 1968 v rodnom mestečku Kirs.
Ocenenie
Na železničnej stanici v Taranovke, ktorá dnes nesie meno Šironina stojí pamätník 24 hrdinov ako spomienka ich legendárnych činov.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Широнин, Пётр Николаевич na ruskej Wikipédii.
- ↑ Указ Президиума Верховного Совета СССР «О присвоении звания Героя Советского Союза начальствующему составу Красной Армии» от 18 мая 1943 года // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1943. — 25 мая (№ 19 (225)). — С. 1