Životné prostredie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
foto
fotka
Riadok 74: Riadok 74:


== Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere ==
== Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere ==
[[Súbor:Deforestation central Europe - Rodungen Mitteleuropa.jpg|náhľad|[[Odlesňovanie]] v Európe.]]
[[Súbor:Operação Hymenaea, Julho-2016 (29399454651).jpg|náhľad|[[Odlesňovanie]] v Brazílii]]
Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na [[Zem|Zemi]] bolo výsledkom projektu [[Millennium Ecosystem Assessment]] (''„Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“'')<ref>[http://www.millenniumassessment.org/en/index.aspx Millennium Ecosystem Assessment]</ref>, na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na [[biodiverzita|biodiverzitu]], [[dezertifikácia|dezertifikáciu]], [[priemysel]] a pod. a súhrnná správa ''„Ekosystémy a ľudský blahobyt“''. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie [[chudoba|chudoby]] pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.<ref>[[Miroslav Šuta]]: ''[http://suta.blog.respekt.cz/c/13413/Co-nam-Zeme-dava-zadarmo-aneb-Ekosystemy-a-lidsky-blahobyt.html Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt]'', respekt.cz</ref>
Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na [[Zem|Zemi]] bolo výsledkom projektu [[Millennium Ecosystem Assessment]] (''„Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“'')<ref>[http://www.millenniumassessment.org/en/index.aspx Millennium Ecosystem Assessment]</ref>, na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na [[biodiverzita|biodiverzitu]], [[dezertifikácia|dezertifikáciu]], [[priemysel]] a pod. a súhrnná správa ''„Ekosystémy a ľudský blahobyt“''. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie [[chudoba|chudoby]] pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.<ref>[[Miroslav Šuta]]: ''[http://suta.blog.respekt.cz/c/13413/Co-nam-Zeme-dava-zadarmo-aneb-Ekosystemy-a-lidsky-blahobyt.html Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt]'', respekt.cz</ref>


Verzia z 19:07, 5. december 2021

Ľuďmi modifikovaná krajina

Životné prostredie alebo zriedkavo environment je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy[1].

Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“[2]

Termín začal používať Jakob Johann von Uexküll.

Zložky životného prostredia

Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti[3].

Životné prostredie sa delí na nasledovné zložky:

Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá ekológia, prípadne environmentalistika.

Vzťah človeka k životnému prostrediu

Ľudská aktivita je významnou príčinou znečistenia ovzdušia

Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na vyhynutie veľkých pleistocenných cicavcov. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v neolite, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – poľnohospodárstvom. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – ekuména hlavne v dôsledku nedokonalej dopravy netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území Česka bolo územie na konci stredoveku viac odlesnené ako dnes.

K zásadnej zmene dochádza v čase priemyselnej revolúcie, kedy ľudia začali využívať mnoho rôznych prírodných zdrojov (uhlie, ropa), osídľovať dosiaľ neosídlené oblasti a znečisťovať prostredie cudzorodými látkami. To malo za následok vyhynutie mnohých živočíšnych aj rastlinných druhov a zdravotné problémy ľudí, žijúcich v najviac znečistených oblastiach (napr. české Mostecko v 80. rokoch 20. storočia).

S rozvojom vedy a techniky sa stáva stále obtiažnejšou úlohou predpoveď dôsledkov ľudských činností na životné prostredie. V súčasnosti napríklad prebiehajú debaty o podiele človeka na globálnych zmenách klímy.

V Los Angeles sú usporadúvané tzv. "toxické výlety".[4]

Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere

Odlesňovanie v Brazílii

Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na Zemi bolo výsledkom projektu Millennium Ecosystem Assessment („Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“)[5], na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na biodiverzitu, dezertifikáciu, priemysel a pod. a súhrnná správa „Ekosystémy a ľudský blahobyt“. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie chudoby pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.[6]

Referencie

  1. ↑ Zákon č. 17/1992 Zb. z 5. decembra 1991 o životnom prostredí v znení ďalších predpisov č. 127/1994 Z.z. , č. 287/1994 Z.z., č. 171/1998 Z.z., č. 211/2000 Z.z. [online]. zakonysr.sk, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Význam slova Životní prostředí [online]. priroda.cz, [cit. 2009-03-31]. Dostupné online.
  3. ↑ Životné prostredie, Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, 02.05.2008, rev. 2011-08-29, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online.
  4. ↑ VIDEO: Toxické výlety do znečištěných čtvrtí jsou atrakcí Los Angeles [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupné online.
  5. ↑ Millennium Ecosystem Assessment
  6. ↑ Miroslav Šuta: Co nám Země dává zadarmo aneb Ekosystémy a lidský blahobyt, respekt.cz

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Životné_prostredie&oldid=7284533“