Jozef Sivák (politik): Rozdiel medzi revíziami

	Jozef Sivák
Bývalý minister školstva a národnej osvety
	V úrade; 20. január 1939 – 5. september 1944
2. predseda vlády autonómneho Slovenska
	V úrade; 9. marec 1939 – 11. marec 1939
Poslanec Revolučného národného zhromaždenia
	V úrade; 1919 – 1920
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
	V úrade; 1924 – 1939
Poslanec Slovenského snemu
	V úrade; 1939 – 1945
Biografické údaje
Narodenie	14. január 1886; Bobrovec, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	27. január 1959 (73 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	HSĽS-SSNJ
Profesia	pedagóg, spisovateľ, novinár
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Odkazy
	Jozef Sivák; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:18, 11. január 2022

Jozef Sivák (* 14. január 1886, Bobrovec – † 27. január 1959, Bratislava^[1]) bol slovenský politik, pedagóg, spisovateľ a novinár. Bol členom HSĽS-SSNJ, kde však patril k umiernenému krídlu. Napriek tomu presadzoval autonómiu Slovenska. Už v čase vyhlásenia autonómie Slovenska sa stal ministrom školstva a národnej osvety. Od 9. marca 1939 do 11. marca 1939 bol predsedom vlády autonómneho Slovenska, pričom v tomto čase bol súčasne ministrom všetkých rezortov okrem financií. Za svoju činnosť z obdobia Slovenského štátu bol po druhej svetovej vojne odsúdený na dva roky väzenia.

Pseudonym: Trávnický, Anica Jaroslavská.

Životopis

Narodil sa v obci Bobrovec v okrese Liptovský Mikuláš. Jeho otec bol Ján Sivák a matka Mária rod. Pohlová. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Štúdium prerušil kvôli práci v advokátskej kancelárii Jána Ružiaka v Liptovskom Mikuláši a vyučovaniu na škole v Smrečanoch. Štúdium dokončil na cirkevnej škole v Spišskej Kapitule. Pracoval ako učiteľ v Liptovskej Teplej a v Likavke. V tomto období sa začal intenzívnejšie stretávať s Andrejom Hlinkom. Po vzniku Česko-Slovenska sa stal školským inšpektorom v Prievidzi. Bol členom a od 19. decembra 1918 aj ústredným tajomníkom Slovenskej ľudovej strany, ktorú od 11. marca 1919 až do roku 1920 zastupoval v Revolučnom národnom zhromaždení. Od roku 1920 však znova vykonával iba pedagogické povolanie. V tejto dobe začal pripravovať nové učebnice, ktoré v slovenskom jazyku absentovali, postupne zostavil Abecedár, Prírodopis, Mravovedu, čítanky pre všetky ročníky ľudových škôl, učebnicu Krátka náuka o hospodárstve a mnohé iné. V roku 1924 sa stal poslancom Národného zhromaždenia, kde pôsobil až do roku 1938, od roku 1937 ako jeho podpredseda. Ako poslanec sa zaoberal najmä školskou a kultúrnoosvetovou problematikou. Zasadzoval sa o zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku, k čomu došlo až v roku 1937. Za rozvoj cirkevného školstva ho v roku 1928 pápež Pius XI. vyznamenal Rytierskym rádom sv. Silvestra.^[1]

Koncom roka 1938 sa stal poslancom slovenského autonómneho snemu a od marca 1939 aj poslancom snemu Slovenskej republiky. V januári 1939 sa stal ministrom školstva a národnej osvety v tretej slovenskej autonómnej vláde. 9. marca 1939 ho česko-slovenský prezident Emil Hácha vymenoval za predsedu slovenskej autonómnej vlády a okrem ministra financií aj ministrom všetkých rezortov. V tom čase sa zdržiaval v Ríme na slávnostnej korunovácii pápeža Pia XII. Keď sa dozvedel o menovaní, odmietol funkcie prevziať. 11. marca 1939 bol menovaný ministrom školstva a národnej osvety v poslednej autonómnej vláde a túto funkciu zastával aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra školstva bolo vydaných viac ako 4 000 kníh a prvý raz sa začala tvoriť vlastná slovenská filmová produkcia.^[1] Jeho zásluhou sa sa do vyučovacieho procesu nedostala ideológia Nemeckého národného socializmu. Ako minister sa zasadil o zotrvanie niektorých českých profesorov na Slovenskej univerzite. Mal vplyv na vzniku Slovenskej akadémie vied a umení, predchodkyne Slovenskej akadémie vied. Bol odporcom deportácií Židov zo Slovenska a bol odhodlaný na protest odstúpiť z postu ministra. Nakoniec odstúpil až 5. septembra 1944 na znak nesúhlasu s pozvaním nemeckých vojsk na potlačenie SNP.

V máji 1945 bol zatknutý a neskôr postavený pred Národný súd, ktorý ho odsúdil na dva roky väzenia. V decembri 1947 bol prepustený z väzenia. Potom krátko pracoval v Západoslovenských tlačiarňach ako pokladník. V roku 1952 bol s rodinou vysťahovaný z Bratislavy do dediny Tachty a neskôr do Trubína.

Písal články a básne, ktoré uverejňoval v novinách a časopisoch. Prispieval do Slováka, Národných novín, Slovenských pohľadov a Živeny. V druhej polovici dvadsiatych rokov pracoval aj ako redaktor Slováka. Počas svojho pôsobenia v Prievidzi sa venoval písaniu slovenských učebníc pre školy. V Prievidzi pomáhal zakladať miestny odbor Matice slovenskej, Muzeálny spolok hornej Nitry a Združenie priateľov Prievidze. Spoluzakladal regionálne noviny Náš kraj. Mal tiež zásluhu na výstavbe novej budovy gymnázia a Okresnej sociálnej zdravotnej stanice v Prievidzi.

Dielo

Krátka náuka o hospodárstve pre ľudové školy (Prešov, 1920)
Meroveda (Prešov, 1920)
Abecedár pre ľudové školy (Ružomberok, 1920)
Púčky (Ružomberok, 1921)
Nový Abecedár (Ružomberok, 1922)
Hry našich detí (Liptovský Mikuláš, 1922)
Lastovičky (Ružomberok, 1923)
Otčina.Čítanka pre IV.ročník ľudových škôl (Prešov, 1925)
Prameň.Čítanka pre piaty a šiesty ročník slovenských ľudových škôl (Prešov, 1926)
Kríza katolíckej inteligencie (Bratislava, 1927)
Otava (Prešov, 1927)
Nové slovenské školstvo (Bratislava, 1940)
Nové slovenské školstvo III. (Bratislava, 1942)
Národná osveta a ľudovýchova (Bratislava, 1943)
Z mojich pamätí (Martin, Matica slovenská 2003)

Referencie

↑ ^a ^b ^c Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci [online]. Bratislava: sme.sk, [cit. 2017-01-10]. Dostupné online.

Externé zdroje

Jozef Sivák na osobnosti.sk
Jozef Sivák na www.kultura-fb.sk
Kam patrí Jozef Sivák na www.kultura-fb.sk
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 5 - farnosť Bobrovec; pokrstený ako Josephus Joannes Szivak

Zdroje

Životopis Jozefa Siváka na Sme.sk

[Sme-1] Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci [online]. Bratislava: sme.sk, [cit. 2017-01-10]. Dostupné online.

[1]

@@ Riadok 43: / Riadok 43: @@
 Pseudonym: Trávnický, Anica Jaroslavská.
-== Rodina ==
-* otec: Ján Sivák
-* matka: Mária rod. Pohlová
 == Životopis ==
-Narodil sa v obci Bobrovec v [[Liptovský Mikuláš (okres)|okrese Liptovský Mikuláš]]. Študoval na učiteľskom ústave v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Štúdium prerušil kvôli práci v advokátskej kancelárii Jána Ružiaka v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a vyučovaniu na škole v [[Smrečany|Smrečanoch]]. Štúdium dokončil na cirkevnej škole v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]. Pracoval ako učiteľ v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]] a v [[Likavka|Likavke]]. V tomto období sa začal intenzívnejšie stretávať s [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]]. Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]] sa stal školským inšpektorom v [[Prievidza|Prievidzi]]. Bol členom a od [[19. december|19. decembra]] [[1918]] aj ústredným tajomníkom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]], ktorú od [[11. marec|11. marca]] [[1919]] až do roku [[1920]] zastupoval v [[Revolučné národné zhromaždenie|Revolučnom národnom zhromaždení]]. Od roku 1920 však znova vykonával iba pedagogické povolanie. V tejto dobe začal pripravovať nové učebnice, ktoré v slovenskom jazyku absentovali, postupne zostavil Abecedár, Prírodopis, Mravovedu, čítanky pre všetky ročníky ľudových škôl, učebnicu Krátka náuka o hospodárstve a mnohé iné. V roku [[1924]] sa stal poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]], kde pôsobil až do roku [[1938]], od roku [[1937]] ako jeho podpredseda. Ako poslanec sa zaoberal najmä školskou a kultúrnoosvetovou problematikou. Zasadzoval sa o zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku, k čomu došlo až v roku [[1937]]. Za rozvoj cirkevného školstva ho v roku [[1928]] [[pápež]] [[Pius XI.]] vyznamenal Rytierskym rádom sv. Silvestra.<ref name=Sme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci | url = https://myliptov.sme.sk/c/5719376/jozef-sivak-sa-venoval-pedagogickej-a-kulturno-osvetovej-praci.html | vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
+Narodil sa v obci Bobrovec v [[Liptovský Mikuláš (okres)|okrese Liptovský Mikuláš]]. Jeho otec bol Ján Sivák a matka Mária rod. Pohlová. Študoval na učiteľskom ústave v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Štúdium prerušil kvôli práci v advokátskej kancelárii Jána Ružiaka v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a vyučovaniu na škole v [[Smrečany|Smrečanoch]]. Štúdium dokončil na cirkevnej škole v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]. Pracoval ako učiteľ v [[Liptovská Teplá|Liptovskej Teplej]] a v [[Likavka|Likavke]]. V tomto období sa začal intenzívnejšie stretávať s [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]]. Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]] sa stal školským inšpektorom v [[Prievidza|Prievidzi]]. Bol členom a od [[19. december|19. decembra]] [[1918]] aj ústredným tajomníkom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]], ktorú od [[11. marec|11. marca]] [[1919]] až do roku [[1920]] zastupoval v [[Revolučné národné zhromaždenie|Revolučnom národnom zhromaždení]]. Od roku 1920 však znova vykonával iba pedagogické povolanie. V tejto dobe začal pripravovať nové učebnice, ktoré v slovenskom jazyku absentovali, postupne zostavil Abecedár, Prírodopis, Mravovedu, čítanky pre všetky ročníky ľudových škôl, učebnicu Krátka náuka o hospodárstve a mnohé iné. V roku [[1924]] sa stal poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]], kde pôsobil až do roku [[1938]], od roku [[1937]] ako jeho podpredseda. Ako poslanec sa zaoberal najmä školskou a kultúrnoosvetovou problematikou. Zasadzoval sa o zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku, k čomu došlo až v roku [[1937]]. Za rozvoj cirkevného školstva ho v roku [[1928]] [[pápež]] [[Pius XI.]] vyznamenal Rytierskym rádom sv. Silvestra.<ref name=Sme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci | url = https://myliptov.sme.sk/c/5719376/jozef-sivak-sa-venoval-pedagogickej-a-kulturno-osvetovej-praci.html | vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
 Koncom roka 1938 sa stal poslancom [[Snem Slovenskej krajiny|slovenského autonómneho snemu]] a od marca [[1939]] aj poslancom snemu [[Prvá slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V januári 1939 sa stal ministrom školstva a národnej osvety v tretej slovenskej autonómnej vláde. [[9. marec|9. marca]] 1939 ho česko-slovenský prezident [[Emil Hácha]] vymenoval za predsedu slovenskej autonómnej vlády a okrem ministra financií aj ministrom všetkých rezortov. V tom čase sa zdržiaval v [[Rím]]e na slávnostnej korunovácii pápeža [[Pius XII.|Pia XII.]] Keď sa dozvedel o menovaní, odmietol funkcie prevziať. [[11. marec|11. marca]] 1939 bol menovaný ministrom školstva a národnej osvety v poslednej autonómnej vláde a túto funkciu zastával aj po vzniku samostatnej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. Počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra školstva bolo vydaných viac ako 4 000 kníh a prvý raz sa začala tvoriť vlastná slovenská filmová produkcia.<ref name=Sme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Sivák sa venoval pedagogickej a kultúrno-osvetovej práci | url = https://myliptov.sme.sk/c/5719376/jozef-sivak-sa-venoval-pedagogickej-a-kulturno-osvetovej-praci.html | vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Jeho zásluhou sa sa do vyučovacieho procesu nedostala ideológia [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Nemeckého národného socializmu]]. Ako minister sa zasadil o zotrvanie niektorých českých profesorov na Slovenskej univerzite. Mal vplyv na vzniku [[Slovenská akadémia vied a umení|Slovenskej akadémie vied a umení]], predchodkyne [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Bol odporcom [[Holokaust|deportácií Židov]] zo Slovenska a bol odhodlaný na protest odstúpiť z postu ministra. Nakoniec odstúpil až [[5. september|5. septembra]] [[1944]] na znak nesúhlasu s pozvaním nemeckých vojsk na potlačenie [[Slovenské národné povstanie|SNP]].
@@ Riadok 99: / Riadok 95: @@
 [[Kategória:Politici HSĽS]]
 [[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]]
-[[Kategória:Osobnosti z Bobrovca]]
 [[Kategória:Kolaboranti]]
 [[Kategória:Poslanci Snemu Slovenskej republiky]]
+[[Kategória:Osobnosti z Bobrovca]]

z d u Predsedovia vlády Slovenska
Dočasná vláda pre Slovensko*	Vavro Šrobár (1918)
Slovenská republika rád	Antonín Janoušek (1919)
Autonómne Slovensko*	Jozef Tiso (1938 – 1939) Jozef Sivák (1939) Karol Sidor (1939)
Prvá slovenská republika	Jozef Tiso (1939) Vojtech Tuka (1939 – 1944) Štefan Tiso (1944 – 1945)
Predsedovia Zboru povereníkov*	Karol Šmidke (1945 – 1946) Gustáv Husák (1946 – 1950) Karol Bacílek (1950 – 1951) Július Ďuriš (1951 – 1953) Rudolf Strechaj (1953 – 1960)
Slovenská socialistická republika*	Štefan Sádovský (1969) Peter Colotka (1969 – 1988) Ivan Knotek (1988 – 1989) Pavel Hrivnák (1989) Milan Čič (1989 – 1990)
Slovenská republika*	Vladimír Mečiar (1990 – 1991) Ján Čarnogurský (1991 – 1992) Vladimír Mečiar (1992)
Slovenská republika	Vladimír Mečiar (1993 – 1994) Jozef Moravčík (1994) Vladimír Mečiar (1994 – 1998) Mikuláš Dzurinda (1998 – 2006) Robert Fico (2006 – 2010) Iveta Radičová (2010 – 2012) Robert Fico (2012 – 2018) Peter Pellegrini (2018 – 2020) Igor Matovič (2020 – 2021) Eduard Heger (2021 – 2023) Ľudovít Ódor (2023) Robert Fico (2023 – )
* Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska