Inteligencia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značka: sekcia Referencie
Riadok 3: Riadok 3:
'''Inteligencia''' je pojem z psychológie (ale aj biológie, personálneho manažmentu a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.
'''Inteligencia''' je pojem z psychológie (ale aj biológie, personálneho manažmentu a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.


V najužšom ponímaní je inteligencia schopnosť človeka abstraktne myslieť alebo schopnosť učiť sa. V najčastejšom ponímaní je inteligencia súbor či úroveň [[rozum]]ových schopností (najmä ako schopnosť [[riešenie problému|riešiť problémy]]) a/alebo schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). [[Sociálna inteligencia]] sa niekedy (aspoň čiastočne) považuje za súčasť inteligencie z predchádzajúcej vety (teda všeobecnej inteligencie), inokedy sa považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu [[emocionálna inteligencia]], [[morálna inteligencia]], [[estetická inteligencia]] a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav [[intelekt]]u. Príklady definícií pozri nižšie.
Najbežnejšie základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť človeka abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň [[rozum]]ových schopností (najmä ako schopnosť [[riešenie problému|riešiť problémy]]), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). [[Sociálna inteligencia]] sa dnes často (aspoň čiastočne) považuje za súčasť inteligencie, niekedy sa však považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu [[emocionálna inteligencia]], [[morálna inteligencia]], [[estetická inteligencia]] a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav [[intelekt]]u. Konkrétne príklady definícií pozri nižšie.


== Definícia ==
== Definícia ==
Riadok 14: Riadok 14:
*"schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"<ref>inteligencia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>
*"schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"<ref>inteligencia. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>


V psychologických, biologických a pod. textoch (vrátane encyklopédií):
V psychologických, biologických, pedagogických, kybernetických a pod. textoch (vrátane encyklopédií):
*"schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" <ref>uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108</ref>
*"schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" <ref>uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108</ref>
*"schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"<ref>definícia Pintnera citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"<ref>definícia Pintnera citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"rovnováha [[Adaptácia (psychológia)|adaptačných]] procesov" (adaptačnými procesmi sú: [[asimilácia]], [[akomodácia]] a [[ekvilibrácia]]) <ref>uvedené ako citát [[Jean Piaget|Jeana Piageta]] v: {{filit|fvi/inteligencia_piaget_j.html}}</ref><ref>[https://www.envisionyourevolution.com/wp-content/uploads/2019/11/Jean-Piagets-Theory-of-Cognitive-Development-envisionyourevolution.com_.pdf?cd60cf&cd60cf&9383fd&9383fd]</ref>
*"rovnováha [[Adaptácia (psychológia)|adaptačných]] procesov" (adaptačnými procesmi sú: [[asimilácia]], [[akomodácia]] a [[ekvilibrácia]]) <ref>uvedené ako citát [[Jean Piaget|Jeana Piageta]] v: {{filit|fvi/inteligencia_piaget_j.html}}</ref><ref>[https://www.envisionyourevolution.com/wp-content/uploads/2019/11/Jean-Piagets-Theory-of-Cognitive-Development-envisionyourevolution.com_.pdf?cd60cf&cd60cf&9383fd&9383fd]</ref> (iná definícia inteligencie od toho istého autora: "všeobecný pojem, ktorý vyjadruje najvyššiu formu organizácie kognitívneho štruktúrovania"<ref>definícia J. Piageta citovaná v: inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56 </ref>
*"schopnosť prekonávať ťažkosti v nových situáciách" <ref>definícia E. Claparédea a W. Sterna citovaná v Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259</ref>
*"zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vyrovnávať [v origináli: sich auseinandersetzen] so svojom okolím"<ref>definícia D. Wechslera citovaná napr. v: {{Citácia knihy | priezvisko = Bortz | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Döring | meno2 = Nicola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 900 | url = | isbn = 978-3-540-33306-7 | kapitola = | strany = 63| jazyk = }}</ref>
*"zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vyrovnávať [v origináli: sich auseinandersetzen] so svojom okolím"<ref>definícia D. Wechslera citovaná napr. v: {{Citácia knihy | priezvisko = Bortz | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Döring | meno2 = Nicola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 900 | url = | isbn = 978-3-540-33306-7 | kapitola = | strany = 63| jazyk = }}</ref>
*"spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších).<ref name=LP/>
*"globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"<ref>inteligencia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 294</ref>
*"globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"<ref>inteligencia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 294</ref>
*"schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" <ref>definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: {{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref>
*"schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" <ref>definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: {{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref>
*"schopnosť riešiť ťažké problémy"<ref>definícia M. Minskyho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"<ref>definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pedagogická revue | vydanie = | vydavateľ = MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl. | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 588 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref>
*"schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"<ref>definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pedagogická revue | vydanie = | vydavateľ = MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl. | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 588 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref>
*"myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."<ref>inteligencia. In: [[Slovenský náučný slovník]] II.. 1932. S. 181</ref>
*"myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."<ref>inteligencia. In: [[Slovenský náučný slovník]] II.. 1932. S. 181</ref>
*"bezchybný prenos informácií cez kortex"<ref>definícia Eysencka citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*to isté ako Spearmanov [[g-faktor]] (=generálny faktor, faktor všeobecnej inteligencie), čiže všeobecná mentálna potencialita<ref name=Bel>inteligencia. In: [[Encyklopaedia Beliana]]</ref>
*"súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."<ref>definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."<ref>definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre mieru skladby týchto schopností"<ref>inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56</ref>
*"vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"<ref>definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"<ref>definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref>
*"schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.<ref>citát Thorndika 1903 citovaný v [[Encyklopédia medicíny|Encyklopédii medicíny]]</ref>
*"schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.<ref>citát Thorndika 1903 citovaný v [[Encyklopédia medicíny|Encyklopédii medicíny]]</ref>
*"schopnosť nanovo kombinovať obsahy vnímania a [[engram]]y spôsobom vhodným pre daný predmet a problém ([[myslenie]], [[vhľad]]) a prípadne ich príslušne spájať ([[kognitívne učenie]])." (toto je príklad biologickej definície inteligencie) <ref>Intelligenz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref>
*"schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti"<ref>definícia V. A. C. Henmona citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"schopnosť učiť sa, usudzovať a mať predstavivosť" <ref>definícia J. Huarteho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"tá schopnosť mysle, ktorou sa vníma poriadok v situáciách, ktoré sa predtým považovali za neusporiadané" <ref>definícia R. W. Younga citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"kvalitatívny a kvantitatívny prejav" [[intelekt]]u (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")<ref name=VSS>intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: [[Velký sociologický slovník]] 1996</ref>
*"kvalitatívny a kvantitatívny prejav" [[intelekt]]u (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")<ref name=VSS>intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: [[Velký sociologický slovník]] 1996</ref>
*to isté, čo [[intelekt]]<ref name=VSS/>
*to isté, čo [[intelekt]]<ref name=VSS/>
Riadok 31: Riadok 41:
*schopnosť abstraktne myslieť<ref>definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [http://labs.psychology.illinois.edu/~lyubansk/IQdef.htm]</ref><ref name=LP/>
*schopnosť abstraktne myslieť<ref>definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [http://labs.psychology.illinois.edu/~lyubansk/IQdef.htm]</ref><ref name=LP/>
*schopnosť učiť sa<ref>definícia Buckinghama citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*schopnosť učiť sa<ref>definícia Buckinghama citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" <ref>definícia Kurzweila citovaná v: [http://labs.psychology.illinois.edu/~lyubansk/IQdef.htm]</ref>
*"schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" <ref>definícia R. Kurzweila citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"bezchybný prenos informácií cez kortex"<ref>definícia Eysencka citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*miera "schopnosti aktéra dosahovať ciele v širokej škále prostredí"<ref>definícia Legga a Huttera citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"dosahovanie komplexných cieľov v komplexných prostrediach” <ref>definícia B. Goertzela citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"mentálna schopnosť trvalo viesť úspešný život"<ref>definícia K. Warwicka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*"zlepšovanie sa v priebehu času"<ref>definícia Schanka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [https://arxiv.org/pdf/0706.3639.pdf]</ref>
*to isté, čo [[mnohonásobná inteligencia]] (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie<ref>https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm</ref><ref name=Bel/>
*to isté, čo [[mnohonásobná inteligencia]] (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie<ref>https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm</ref><ref name=Bel/>
*príklady prehľadov definícií:

**"H. Piéron (1963) uvádza štyri rôzne významy [pojmu inteligencia]: 1. V starej psychológii vlôh korešponduje inteligencia spolu so senzibilitou a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života. 2. Z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadaná mentálna úroveň. 3. Pojem „všeobecnej inteligencie" vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám (Spearmanov „generálny faktor", Burtov „vrodený faktor kognitívnych aktivít"). 4. V porovnávacej psychológii sa pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu [[inštinkt]] a rozumie sa ním schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy."<ref name=LP>Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259</ref>
**"Podľa H. B. Englisha a A. Ch. Englishovej (1958) vystupuje pojem inteligencia v troch významoch: ako schopnosť efektívneho riešenia úloh vyjadrujúcich abstrakciu, ďalej ako schopnosť učiť sa a napokon ako schopnosť adaptovať sa na nové situácie."<ref name=LP/>
**"Inteligencia - súbor špecifických predpokladov jednotlivca, umožňujúcich mu úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých sa nedá použiť návykové správanie. Psychológia používa termín inteligencia buď v zmysle globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti), alebo ako súborné označenie štruktúry schopností, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimalitu konania v situáciách úlohového typu. Prvé poňatie vychádza z[o Spearmanovho [[g-faktor]]a ]. Druhé poňatie ... predpokladá štruktúru [viacerých] rovnocenných faktorov (schopností), uplatňovaných podľa povahy aktuálnej situácie (L. L. Thurstone, J. P. Guilford). Oproti týmto dvom základným „faktorovým“ koncepciám vznikol rad odlišných názorov na podstatu tohto fenoménu. J. Piaget napríklad vidí základ inteligencie v mentálnej adaptabilite jedinca...pri operačnom štruktúrovaní myslenia, iní autori chápu inteligenciu ako schopnosť abstraktne myslieť, účelne konať, ako súhrn senzomotorických aktivít a pod."<ref>inteligencia. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 72</ref>


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 21:47, 20. marec 2022

 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Inteligencia pozri Inteligencia (rozlišovacia stránka).

Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj biológie, personálneho manažmentu a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.

Najbežnejšie základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť človeka abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň rozumových schopností (najmä ako schopnosť riešiť problémy), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). Sociálna inteligencia sa dnes často (aspoň čiastočne) považuje za súčasť inteligencie, niekedy sa však považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu emocionálna inteligencia, morálna inteligencia, estetická inteligencia a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu. Konkrétne príklady definícií pozri nižšie.

Definícia

Definícií inteligencie je v literatúre obrovské množstvo. Nasledujú význačné ukážky:

V slovenských jazykových slovníkoch:

  • "duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie"[1]
  • "duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť"[2]
  • "súbor rozumových schopností; rozumová bystrosť; nadanie, chápavosť"[3]
  • "schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"[4]

V psychologických, biologických, pedagogických, kybernetických a pod. textoch (vrátane encyklopédií):

  • "schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" [5]
  • "schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"[6]
  • "rovnováha adaptačných procesov" (adaptačnými procesmi sú: asimilácia, akomodácia a ekvilibrácia) [7][8] (iná definícia inteligencie od toho istého autora: "všeobecný pojem, ktorý vyjadruje najvyššiu formu organizácie kognitívneho štruktúrovania"[9]
  • "schopnosť prekonávať ťažkosti v nových situáciách" [10]
  • "zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vyrovnávať [v origináli: sich auseinandersetzen] so svojom okolím"[11]
  • "spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších).[12]
  • "globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"[13]
  • "schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" [14]
  • "schopnosť riešiť ťažké problémy"[15]
  • "schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"[16]
  • "myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."[17]
  • "bezchybný prenos informácií cez kortex"[18]
  • to isté ako Spearmanov g-faktor (=generálny faktor, faktor všeobecnej inteligencie), čiže všeobecná mentálna potencialita[19]
  • "súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."[20]
  • "schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre mieru skladby týchto schopností"[21]
  • "vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"[22]
  • "schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.[23]
  • "schopnosť nanovo kombinovať obsahy vnímania a engramy spôsobom vhodným pre daný predmet a problém (myslenie, vhľad) a prípadne ich príslušne spájať (kognitívne učenie)." (toto je príklad biologickej definície inteligencie) [24]
  • "schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti"[25]
  • "schopnosť učiť sa, usudzovať a mať predstavivosť" [26]
  • "tá schopnosť mysle, ktorou sa vníma poriadok v situáciách, ktoré sa predtým považovali za neusporiadané" [27]
  • "kvalitatívny a kvantitatívny prejav" intelektu (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")[28]
  • to isté, čo intelekt[28]
  • "to, čo merajú inteligenčné testy"[29]
  • schopnosť abstraktne myslieť[30][12]
  • schopnosť učiť sa[31]
  • "schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" [32]
  • miera "schopnosti aktéra dosahovať ciele v širokej škále prostredí"[33]
  • "dosahovanie komplexných cieľov v komplexných prostrediach” [34]
  • "mentálna schopnosť trvalo viesť úspešný život"[35]
  • "zlepšovanie sa v priebehu času"[36]
  • to isté, čo mnohonásobná inteligencia (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie[37][19]
  • príklady prehľadov definícií:
    • "H. Piéron (1963) uvádza štyri rôzne významy [pojmu inteligencia]: 1. V starej psychológii vlôh korešponduje inteligencia spolu so senzibilitou a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života. 2. Z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadaná mentálna úroveň. 3. Pojem „všeobecnej inteligencie" vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám (Spearmanov „generálny faktor", Burtov „vrodený faktor kognitívnych aktivít"). 4. V porovnávacej psychológii sa pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu inštinkt a rozumie sa ním schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy."[12]
    • "Podľa H. B. Englisha a A. Ch. Englishovej (1958) vystupuje pojem inteligencia v troch významoch: ako schopnosť efektívneho riešenia úloh vyjadrujúcich abstrakciu, ďalej ako schopnosť učiť sa a napokon ako schopnosť adaptovať sa na nové situácie."[12]
    • "Inteligencia - súbor špecifických predpokladov jednotlivca, umožňujúcich mu úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých sa nedá použiť návykové správanie. Psychológia používa termín inteligencia buď v zmysle globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti), alebo ako súborné označenie štruktúry schopností, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimalitu konania v situáciách úlohového typu. Prvé poňatie vychádza z[o Spearmanovho g-faktora ]. Druhé poňatie ... predpokladá štruktúru [viacerých] rovnocenných faktorov (schopností), uplatňovaných podľa povahy aktuálnej situácie (L. L. Thurstone, J. P. Guilford). Oproti týmto dvom základným „faktorovým“ koncepciám vznikol rad odlišných názorov na podstatu tohto fenoménu. J. Piaget napríklad vidí základ inteligencie v mentálnej adaptabilite jedinca...pri operačnom štruktúrovaní myslenia, iní autori chápu inteligenciu ako schopnosť abstraktne myslieť, účelne konať, ako súhrn senzomotorických aktivít a pod."[38]

Pozri aj

Iné projekty

Zdroje

  1. ↑ inteligencia. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  2. ↑ inteligencia. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. ↑ ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 553
  4. ↑ inteligencia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  5. ↑ uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108
  6. ↑ definícia Pintnera citovaná v: [1]
  7. ↑ uvedené ako citát Jeana Piageta v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  8. ↑ [2]
  9. ↑ definícia J. Piageta citovaná v: inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56
  10. ↑ definícia E. Claparédea a W. Sterna citovaná v Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259
  11. ↑ definícia D. Wechslera citovaná napr. v: BORTZ, Jürgen; DÖRING, Nicola. Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe). [s.l.] : Springer-Verlag, 2007. 900 s. ISBN 978-3-540-33306-7. S. 63.
  12. ↑ a b c d Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259
  13. ↑ inteligencia. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 294
  14. ↑ definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  15. ↑ definícia M. Minskyho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [3]
  16. ↑ definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v Pedagogická revue. [s.l.] : MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl., 2004. 588 s. S. 54.
  17. ↑ inteligencia. In: Slovenský náučný slovník II.. 1932. S. 181
  18. ↑ definícia Eysencka citovaná v: [4]
  19. ↑ a b inteligencia. In: Encyklopaedia Beliana
  20. ↑ definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny
  21. ↑ inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56
  22. ↑ definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny
  23. ↑ citát Thorndika 1903 citovaný v Encyklopédii medicíny
  24. ↑ Intelligenz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  25. ↑ definícia V. A. C. Henmona citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [5]
  26. ↑ definícia J. Huarteho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [6]
  27. ↑ definícia R. W. Younga citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [7]
  28. ↑ a b intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: Velký sociologický slovník 1996
  29. ↑ definícia Boringa z roku 1923 citovaná v: [8]
  30. ↑ definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [9]
  31. ↑ definícia Buckinghama citovaná v: [10]
  32. ↑ definícia R. Kurzweila citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [11]
  33. ↑ definícia Legga a Huttera citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [12]
  34. ↑ definícia B. Goertzela citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [13]
  35. ↑ definícia K. Warwicka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [14]
  36. ↑ definícia Schanka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [15]
  37. ↑ https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm
  38. ↑ inteligencia. In: Malá československá encyklopedie III. S. 72

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Inteligencia&oldid=7337820“