Halogenácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Riadok 1: Riadok 1:
'''Halogenácia''' alebo '''halogenizácia''' môže byť:<ref>{{Citácia knihy
⚫
'''Halogenácia''' alebo '''halogenizácia''' môže byť:<ref>halogenácia. In: [[Malá encyklopédia chémie]]. 1981. S. 285</ref><ref>Halogenierung. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8</ref><ref>halogenation. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Article | url = https://www.accessscience.com/content/halogenation/306700 | vydavateľ = accessscience.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>halogenácia. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 5. S. 469</ref><ref>halogenácia. In: ŠALING, S. et al. [[Veľký slovník cudzích slov]] 2000, S. 458</ref><ref>halogenace. In: Technický náučný slovník G - L. Praha, Bratislava. 1962. S. 55</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = halogenation | url = https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20111010203638472 | vydavateľ = oxfordreference.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = TALWAR, G.P. | odkaz na autora = | titul = TEXTBOOK OF BIOCHEMISTRY, BIOTECHNOLOGY, ALLIED AND MOLECULAR MEDICINE | vydanie = | vydavateľ = PHI Learning Pvt. Ltd. | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 1632 | url = | isbn = 978-81-203-5125-7 | kapitola = | strany = 74| jazyk = }}</ref>
| kapitola zborník = halogenácia
| titul = Malá encyklopédia chémie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia chémie
| vydanie = 3
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1981
| edícia = Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor
| zväzok edície =
| počet strán = 816
| strany = 285
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Halogenierung
| titul = Lexikon der Chemie
| odkaz na titul =
| vydanie text = [CD-ROM]
| miesto = Heidelberg; Berlin
| vydavateľ = Spektrum, Akad. Verl.
| rok = 2003
| isbn = 978-3-8274-1151-8
| počet strán =
| strany =
}}</ref><ref>halogenation. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Article | url = https://www.accessscience.com/content/halogenation/306700 | vydavateľ = accessscience.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{beliana|5|halogenácia|469}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = halogenácia
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 =
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 2
| typ vydania = rev. a dopl.
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO-AAMM
| rok = 2000
| isbn = 80-967524-6-4
| počet strán = 1328
| strany = 458
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = halogenace
| titul = Technický naučný slovník
| zväzok = 2 G{{--}}L
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = SNTL
| rok = 1962
| edícia = Řada technických slovníků
| zväzok edície =
| počet strán = 672
| strany = 55
⚫
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = halogenation | url = https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/oi/authority.20111010203638472 | vydavateľ = oxfordreference.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = TALWAR, G.P. | odkaz na autora = | titul = TEXTBOOK OF BIOCHEMISTRY, BIOTECHNOLOGY, ALLIED AND MOLECULAR MEDICINE | vydanie = | vydavateľ = PHI Learning Pvt. Ltd. | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 1632 | url = | isbn = 978-81-203-5125-7 | kapitola = | strany = 74| jazyk = }}</ref>
*chemická reakcia, ktorej výsledkom je vytvorenie molekuly obsahujúcej aspoň jeden [[halogén]]ový atóm, t.j. vytvorenie väzby medzi jedným alebo viacerými halogénovými atómami a nejakým prvkom alebo nejakou zlúčeninou; alebo
*chemická reakcia, ktorej výsledkom je vytvorenie molekuly obsahujúcej aspoň jeden [[halogén]]ový atóm, t.j. vytvorenie väzby medzi jedným alebo viacerými halogénovými atómami a nejakým prvkom alebo nejakou zlúčeninou; alebo
*len takáto reakcia v organickej chémii, čiže zavádzanie halogénu do molekuly organickej zlúčeniny; alebo
*len takáto reakcia v organickej chémii, čiže zavádzanie halogénu do molekuly organickej zlúčeniny; alebo

Verzia z 06:45, 24. august 2022

Halogenácia alebo halogenizácia môže byť:[1][2][3][4][5][6][7][8]

  • chemická reakcia, ktorej výsledkom je vytvorenie molekuly obsahujúcej aspoň jeden halogénový atóm, t.j. vytvorenie väzby medzi jedným alebo viacerými halogénovými atómami a nejakým prvkom alebo nejakou zlúčeninou; alebo
  • len takáto reakcia v organickej chémii, čiže zavádzanie halogénu do molekuly organickej zlúčeniny; alebo
  • metóda syntézy na výrobu (anorganických alebo organických) halogénových zlúčenín reakciou s elementárnymi halogénmi.

V závislosti od druhu halogénu sa halogenácia označuje aj ako chlorácia (chlór), bromácia (bróm), jodácia (jód) či fluorácia (fluór).

Halogenácia v organickej chémii

Halogenácia môže prebiehať na nearomatických alebo aromatických zlúčeninách.

Halogenácia nearomatických organických zlúčenín

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Aromatická halogenácia

Ide o druh elektrofilnej aromatickej substitúcie.

Chlorácia

Samotný plynný chlór nereaguje s aromatickými systémami pretože sú relatívne stabilné. Preto sa musí pridať katalyzátor, ktorý polarizuje molekulu chlóru. Najčastejšie sa ako katalyzátor používa FeCl3.

Aromatická chlorácia je elektrofilná substitúcia, to znamená že bude mať príslušný mechanizmus. Katalyzátor FeCl3 polarizuje molekulu chlóru, ktorá potom reaguje s benzénom. Takáto chlorácia benzénu prebieha s výťažkom 86%.[9]

Mechanizmus chlorácie benzénu

Aromatická chlorácia sa často využíva na prípravu činidla na alkyláciu a acyláciu. Taktiež sa využíva pri syntéze liečiv a prekurzorov.

Bromácia

Bromácia je analogická reakcia ku chlorácii. Na aromatický systém sa naväzuje bróm. Ako katalyzátor sa často používa FeBr3. Takáto bromácia prebieha s výťažkom približne 80%.[10]

Mechanizmus aromatickej bromácie je úplne rovnaký ako mechanizmus chlorácie. Najprv FeBr3 polarizuje molekulu brómu a tá následne reaguje s aromatickým systémom a uvoľňuje sa HBr.

Aromatická bromácia sa podobne ako chlorácia využíva na prípravu prekurzorov a liečiv. Používa sa však aj na prípravu veľmi populárneho Grignardovho činidla. Toto organokovové činidlo slúži na predĺženie uhlíkového reťazca.

Jodácia

Jodácia je veľmi málo používaná reakcia. Samotný jód nie je dostatočne reaktívny aby dokázal reagovať s pomerne stabilným aromatickým systémom. Preto sa ako katalyzátor pridáva oxidačné činidlo ktoré zoxiduje jód na elektrofilnejšiu zlúčeninu. Ako oxidovadlo sa používa H2O2, HNO3 alebo nejaká meďnatá soľ.[9]

I2 + 2 Cu2+ → 2 I+ + 2 Cu+

Takto zoxidovaný katión jódu potom reaguje s benzénom ako klasický elektrofil.

Výťažok takejto jodácie je okolo 65%.

Fluorácia

Fluór sa málokedy viaže na organické zlúčeniny. Je známych len približne 13 zlúčenín fluóru ktoré sa vyskytujú v prírode.[11]

Pozri aj

Zdroje

  1. ↑ halogenácia. In: Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor.) S. 285.
  2. ↑ Halogenierung. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8.
  3. ↑ halogenation. In: Article [online]. accessscience.com, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online.
  4. ↑ halogenácia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 469.
  5. ↑ halogenácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 458.
  6. ↑ halogenace. In: Technický naučný slovník. 1. vyd. Zväzok 2 G – L. Praha : SNTL, 1962. 672 s. (Řada technických slovníků.) S. 55.
  7. ↑ halogenation [online]. oxfordreference.com, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online.
  8. ↑ TALWAR, G.P.. TEXTBOOK OF BIOCHEMISTRY, BIOTECHNOLOGY, ALLIED AND MOLECULAR MEDICINE. [s.l.] : PHI Learning Pvt. Ltd., 2015. 1632 s. ISBN 978-81-203-5125-7. S. 74.
  9. ↑ a b MCMURRY, John. Organická chemie. 6. vyd. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-80-214-3291-8. S. 532.
  10. ↑ MCMURRY, John. Organická chemie. 6. vyd. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-80-214-3291-8. S. 529.
  11. ↑ SU, Shun. Fluorination of Organic Compounds. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. S. 1.
Portal Chemický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Halogenácia&oldid=7429394“