Kniha Mormónova: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Escarbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: lt:Mormono knyga
AbdullBot (diskusia | príspevky)
d Oprava: "tohoto"->"tohto"
Riadok 17: Riadok 17:




Josiah Quincy, Bostonský primátor, už pred viac ako storočím vyhlásil, že „je možné“, že Joseph Smith bude jedného dňa považovaný za „osobnosť dejín Ameriky devätnásteho storočia, ktorá mala najsilnejší vplyv na osudy svojich krajanov?“ Milióny prívržencov viery, ktorú založil sú dostatočným svedectvom rozsahu tohoto vplyvu. Pretrvávajúca hodnota jeho zjavení je však jeho skutočným odkazom. Americký odborník Harold Bloom nazval Josepha Smitha „pravým náboženským géniom“ a „najtalentovanejším zo všetkých amerických prorokov“. Obzvlášť Kniha Mormonova, píše Jacob Neusner, je „čerstvým kresťanským vyjadrením“ a zaslúži si viac pozornosti ako sa jej doposiaľ udeľovalo.
Josiah Quincy, Bostonský primátor, už pred viac ako storočím vyhlásil, že „je možné“, že Joseph Smith bude jedného dňa považovaný za „osobnosť dejín Ameriky devätnásteho storočia, ktorá mala najsilnejší vplyv na osudy svojich krajanov?“ Milióny prívržencov viery, ktorú založil sú dostatočným svedectvom rozsahu tohto vplyvu. Pretrvávajúca hodnota jeho zjavení je však jeho skutočným odkazom. Americký odborník Harold Bloom nazval Josepha Smitha „pravým náboženským géniom“ a „najtalentovanejším zo všetkých amerických prorokov“. Obzvlášť Kniha Mormonova, píše Jacob Neusner, je „čerstvým kresťanským vyjadrením“ a zaslúži si viac pozornosti ako sa jej doposiaľ udeľovalo.


Americké pohraničie 19-teho storočia sa hemžilo zástupom mužov i žien, ktorí vystupovali ako proroci a náboženskí reformátori. Joseph Smith ale ako jediný vytvoril záznam, ktorého hlavným cieľom bolo slúžiť ako overiteľný dôkaz jeho prorockého povolania. Zdá sa, že tak ako sa Cirkev stáva jedným z veľkých svetových náboženstiev prichádzajúceho storočia, čoraz viac pozornosti sa bude venovať písmu, ktoré dalo svoje meno a dôležité náuky tejto novej viere. Nasledujúce učenia figurujú medzi učeniami tohoto písma:
Americké pohraničie 19-teho storočia sa hemžilo zástupom mužov i žien, ktorí vystupovali ako proroci a náboženskí reformátori. Joseph Smith ale ako jediný vytvoril záznam, ktorého hlavným cieľom bolo slúžiť ako overiteľný dôkaz jeho prorockého povolania. Zdá sa, že tak ako sa Cirkev stáva jedným z veľkých svetových náboženstiev prichádzajúceho storočia, čoraz viac pozornosti sa bude venovať písmu, ktoré dalo svoje meno a dôležité náuky tejto novej viere. Nasledujúce učenia figurujú medzi učeniami tohto písma:


• Svätí neskorších dní zdôrazňujú, že cieľom evanjelia je priniesť ľudstvu pokoj a šťastie už v tomto živote, ako aj v živote, ktorý bude nasledovať (pozri 2. Nefi 2:25).
• Svätí neskorších dní zdôrazňujú, že cieľom evanjelia je priniesť ľudstvu pokoj a šťastie už v tomto živote, ako aj v živote, ktorý bude nasledovať (pozri 2. Nefi 2:25).
Riadok 33: Riadok 33:
• Kniha Mormonova potvrdzuje biblické svedectvo, že [[Ježiš Kristus]] je Synom Božím a Vykupiteľom sveta (pozri 2. Nefi 25:26).
• Kniha Mormonova potvrdzuje biblické svedectvo, že [[Ježiš Kristus]] je Synom Božím a Vykupiteľom sveta (pozri 2. Nefi 25:26).
K porozumeniu tohoto rastúceho svetového náboženstva je nevyhnutné porozumieť Knihe Mormonovej, ktorej príchod, ako veria Svätí neskorších dní, bol predpovedaný dávnym prorokom [[Izaiáš]]om: „Pokorený zo zeme budeš hovoriť, stlmene z prachu bude znieť tvoja reč“ (Izaiáš 29:4).
K porozumeniu tohto rastúceho svetového náboženstva je nevyhnutné porozumieť Knihe Mormonovej, ktorej príchod, ako veria Svätí neskorších dní, bol predpovedaný dávnym prorokom [[Izaiáš]]om: „Pokorený zo zeme budeš hovoriť, stlmene z prachu bude znieť tvoja reč“ (Izaiáš 29:4).


[[af:Boek van Mormon]]
[[af:Boek van Mormon]]

Verzia z 13:48, 28. január 2007

Kniha Mormónova (tiež Kniha Mormonova) je pre prívržencov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní ďalším svedectvom o Ježišovi Kristovi, ktorá spoločne s Bibliou svedčí o Jeho úlohe Spasiteľa.

Učenie vychádza zo Smithovho údajného nálezu zlatých dosiek popísaných egyptskými hieroglyfmi. So svojím spoločníkom Oliverom Cowderym Smith tieto zlaté dosky prekladal tak, že ich čítal pomocou zázračných kameňov, takže pod egyptskými hieroglyfmi videl písmo v angličtine. Jeho spoločník za závesom zapisoval to, čo mu Joseph Smith diktoval. Po skončení prekladu údajne anjel zlaté dosky odniesol do neba. Tento preklad tvorí základnú knihu mormonizmu, takzvanú knihu Mormon.

Kniha sa stala úspešnou pravdepodobne aj vďaka tomu, že Smith v nej dával čitateľom pocit dôležitosti Ameriky. Podľa knihy Mormon sú Indiáni potomkami izraelských kmeňov, Kristus sa zjavil v Amerike, staroegyptské spisy spomínajú Ameriku, všetko dôležité v histórii náboženstva sa odohralo v Amerike a podobne.

Kniha Mormon si získala podporu aj iných národov, ako sú Švajčiari, Angličania, ktorí prispeli k rastu prenasledovanej Cirkvi v 19. storočí.

Istú úlohu mohlo zohrať aj včlenenie prvkov mágie a ľudovej povery do systému novej viery. Aj v súčasnosti napríklad nosia členovia takzvané garmenty, zvláštne spodné prádlo, ktoré má nositeľa chrániť pred chorobami a zlom.


Kniha Mormonova: Písmo Nového Sveta

V roku 1830 vyniesol Joseph Smith na svetlo knihu svätého písma, ktorej náklad dnes prevyšuje 100 miliónov vytlačených kópií, čo ďaleko prevyšuje akúkoľvek knihu vydanú akýmkoľvek Američanom.


Josiah Quincy, Bostonský primátor, už pred viac ako storočím vyhlásil, že „je možné“, že Joseph Smith bude jedného dňa považovaný za „osobnosť dejín Ameriky devätnásteho storočia, ktorá mala najsilnejší vplyv na osudy svojich krajanov?“ Milióny prívržencov viery, ktorú založil sú dostatočným svedectvom rozsahu tohto vplyvu. Pretrvávajúca hodnota jeho zjavení je však jeho skutočným odkazom. Americký odborník Harold Bloom nazval Josepha Smitha „pravým náboženským géniom“ a „najtalentovanejším zo všetkých amerických prorokov“. Obzvlášť Kniha Mormonova, píše Jacob Neusner, je „čerstvým kresťanským vyjadrením“ a zaslúži si viac pozornosti ako sa jej doposiaľ udeľovalo.

Americké pohraničie 19-teho storočia sa hemžilo zástupom mužov i žien, ktorí vystupovali ako proroci a náboženskí reformátori. Joseph Smith ale ako jediný vytvoril záznam, ktorého hlavným cieľom bolo slúžiť ako overiteľný dôkaz jeho prorockého povolania. Zdá sa, že tak ako sa Cirkev stáva jedným z veľkých svetových náboženstiev prichádzajúceho storočia, čoraz viac pozornosti sa bude venovať písmu, ktoré dalo svoje meno a dôležité náuky tejto novej viere. Nasledujúce učenia figurujú medzi učeniami tohto písma:

• Svätí neskorších dní zdôrazňujú, že cieľom evanjelia je priniesť ľudstvu pokoj a šťastie už v tomto živote, ako aj v živote, ktorý bude nasledovať (pozri 2. Nefi 2:25).

• Pre Svätých neskorších dní dar osobného zjavenia znamená, že každý človek môže obdržať vedenie a odpovede na osobné modlitby (pozri 1. Nefi 10:17, 19).

• Svätí neskorších dní sa radujú v Bohu, ktorý i naďalej preukazuje svoju lásku a záujem o všetky svoje deti tým, že povoláva prorokov, ktorí dnes vedú jeho ľud (pozri 2. Nefi 29:9).

• Svätí neskorších dní sú jedinými kresťanmi, ktorí prehlasujú prirodzenú nevinnosť malých detí (pozri Moroni 8:12). Hoci žijú v hriešnom svete, deti nie sú individuálne poškvrnené prvotným hriechom. Svätí neskorších dní veria, že všetci ľudia sú zodpovední za svoje vlastné hriechy, ale nie za Adamov priestupok (pozri Drahocenná Perla, Články viery 1:12).

• Svätí neskorších dní prehlasujú, že život a vstup ľudí do sveta plného hriechu a pokušení bol Božím zámerom, aby sa mohli---prostredníctvom kombinácie viery a poslušnosti---pripraviť na večný život s Bohom (pozri Alma 12:24).

• Kniha Mormonova potvrdzuje biblické svedectvo, že Ježiš Kristus je Synom Božím a Vykupiteľom sveta (pozri 2. Nefi 25:26).

K porozumeniu tohto rastúceho svetového náboženstva je nevyhnutné porozumieť Knihe Mormonovej, ktorej príchod, ako veria Svätí neskorších dní, bol predpovedaný dávnym prorokom Izaiášom: „Pokorený zo zeme budeš hovoriť, stlmene z prachu bude znieť tvoja reč“ (Izaiáš 29:4).