Šelpice: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
starosta
Bez shrnutí editace
Riadok 41: Riadok 41:


[[Kategória:Obce na Slovensku]]
[[Kategória:Obce na Slovensku]]
[[Kategória:Obce okresu Trnava]]



[[hu:Selpőc]]
[[hu:Selpőc]]

Verzia z 22:48, 22. február 2007

Šelpice
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský
Okres Trnava
Región Jaslovské Bohunice
Rozloha 10,17 km² (1 017 ha) [1]
Obyvateľstvo 911 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 89,58 obyv./km²
Starosta Ing. Ján Štefanička (SMER)
PSČ 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou)
ŠÚJ 556670
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba 0 33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Šelpice 195, 919 09 Bohdanovce nad Trnavou
Telefón 033/552 91 03
Fax 033/552 91 03
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šelpice
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šelpiceobec na Slovensku v okrese Trnava.

Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.

Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M. Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.


  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.