Čudské jazero: Rozdiel medzi revíziami
preklad z cz |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Čudské jazero''' |
'''Čudské jazero (v širšom zmysle)''' alebo '''Pejpus''' alebo '''Čudské jazero a Pskovské jezero''' alebo ([[ruština|po rusky]] ''Чудско-Псковское озеро'' [čudsko-pskovskoje ozero], ''Гдовское'' [glovskoje] alebo ''Пейпси'' [pejpsi], , [[Estónčina|po estónsky]] ''Peipsi järv'') je [[jazero]] na hranici [[Estónsko|Estónska]] (kraje [[Ida-Viru|Ida-Viru]], [[Jõgeva|Jõgeva]], [[Tartu|Tartu]] a [[Põlva|Põlva]]) a [[Pskovská oblasť|Pskovskej oblasti]] v [[Rusko|Rusku]]. |
||
Je pozostatkom veľkej [[ľadovec|ľadovcovej]] vodnej plochy. Skladá sa zo troch častí: |
|||
*vlastného ''Čudského jazera'' (rusky ''Чудское озеро'' [čudskoje ozero], po estónsky ''Peipsi järv'' alebo ''Suur järv'') na severe |
|||
*''Pskovského jazera'' (po rusky ''Псковское озеро'' [pskovskoje ozero], po estónsky ''Pihkva järv'') na juhu, ktoré leží takmer celé na území Ruska |
|||
*jezera ''Ťoploje'' (po rusky ''Тёплое озеро'' [ťoploje] = doslova: Teplé jazero, po estónsky ''Lämmi järv''), ktoré je vlastne [[prieliv]], ktorý ich spája |
|||
== Číselné údaje == |
== Číselné údaje == |
||
Má rozlohu 3555 [[Kilometer štvorcový|km²]]. Z toho najväčšia časť pripadá na ''Čudské jazero'' (2 610 km²), na ''Pskovské jazero'' |
Má rozlohu 3555 [[Kilometer štvorcový|km²]]. Z toho najväčšia časť pripadá na ''Čudské jazero'' (2 610 km²), na ''Pskovské jazero'' 710 km² a najmenšie je ''Ťoploje'' s 335 km². Všetky tri časti tvoria jednu vodnú plochu, ktorá leží v nadmorskej výške 30 m n.m. Estónska časť má rozlohu 1570 km² a ruská časť 1985 km². V severojužnom smere je jazero 143 [[kilometer|km]] dlhé a jeho maximálna šírka je 50 km. Priemerná hĺbka jazera je 8 m, maximálna hĺbka 15 metrov v južnej časti. |
||
== Pobrežie == |
== Pobrežie == |
||
| Riadok 11: | Riadok 16: | ||
== Ostrovy == |
== Ostrovy == |
||
Na jazere je veľa ostrovov. Najväčší je [[Piirissaar]], ktorý leží vo vlastnom ''Čudskom jazere'' a patrí |
Na jazere je veľa ostrovov. Najväčší je [[Piirissaar]], ktorý leží vo vlastnom ''Čudskom jazere'' a patrí Estónsku. |
||
== Vodný režim == |
== Vodný režim == |
||
Do jazera ústi [[rieka|rieky]] [[Emajõgi]], [[Võhandu]], [[Velikaja]] a asi 30 ďalších riek. Z jazera odteká [[ |
Do jazera ústi [[rieka|rieky]] [[Emajõgi]], [[Võhandu]], [[Velikaja]] a asi 30 ďalších riek. Z jazera odteká [[Narva]] do [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]]. Najvyššiu úroveň dosahuje hladina zvyčajne uprostred apríla až na začiatku mája. Rozsah kolísania je 3 m. Na jazere sa vyskytujú veľké vlny spôsobené [[vietor|vetrom]]. Odmäk na jar spôsobuje vzostup hladiny až o 1 m tzn. zväčšenie plochy o 780 km², čo zatopí riedko obývanú pobrežnú zónu. |
||
== Vlastnosti vody == |
== Vlastnosti vody == |
||
Vďaka malej hĺbke dosahuje [[teplota]] vody v lete až 22 [[stupeň Celzia|°C]]. Jazero zamŕza na konci novembra alebo na začiatku decembra. Maximálnu hrúbku [[ľad]]u dosahuje v marci (50-60 cm). ''Pskovské jazero'' a '' |
Vďaka malej hĺbke dosahuje [[teplota]] vody v lete až 22 [[stupeň Celzia|°C]]. Jazero zamŕza na konci novembra alebo na začiatku decembra. Maximálnu hrúbku [[ľad]]u dosahuje v marci (50-60 cm). ''Pskovské jazero'' a ''Ťoploje'' rozmŕzajú skôr - na konci apríla, ''Čudské jazero'' potom na začiatku mája. |
||
== Fauna == |
== Fauna == |
||
| Riadok 25: | Riadok 30: | ||
Na jazere je rozvinutá miestna [[lodná doprava]]. |
Na jazere je rozvinutá miestna [[lodná doprava]]. |
||
== |
== Dejiny == |
||
Historicky je jazero významné „ľadovou“ bitkou na ''Čudskom jazere'', ktorá sa odohrala [[5. apríl|5. apríla]] [[1242]] na zamrznutej hladine v južnej časti jazera. Vojsko z [[Novgorod Veľký|Novgorodu Veľkého]] pod vedením [[knieža]]ťa [[Alexander Nevský|Alexandra Nevského]] vtedy zdrvujúco porazilo rádových rytierov z [[Livónsko|Livónska]], ktorí sa chystali vtrhnúť v koordinácii so [[Švédi|švédskymi]] [[bojovník]]mi do krajiny, a zabránilo tak ďalšiemu prenikaniu [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] na východ. |
Historicky je jazero významné „ľadovou“ bitkou na ''Čudskom jazere'', ktorá sa odohrala [[5. apríl|5. apríla]] [[1242]] na zamrznutej hladine v južnej časti jazera. Vojsko z [[Novgorod Veľký|Novgorodu Veľkého]] pod vedením [[knieža]]ťa [[Alexander Nevský|Alexandra Nevského]] vtedy zdrvujúco porazilo rádových rytierov z [[Livónsko|Livónska]], ktorí sa chystali vtrhnúť v koordinácii so [[Švédi|švédskymi]] [[bojovník]]mi do krajiny, a zabránilo tak ďalšiemu prenikaniu [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] na východ. |
||
| Riadok 33: | Riadok 38: | ||
== Externé zdroje == |
== Externé zdroje == |
||
{{commonscat|Lake Peipus}} |
{{commonscat|Lake Peipus}} |
||
*[http://www.peipsi.ee Estonská turistická informační web strana] – |
*[http://www.peipsi.ee Estonská turistická informační web strana] – po estónsky |
||
{{Ruské jazerá}} |
{{Ruské jazerá}} |
||
Verzia z 01:16, 29. marec 2007
Čudské jazero (v širšom zmysle) alebo Pejpus alebo Čudské jazero a Pskovské jezero alebo (po rusky Чудско-Псковское озеро [čudsko-pskovskoje ozero], Гдовское [glovskoje] alebo Пейпси [pejpsi], , po estónsky Peipsi järv) je jazero na hranici Estónska (kraje Ida-Viru, Jõgeva, Tartu a Põlva) a Pskovskej oblasti v Rusku.
Je pozostatkom veľkej ľadovcovej vodnej plochy. Skladá sa zo troch častí:
- vlastného Čudského jazera (rusky Чудское озеро [čudskoje ozero], po estónsky Peipsi järv alebo Suur järv) na severe
- Pskovského jazera (po rusky Псковское озеро [pskovskoje ozero], po estónsky Pihkva järv) na juhu, ktoré leží takmer celé na území Ruska
- jezera Ťoploje (po rusky Тёплое озеро [ťoploje] = doslova: Teplé jazero, po estónsky Lämmi järv), ktoré je vlastne prieliv, ktorý ich spája
Číselné údaje
Má rozlohu 3555 km². Z toho najväčšia časť pripadá na Čudské jazero (2 610 km²), na Pskovské jazero 710 km² a najmenšie je Ťoploje s 335 km². Všetky tri časti tvoria jednu vodnú plochu, ktorá leží v nadmorskej výške 30 m n.m. Estónska časť má rozlohu 1570 km² a ruská časť 1985 km². V severojužnom smere je jazero 143 km dlhé a jeho maximálna šírka je 50 km. Priemerná hĺbka jazera je 8 m, maximálna hĺbka 15 metrov v južnej časti.
Pobrežie
Brehy sú prevažne nízke, pokryté rašeliniskami. Pozdĺž severovýchodného brehu sa tiahne piesočná pláž, miestami zarastená borovicami. Tu sú najobľúbenejšie miesta pre kúpanie, najmä v piesočných dunách a lesoch medzi kúpeľmi Kauksi a Vasknarva na severe. Okrem ľahko prístupného severného brehu nie je zvyšok jazera veľmi turisticky využívaný.
Dno
Dno je ploché a pokryté silnou vrstvou sivého ílu.
Ostrovy
Na jazere je veľa ostrovov. Najväčší je Piirissaar, ktorý leží vo vlastnom Čudskom jazere a patrí Estónsku.
Vodný režim
Do jazera ústi rieky Emajõgi, Võhandu, Velikaja a asi 30 ďalších riek. Z jazera odteká Narva do Fínskeho zálivu. Najvyššiu úroveň dosahuje hladina zvyčajne uprostred apríla až na začiatku mája. Rozsah kolísania je 3 m. Na jazere sa vyskytujú veľké vlny spôsobené vetrom. Odmäk na jar spôsobuje vzostup hladiny až o 1 m tzn. zväčšenie plochy o 780 km², čo zatopí riedko obývanú pobrežnú zónu.
Vlastnosti vody
Vďaka malej hĺbke dosahuje teplota vody v lete až 22 °C. Jazero zamŕza na konci novembra alebo na začiatku decembra. Maximálnu hrúbku ľadu dosahuje v marci (50-60 cm). Pskovské jazero a Ťoploje rozmŕzajú skôr - na konci apríla, Čudské jazero potom na začiatku mája.
Fauna
Jazero je plné rýb, priemerný roční výlov je 11 000 ton.
Lodná doprava
Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava.
Dejiny
Historicky je jazero významné „ľadovou“ bitkou na Čudskom jazere, ktorá sa odohrala 5. apríla 1242 na zamrznutej hladine v južnej časti jazera. Vojsko z Novgorodu Veľkého pod vedením kniežaťa Alexandra Nevského vtedy zdrvujúco porazilo rádových rytierov z Livónska, ktorí sa chystali vtrhnúť v koordinácii so švédskymi bojovníkmi do krajiny, a zabránilo tak ďalšiemu prenikaniu Rádu nemeckých rytierov na východ.
Osídlenie pobrežia
Najväčším mestom na brehu je na južnom konci Pskov.
Externé zdroje
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čudské jazero- Estonská turistická informační web strana – po estónsky
