Michalovce: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 15:11, 29. marec 2007

Šablóna:Infobox Slovenské mesto

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Naďmihaja, jidiš Michajlovec alebo Mychajlovyc) sú mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis

V severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 115 m sa rozprestiera súčasné hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína - Michalovce. Mesto je vzdialené 60 km na východ od Košíc a 35 km od pohraničného mesta na Ukrajine Užhorodu. Zemepisná poloha mesta je určená súradnicami: 48°46' s. z. š. a 21 °54' v. z. d. Okres Michalovce zaberá územie ohraničené na severe pohorím Vihorlatských vrchoch, na juhu jeho prirodzenú hranicu tvorí rieka Latorica. Okres hraničí na východe s novovytvoreným okresom Sobrance a z časti s Ukrajinou. Západnými susedmi sú okresy Trebišov a Vranov, na severe susedí a okresom Humenné . Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.

Symboly obce

Erb, znak, vlajka, ...

História

Keď sa Slovania sťahovali a hľadali si novú vlasť, niektoré kmene prechádzali cestou pozdĺž Laborca a jeden zo slovanských kmeňov sa tu natrvalo osadil. Na ochranu proti nepriateľským národom budoval také hrady, aké si budovali iba Slovania. Boli to hrady z hliny – zo zeme, obohnané priekopami a valmi. Takým bol aj Zemplínsky hrad, ktorý ma svoje meno podľa základnej stavebnej hmoty. Stal sa politickým centrom v najdávnejších dobách pre slovenský ľud tu žijúci, dal meno zemplínskemu kominátu.

Jedna z povestí hovorí toto: Za veľmi, veľmi starých čias vybrali sa chlapi na poľovačku do lesov. Ako tak idú, zbadali krásneho srnca a začali ho prenasledovať, ale nie a nie ho dolapiť. Celý deň ho prenasledovali a zašli pri tom veľmi ďaleko, až nakoniec zablúdili. Keďže bola noc a v kraji sa nevyznali, prenocovali tam, kde práve došli. Keď sa ráno prebudili, prezreli si okolie a veľmi sa im tu zapáčilo. V rieke bolo veľa rýb, v lese plno divej zveri a najmä zajace. Uzhodli sa, že tu zostanú natrvalo. Jeden spomedzi chlapov, ktorý sa volal Michalom, driečny a mocný, zaťal svoju sekeru do buka, aby si zapamätal miesto. Potom sa vrátili k svojim a oznámili im svoje rozhodnutie, rúbali les, vybudovali domy a podľa driečneho chlapa, ktorý prvý raz zaťal svojou sekerou do buka, nazvala sa nová osada Michal – Michalovce. Toto je však len povesť.

O počiatku Michaloviec v XI. storočí (r. 1056) hovorí Anton Szirmay v diele Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803.

O Michalovciach a stručne o ich histórii stručne hovorí autor na strane 366 – 368. Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina, bol roku 1056 kráľovským palatínom. Jeho syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Politika

Mestské zastupiteľstvo

I. volebný obvod - Centrum

1, Pavol Dlugoš, Ing. - SMER-SD 2. Ján Eštok, Mgr. - SMER-SD 3. Martin Pado, Ing. - SDKÚ-DS 4. Ľubomír Rohoň, MUDr. - SMER-SD

II. volebný obvod - Východ 1. Ján Berdy - NÁDEJ 2. Jana Cibereová, Bc. - SMER-SD 3. Pavol Kuchta, MUDr. - SMER-SD 4. Ján Mihalečko, MUDr. - nezávislý 5. Zlatuša Popaďáková - SMER-SD 6. Viliam Záhorčák - SMER-SD, (zvolený za primátora, náhradník Ján Várady, Mgr. - SNS)

III. volebný obvod - Juh

1. Benjamín Bančej, MUDr. - SMER-SD 2. Vladimír Braník, Ing. - SMER-SD 3. Ján Ďurovčík, Ing., CSc. - SMER-SD 4. Mirko Gejguš, Ing. - KDH 5. Martin Nebesník, Mgr. - SMER-SD

IV. volebný obvod - Západ 1. Jozef Bobík, Ing. - KDH 2, Rudolf Ivan, Mgr. - SMER-SD 3. Jozef Makohus, MUDr. - SMER-SD 4. František Zitrický, MUDr. - KDH

V. volebný obvod - Straňany

1. Benjamín Baťalík, MUDr., CSc. - SMER-SD 2. Milan Hvižďák - SMER-SD 3. Rudolf Klein - nezávislý 4. Michal Stričík, Ing. , PhD. - OKS

VI. volebný obvod - Močarany, Topoľany, Vrbovec

1. Stanislav Gaľa - SNS 2. Jaroslav Kozák - nezávislý

Obyvateľstvo

Partnerské mestá

České mesto Vyškov - na stránkach mesta nájdete informácie o meste, pamiatkach, informácie mestského úradu, mestskej polície, stavebného úradu a informáciu o družobných mestách. Španielske mesto Vilarreal - na jeho stránkach nájdete všeobecné informácie (poloha, mapa, klíma), históriu, informácie o umení a múzeách, sviatky, virtuálnu prehliadku, vittuálne múzeum, virtuálnu galériu a mnoho ďalších informácii. (Stránky sú v španielskom a anglickom jazyku.) Poľské mesto Jaroslaw - informačne bohaté stránky o správe mesta, histórii, médiách, kultúre, pamiatkach, médiách. (Stránky sú v poľskom jazyku.) Sátoraljaújhely je maďarské mesto. Na tejto webovej stránke nájdete informácie o histórii mesta, o jeho programoch, kultúrnych podujatiach, ponuke cestovného ruchu a iných aktualitách. Sátoraljaújhely, sídlo bývalej Zemplínekj župy, svojou polohou patrí medzi najsevernejšie mestá Maďarska, je známe vinárskou oblasťou. Mestské výsady od kráľa Štefana V.-eho získalo v roku 1261. V súčasnosti zaujíma miesto hospodárskeho, správneho, obchodného, zdravotníckeho, vzdelávacieho a kultúrneho centra. Mesto má veľa pamätihodností a budov umelecko-pamiatkového rázu, disponuje značnými tradíciami. Považujú ho za Kossuhovo a Kazinczyho mesto.

Sátoraljaújhely a jeho okolie disponuje výnimočne atraktívnou pútavou silou tak po stránke prírodných daností, ako aj po stránke ľudského výtvoru. Sú tu dané možnosti využívania zimných športov a naše tradičné festivaly zase zabezpečujú možnosť kultúrneho pôžitku. Hory, vypínajúce sa ponad mesto lákajú na príjemné pešie túry. Prechádzkami v okolí môžeme objaviť výnimočnú krásu zemplínskeho kraja. V 2002 sa pustila do prevádzky najdlhšia sedačka v Maďarsku, ktorá sa nachádza na vrchu Magashegy. V rámci rozvojového programu mesta, sa vybudovala i plaváreň a športová hala.

Kultúra a zaujímavosti

Divadlo

Múzeá

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Hudba

Stavby

V meste je katolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1771.

Pamiatky

Pomníky

Parky

Šport

FUTBAL - II. liga

MFK Zemplín Michalovce

HÁDZANÁ - WHIL

IUVENTA Michalovce - klubová stránka

Kulinárske špeciality

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Dôležité firmy

Verejné ustanovizne

Školstvo

Osobnosti

Jozef Puškáš - slovenský prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista.

Čestné občianstvo

Cena obce

Významné osobnosti

Médiá (foto, audio, dokumenty)

Zemplínske múzeum

Externé odkazy

Oficiálne stránky mesta Michalovce
www.slovenskehrady.sk Slovenské hrady, Michalovský hrad

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Michalovce

@@ Riadok 32: / Riadok 32: @@
 '''Michalovce''' ([[maďarčina|maď.]] ''Nagymihály'', [[nemčina|nem.]] ''Großmichel'', [[rómčina|rómsky]] ''Naďmihaja'', [[jidiš]] ''Michajlovec'' alebo ''Mychajlovyc'') sú mesto na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]].
 == Polohopis ==
-V severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] na brehoch rieky [[Laborec]] v nadmorskej výške 115 m sa rozprestiera súčasné hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i [[Zemplín|Zemplína]] - Michalovce. Mesto je vzdialené 60 km na východ od [[Košice|Košíc]] a 35 km od pohraničného mesta na [[Ukrajina|Ukrajine]] [[Užhorod|Užhorodu]]. Zemepisná poloha mesta je určená súradnicami: 48°46' s. z. š. a 21 °54' v. z. d. Okres Michalovce zaberá územie ohraničené na severe pohorím [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]], na juhu jeho prirodzenú hranicu tvorí rieka [[Latorica]]. Okres hraničí na východe s novovytvoreným [[Okres Sobrance|okresom Sobrance]] a z časti s Ukrajinou. Západnými susedmi sú okresy [[Okres Trebišov|Trebišov]] a [[Okres Vranov nad Topľou |Vranov]], na severe susedí a okresom [[Okres Humenné |Humenné ]]
+V severnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] na brehoch rieky [[Laborec]] v nadmorskej výške 115 m sa rozprestiera súčasné hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i [[Zemplín|Zemplína]] - Michalovce. Mesto je vzdialené 60 km na východ od [[Košice|Košíc]] a 35 km od pohraničného mesta na [[Ukrajina|Ukrajine]] [[Užhorod|Užhorodu]]. Zemepisná poloha mesta je určená súradnicami: 48°46' s. z. š. a 21 °54' v. z. d. Okres Michalovce zaberá územie ohraničené na severe pohorím [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]], na juhu jeho prirodzenú hranicu tvorí rieka [[Latorica]]. Okres hraničí na východe s novovytvoreným [[Okres Sobrance|okresom Sobrance]] a z časti s Ukrajinou. Západnými susedmi sú okresy [[Okres Trebišov|Trebišov]] a [[Okres Vranov nad Topľou |Vranov]], na severe susedí a okresom [[Okres Humenné |Humenné ]]. Na východ od Michaloviec na nachádza vodná nádrž [[Zemplínska šírava]].
 == Symboly obce ==
@@ Riadok 38: / Riadok 38: @@
 == História ==
-Keď sa Slovania sťahovali a hľadali si novú vlasť, niektoré kmene prechádzali cestou pozdĺž Laborca a jeden zo slovanských kmeňov sa tu natrvalo osadil. Na ochranu proti nepriateľským národom budoval také hrady, aké si budovali iba Slovania. Boli to hrady z hliny – zo zeme, obohnané priekopami a valmi. Takým bol aj Zemplínsky hrad, ktorý ma svoje meno podľa základnej stavebnej hmoty. Stal sa politickým centrom v najdávnejších dobách pre slovenský ľud tu žijúci, dal meno zemplínskemu kominátu.
+Keď sa [[Slovania]] sťahovali a hľadali si novú vlasť, niektoré [[Kmeň|kmene]] prechádzali cestou pozdĺž Laborca a jeden zo slovanských kmeňov sa tu natrvalo osadil. Na ochranu proti nepriateľským národom budoval také [[Hrad|hrady]], aké si budovali iba Slovania. Boli to hrady z hliny – zo zeme, obohnané priekopami a valmi. Takým bol aj [[Zemplínsky hrad]], ktorý ma svoje meno podľa základnej stavebnej hmoty. Stal sa politickým centrom v najdávnejších dobách pre slovenský ľud tu žijúci, dal meno zemplínskemu kominátu.
-Jedna z povestí hovorí toto: Za veľmi, veľmi starých čias vybrali sa chlapi na poľovačku do lesov. Ako tak idú, zbadali krásneho srnca a začali ho prenasledovať, ale nie a nie ho dolapiť. Celý deň ho prenasledovali a zašli pri tom veľmi ďaleko, až nakoniec zablúdili. Keďže bola noc a v kraji sa nevyznali, prenocovali tam, kde práve došli. Keď sa ráno prebudili, prezreli si okolie a veľmi sa im tu zapáčilo. V rieke bolo veľa rýb, v lese plno divej zveri a najmä zajace. Uzhodli sa, že tu zostanú natrvalo. Jeden spomedzi chlapov, ktorý sa volal Michalom, driečny a mocný, zaťal svoju sekeru do buka, aby si zapamätal miesto. Potom sa vrátili k svojim a oznámili im svoje rozhodnutie, rúbali les, vybudovali domy a podľa driečneho chlapa, ktorý prvý raz zaťal svojou sekerou do buka, nazvala sa nová osada Michal – Michalovce. Toto je však len povesť.
+Jedna z [[Povesť|povestí]] hovorí toto: Za veľmi, veľmi starých čias vybrali sa chlapi na poľovačku do lesov. Ako tak idú, zbadali krásneho srnca a začali ho prenasledovať, ale nie a nie ho dolapiť. Celý deň ho prenasledovali a zašli pri tom veľmi ďaleko, až nakoniec zablúdili. Keďže bola noc a v kraji sa nevyznali, prenocovali tam, kde práve došli. Keď sa ráno prebudili, prezreli si okolie a veľmi sa im tu zapáčilo. V rieke bolo veľa rýb, v lese plno divej zveri a najmä zajace. Uzhodli sa, že tu zostanú natrvalo. Jeden spomedzi chlapov, ktorý sa volal Michalom, driečny a mocný, zaťal svoju sekeru do buka, aby si zapamätal miesto. Potom sa vrátili k svojim a oznámili im svoje rozhodnutie, rúbali les, vybudovali domy a podľa driečneho chlapa, ktorý prvý raz zaťal svojou sekerou do buka, nazvala sa nová osada Michal – Michalovce. Toto je však len povesť.
-O počiatku Michaloviec v XI. storočí (r. 1056) hovorí Anton Szirmay v diele Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803.
+O počiatku Michaloviec v XI. storočí (r. [[1056]]) hovorí Anton Szirmay v diele Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť [[1803]].
-O Michalovciach a stručne o ich histórii stručne hovorí autor na strane 366 – 368. Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina, bol roku 1056 kráľovským palatínom. Jeho syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).
+O Michalovciach a stručne o ich histórii stručne hovorí autor na strane 366 – 368. Rajnold (Rado), syn [[Gróf|grófa]] Wencellina, bol roku [[1056]] kráľovským [[Palatín|palatínom]]. Jeho syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Ďalej sa spomína rok [[1273]], kedy Jágerská kapitula [[Dekrét|dekrétom]] ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z [[Bavorsko|Bavorska]]).
 == Politika ==
@@ Riadok 104: / Riadok 104: @@
 === Múzeá ===
-Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaątieµa ąµachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
+Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického [[Kaštieľ|kaštieľa]] šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
 === Hudba ===