Žofia Chotková

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/sk/8/8b/SofiaChotek.jpg

Grófka Žofia Mária Jozefina Albína Choteková sa narodila 1. marca 1868 v Stuttgarte. Jej otcom bol gróf Bohuslav Chotek, rakúsko-uhorskéhy vyslanec na wurttemberskom dvore a matkou Vilhelmina grófka Kinska. Žofia bola piatym dieťaťom svojich rodičov.

Život Žofie bol poznamenaný častými zmenami bydliska, keďže jej otec bol v diplomatickych službach rakúskej monarchie. Žila v Stuttgarte, Petrohrade, Madride a Bruseli a v konečne v Prahe, keďže rodina Chotekovcov bola jednou z významných českých šľachtických rodov.

Keď mala Žofia osemnásť rokov zomrela jej matka. Potom ako sa jej povydávali staršie sestry, zostala žiť so svojím otcom a mladšími sestrami v Drážďanoch. No čoskoro aj ona musela opustiť teplo rodinného krbu. V roku 1888 ju cisár povolal za dvornú dámu arcivojvodkyne Izabely manželky rakúskeho arcivojvodu Friedricha, ktorý bol tiež vojvodom Tešínskym. Dvadsaťročná Žofia bola na dvornú dámu primladá. Post dvornej dámy sa často pokladal za „konečnú stanicu“ dám, ktoré sa nemohli vydať. V Žofiinom prípade to istotne neplatilo. Bola pekná a mimoriadne múdra, okem toho veselá, vtipná a mala všestranné záujmy. Jej rodina však žila v ťažkých finančných pomeroch a ona im mohla uniknúť iba tak, že prijala zamestnanie.

Avšak všetko sa čoskoro zmenilo. Žofia sa však zaľúbila od muža, ktorý bol stavom vysoko vysoko nad ňou. Bol to rakúsky arcivojvoda, budúci následník trónu tridsaťročný František Ferdinand Habsburg. Príbeh tejto lásky je naozaj dojímavý, plný tajných stretnutí, bojov za spoločné šťastie, krásnym manželstvom ale tragickou smrťou.

Samozrejme od rakúskeho následníka trónu sa očakávalo že si zoberie za manželku nejakú princeznú, najlepšie z vládnucého rodu, v žiadom prípade sa nepripúšťalo aby sa oženil s obyčajnou grófkou, ktorá hoci pochádzala z významnej rodiny bola predsa len obyčajnou grófkou. Ale láska si nevyberá, a mladý František Ferdinand sa do Žofie veľmi zaľúbil a obdivaja sa rozhodli o svoju lásku bojovať. Tento boj vôbec nebol ľahký, stál proti ním skoro celý cisársky dvor na čele s cisárom Františko Jozefom I. a dokonca aj krásna Sissi bola proti tomuto zväzku. No asi najväčší odporca tohto vzťahu bola samotná arcivojvodkyňa Izabela u ktorej Žofia pracovala. Hlavne preto že vypočítava grófka chcela aby si následník trónu zobral práve jednu z jej dcér. Jedinu podporu dostali od arcivojvodkyne Márie Terézie, Františkovej macochy a od jeho dvoch nevlastných sestier.

No mladí zaľúbenci sa nevzdávali a boli takí presvedčení, že po všetkých nepríjemných naťahovačkach cisár nakoniec svadbu povolil s podmienkou, že Žofia sa nikdy nestane cisárovnou a ich spoločné deti nebudú mať žiaden nárok na trón a dokonca ani na titul aricvojvoda. Žofia dostala titul kňažnej Hohenberg, a ich spoločné deti mali dediť tento titul. Ale im to vôbec neprekážalo, hlavne že mohli byť konečne spolu. A tak sa 1. júla 1900 konala svadba. Samozrejme jediné zástupkyne habsbruskeho rodu na tejto svadbe boli len jeho milovaná macocha a nevlastné sestry. Jeho bratia sa obávali, že prítomnosťou na svadbe by vyprovokovali cisárov hnev.

Manželia žili svojim životom, keďže pre celú habsbursku famíliu sa tento sobáš nedal ospravedlniť. Večné ohováranie a intrigy ich dosť trápili. Avšak horšie ako rodinné odmietanie bolo to ako k manželskému páru pristupovali na oficiálnej úrovni. František Ferdinand a Žofia si časom uvedomili, čo znamená viesť morganatické manželstvo. Napriklad aj obyčajna návšteva divadla sa stavala fraškou. Bolo vyulúčene aby sedeli vedľa seba. A tak musela chodiť na predstavenia v spoločnosti nejakého svojho príbuzneho.

Z tohto manželstva sa narodili tri deti: Sofia Mária (1901-1990), Maximilian Karol (1902-1962) a Ernest Alfonz 1904-1954.

Všetko však skončilo tragicky. V roku 1914 cestovali manžela do Sarajeva na reprezentatívnu návštevu. 28. júna 1914 keď sedeli v aute na ceste k radnici bol na nich spáchaný atentát. Atentátnik Gavrilo Princip zasiahol najprv arcivojvodu a hneď nato aj jeho manželku Žofiu.