Trícium: Rozdiel medzi revíziami
d ú |
d p |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
:<math>{}^3_1\hbox{T}\to{}^3_2\hbox{He}^++\hbox{e}^-+\overline{\nu}_{\hbox{e}}</math> |
:<math>{}^3_1\hbox{T}\to{}^3_2\hbox{He}^++\hbox{e}^-+\overline{\nu}_{\hbox{e}}</math> |
||
pričom sústava uvoľní 18,6 [[ |
pričom sústava uvoľní 18,6 [[eV|keV]] energie. |
||
*'''Konfigurácia''': 1 [[protón]], 2 [[neutrón]]y, 1 [[elektrón]] |
*'''Konfigurácia''': 1 [[protón]], 2 [[neutrón]]y, 1 [[elektrón]] |
Verzia z 13:26, 7. apríl 2007
Trícium je rádioaktívny izotop vodíka. Na rozdiel od deutéria je jadro trícia nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,32 roka za vyžiarenia málo energetického beta žiarenia. Produktom rozpadu je hélium-3:
pričom sústava uvoľní 18,6 keV energie.
- Konfigurácia: 1 protón, 2 neutróny, 1 elektrón
- Značka: T
- Relatívna atómová hmotnosť:3,01605 amu
- Výskyt: 10-15 – 10-16 %
Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria alebo výbuchom vodíkovej bomby. Jeho zvláštnosťou je, že má v jadre 2 neutróny.
Využitie
Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd a pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Rádiohydrogeológovia toto prírodné značkovanie používajú na stanovenie veku vody v studniach a morských hlbinách. Trícium taktiež slúži ako jedna zo zložiek náplne termonukleárnej bomby. Trícium sa využíva aj ako palivo v niektorých fúznych reaktoroch, napríklad ITER.