Behaviorálna geografia

Behaviorálna geografia, resp. geografia správania sa obyvateľstva vznikala 70-tych rokoch 20. storočia a vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí.

Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa.

Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď.

Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje Vladimír Ira a Daniel Kollár, obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä Dušan Drbohlav z Karlovej univerzity v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia.

[[Kategória: Geografia | Humánna geografia

]]