Juhoslovania (národnosť): Rozdiel medzi revíziami
pisu o temi i na madjarskom |
d robot Pridal: de:Jugoslawen, sh:Jugoslaveni |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
[[bg:Югославяни]] |
[[bg:Югославяни]] |
||
[[cs:Jugoslávci]] |
[[cs:Jugoslávci]] |
||
[[de:Jugoslawen]] |
|||
[[en:Yugoslavs]] |
[[en:Yugoslavs]] |
||
[[fi:Jugoslaavit]] |
[[fi:Jugoslaavit]] |
||
[[hr:Jugoslaveni]] |
[[hr:Jugoslaveni]] |
||
[[hu: |
[[hu:Jugoszlávok]] |
||
[[ja:ユーゴスラビア人]] |
[[ja:ユーゴスラビア人]] |
||
[[lt:Jugoslavai]] |
[[lt:Jugoslavai]] |
||
[[sh:Jugoslaveni]] |
|||
[[sl:Jugoslovani]] |
[[sl:Jugoslovani]] |
||
[[sr:Југословени]] |
[[sr:Југословени]] |
||
Verzia z 06:21, 11. máj 2007
Juhoslovania je národnostné označenie časti obyvateľov bývalej Juhoslávie.
Vznik a vývoj
Snaha o vytvorenie tejto národnosti bola úzko spätá so snahou silnejšej integrácie juhoslovanských národov. Prvý raz tento termín zaviedol kráľ Alexander I. Karađorđević, keď zmenil názov štátu z Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov na Kráľovstvo Juhoslávia, hlavným účelom bolo, aby sa vytratili národnostné rozpory medzi jednotlivými národmi. Po jeho smrti bola táto koncepcia opustená, predsa sa k tejto národnosti prihlásilo mnoho ľudí. Skončenie druhej svetovej vojny a vznik SFRJ, ktorá bola federatívnym štátom jednotlivých republík už nenútilo k integrácii, napriek tomu sa stále mnoho ľudí k juhoslovanskej národnosti hlásilo. Hlavným dôvodom boli napr. zmiešané manželstvá, vyjadrenie príslušnosti ku krajine, ale tiež i nedostatok silného národného povedomia. V roku 1981 tvorili Juhoslovania už 5,4 % obyvateľov štátu.
Po rozpade krajiny ich najviac žije v Srbsku a Čiernej Hore, v ostatných republikách sa väčšinou prihlásili k svojim etnickým koreňom.