Charta 77: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Dudo (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 85.70.179.171 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava PalicaBOT
Riadok 1: Riadok 1:
<onlyinclude>'''Charta 77''' bola známa opozičná petícia v normalizačnom Československu. Názov má podľa svojho prvého dokumentu z [[1. január]]a [[1977]].
<onlyinclude>'''Charta 77''' bola známa opozičná petícia v normalizačnom Česko-Slovensku. Názov má podľa svojho prvého dokumentu z [[1. január]]a [[1977]].


Na podporu Charty 77 bola v [[Štokholm]]e v roku [[1978]] založena '''Nadácie Charty 77''', v novembri [[1989]] presťahovaná do Československa a po jeho rozdelení bola tiež rozdelená na slovenskú a českú Nadáciu.
Na podporu Charty 77 bola v [[Štokholm]]e v roku [[1978]] založena '''Nadácie Charty 77''', v novembri [[1989]] presťahovaná do Česko-Slovenska a po jeho rozdelení bola tiež rozdelená na slovenskú a českú Nadáciu.
</onlyinclude>
</onlyinclude>



Verzia z 14:40, 20. máj 2007

Charta 77 bola známa opozičná petícia v normalizačnom Česko-Slovensku. Názov má podľa svojho prvého dokumentu z 1. januára 1977.

Na podporu Charty 77 bola v Štokholme v roku 1978 založena Nadácie Charty 77, v novembri 1989 presťahovaná do Česko-Slovenska a po jeho rozdelení bola tiež rozdelená na slovenskú a českú Nadáciu.


Charta 77

Vznik

V roku 1976 sa spojili názorovo nesúrodé skupiny občanov, ktorí nesúhlasili s represívnym postupom mocenských orgánov proti undergroundovej skupine The Plastic People of the Universe.

Taký postup mocenských orgánov bol možný preto, že vedenie ČSSR v praxi nikdy nepristupovalo k dodržiavaniu ľudských práv tak, ako ju k tomu zaviazal prezident Gustáv Husák svojím podpisom pod medzinárodnými paktmi na Helsinskej konferencii v roku 1975.

V decembri 1976 začali byť zhromažďované podpisy občanov rôzneho politického i profesijného zamerania pod prehlásenie Charty 77.

Tí, ktorí v ňom poukazovali na to, že pakty podpísané v Helsinkách (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ktoré boli v októbri 1976 zverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dodržiavané a reálne tak platia iba na papieri.

Text prehlásenia bezprostredne podpísalo 242 signatárov (jeden z nich neskôr svoj podpis odvolal). Ďalšie podpisy však aj napriek represiám pribúdali. V prevažnej väčšine bolo prehlásenie podpisované iba v Česku, na Slovensku ho podpísalo iba niekoľko desiatok občanov.

Činnosť

Charta 77 si vytýčila za cieľ viesť konštruktívny dialóg s politickou a štátnou mocou. Upozorňovala najmä na rôzne konkrétne prípady porušovania ľudských práv, viedla ich dokumentáciu a tiež navrhovala riešenia.

Chartu 77 navonok reprezentovala vždy trojica hovorcov, ktorí boli menovaní vždy na rok.

Za dobu svojej existencie sa vyjadrila k radu spoločenských problémov, ako napríklad k diskriminácii v zamestnaní a povolaní, ku slobode cestovania, ku stavu životného prostredia, k právam veriacich občanov a stavu rádov, stavu ekonomiky, problematike dôchodcov, k toxikománii a mnohým ďalším. Niekoľkokrát tiež žiadala amnestiu pre konkrétnych uväznených politických väzňov.

Od roku 1978 vydávala nezávislá skupina signatárov časopis Informácie o Charte 77 („Infoch“). V ňom boli publikované dokumenty Charty 77, vyjadrenia Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a informácie o samizdatových novinkách. Časopis bol nezávislý nielen od štátnej moci, ale aj od samotnej Charty 77. Avšak úzko spolupracoval s jej hovorcami.

Zánik

V roku 1992 bola činnosť Charty 77, ktorá sa stala v 70. - 80. rokoch centrom opozície v Česko-Slovensku, oficiálne ukončená.

Nadácia Charty 77

Nadáciu Charty 77 založil profesor František Janouch, jadrový fyzik(kybernetik), v Štokholme v roku 1978 za podpory medzinárodne známych politikov a intelektuálov. Cieľom nadácie bolo tiež podporovať vtedajších česko-slovenských disidentov a ich rodiny.

Okamžite v prvých dňoch novembra 1989 poskytovala Nadácia do Prahy, Brna a Bratislavy podporu pre činnosť vznikajúcich občianskych aktivít. V tom čase získala nadácia aj federálnu registráciu. V tejto dobe tiež vznikli regionálne výbory.

Po rozdelení Česko-Slovenska sa tiež Nadácia rozdelila na slovenskú Nadáciu Charty 77 a českú Nadaci Charty 77.

Dnešná slovenská Nadácia Charty 77 funguje ako bezplatná advokátska a právna kancelária pre občanov, vypracúva legislatívne analýzy a komentáre pre slovenskú legislatívu a exekutívu a spolupracuje s európskymi inštitúciami, zverejňuje svoje stanoviská.

Nadácia zamestnáva právnikov na plný úväzok, pracovníci nadácie učia na právnickej a ekonomickej fakulte v Bratislave a Banskej Bystrici a sú navyše absolventmi mnohých stáží v USA, Spojenom kráľovstve, Kanade a v Rakúsku.

V nadácii žiadajú a dostávajú pomoc občania z celého Slovenska, tiež ich zastupuje priamo v prípade potreby pred súdmi a u Európskeho súdu pre ľudské práva vo Štrasburgu. Nadácia uspela aj v konaní pred Ústavným súdom SR.

Nadácia každorocne vydáva výročnú správu, ktorá obsahuje výdavky aj zdroje príjmov a auditorskú správu. Zakladateľkou a riaditeľkou nadácie je Zuzana Szatmáry, spisovateľka a sociologička, ocenená v roku 1993 Európskou úniou titulom Žena Európy.

V roku 1998 bolo imanie Nadácie Charty 77 zvýšené na 65 miliónov.

Odkazy