Geb

Geb v hieroglyfoch

Geb bol staroegyptský boh zeme a personifikácia zeme. Egypťania ho považovali za otca všetkých bohov. Zrodil sa zo zväzku boha vzduchu Šu s bohyňou vlhkosti Tefnet. Spolu s bohyňou nebies Nut splodil boha slnka Re a následne aj ostatných bohov, ktorým potom vládol. Podľa egyptského chápania zosobňoval Geb Zem takpovediac v jej materiálnej podobe, ako obrovský kotúč, ktorý pláva vo vesmírnych vodách boha Nuta, i ako pôdu, ktorá poskytuje živým každodennú potravu a mŕtvym večný odpočinok. Nebol však bohom jej plodivej sily, ktorá dávala vyrastať stromom a rastlinám, ani jej vnútorného bohatstva, ktorého sa ľudia zmocňovali baníctvom. Napriek tomu sa tešil úcte všetkých ľudí. Bol predsa podmienkou ich existencie, prijímal do svojich útrob zrno a korene toho , čo zasadili, prijímali a chránili telá zomrelých. Osobitne si ho vážili ako ochrancu pred hadmi a škorpiónmi, čo sa skrývali v zemi, a ako vynálezcu rôznych zaklínadiel proti ich poštípaniu, ktoré prezradil prostredníctvom kňazov aj ľuďom. Nadovšetko ho uctievali králi, veď sedeli na "Gebovom tróne" a boli nielen jeho nástupcami, ale priam dedičmi jeho vlády, ako nesčíselne krát vyhlasovali na svojich nápisoch. Dobu jeho vlády starí Egypťania považovali za obdobu zlatého veku u Grékov či Rimanov, alebo rajského veku u kresťanov a moslimov.

Zobrazoval sa ako človek s kráľovskou korunou na hlave, ktorá sa niekedy nahrádzala husou, hieroglyfickým znakom jeho mena.