Štiavnické Bane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štiavnické Bane
obec
Obec v roku 1906
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Nadmorská výška 682 m n. m.
Súradnice 48°26′21″S 18°52′12″V / 48,439167°S 18,870000°V / 48.439167; 18.870000
Rozloha 10,16 km² (1 016 ha) [1]
Obyvateľstvo 816 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 80,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1352
Starosta Stanislav Neuschl[3] (SNS, SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ 969 81
ŠÚJ 517283
EČV (do r. 2022) BS
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Štiavnické Bane č.1
E-mailová adresa obec@stiavnickebane.com
Telefón 045/6929117
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Štiavnické Bane
Webová stránka: obecstiavnickebane.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Štiavnické Baneobec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Pôvodne sa obec nazývala Piarg, premenovaná na Štiavnické Bane bola v roku 1948.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km juhozápadne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta II/524 zo Štiavnice k Richnavskému jazeru.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita Štiavnické Bane vznikla z dvoch sídelných celkov: osady Sigelsberg a osady Vindšachta. Prvá zmienka o Sigelsbergu je z roku 1352. Osada sa neskôr stala súčasťou hradného, od 17. storočia komorského, panstva Šášov. Lokalita Vindšachta je známa najmä baníctvom. V roku 1648 zriadili v obci banskú erárnu nemocnicu pri kostole, ktorú koncom 19. storočia presťahovali do Banskej Štiavnice.

II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

SNP[upraviť | upraviť zdroj]

Od potlačenia SNP do oslobodenia[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí Štiavnických Baní operovali dve partizánske skupiny a to Sitno a Sokol. Skupina Sokol sa významne zaslúžila o skrátenie bojov počas oslobodzovacích operácií Červenej armády tým, že pomohla Sovietom prejsť cez vodné štôlne do tylu nepriateľa.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza mestská pamiatková rezervácia od roku 1995, zahrňuje viaceré objekty:

  • Bývalé opevnenie Windschachty, renesančná bašta na kruhovom pôdoryse zo 17. storočia[5] a štvorcová veža zo 16. storočia.
  • Banské objekty, objekt číslo 1 je bývalý komorský úrad, dnes obecný úrad, dvojpodlažná stavba z druhej štvrtiny 18. storočia, objekt číslo 80 je bývalé banské meračstvo, obdĺžniková trojtraktová stavba, objekt číslo 14 je bývalý banský úrad Siglisbergu, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia.[6]
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z roku 1855.[7]
  • Barokový mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou Immaculaty.[8]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • IVANIČ, Jozef: História Piargu. Banská Bystrica : Belianum : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela, 2016. 245 s. ISBN 978-80-557-1096-9