Šváby (hmyz)

	Šváby
	; Supella supellectilium
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia))
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	zvliekavce (Ecdysozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	článkonožce (Arthropoda)
Oddelenie	hryzadlovce (Mandibulata)
Podkmeň (subphylum)	šesťnôžky (Hexapoda)
Trieda (classis)	hmyz (Insecta (Ectognatha))
Infratrieda (infraclassis)	Pterygota
Divisio	Neoptera
Rad (ordo)	šváby (Blattodea)
Vedecký názov
	Blattodea
Synonymá
	Blattaria
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Šváby (lat. Blattodea, Blattaria) je rad ortopteroidného hmyzu. V širšom (a novšom) zmysle zahŕňa aj taxón termity, ale tradične sa šváby a termity považujú za samostatné rady.

Tento článok sa termitmi nezaoberá.

Vývojovo šváby patria k najstarším druhom lietajúceho hmyzu a je predpoklad, že v prakticky nezmenenej podobe žijú už 340 miliónov rokov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Šváby sú väčšinou nočný, a najmä tropický hmyz; u nás žije len asi 10 z 3 500 známych druhov. Sú saprofytofágne až polyfágne.

Je to rad veľmi starobylý, fosílie sú známe už z vrchného karbónu (z čias pred asi 340 miliónmi rokov), a už vtedy patrili k početným a diferencovaným radom hmyzu. Predkovia švábov dosahovali oproti ich súčasníkom až gigantické rozmery. Napríklad Archimylacris z obdobia karbónu a Apthoroblattina z permu narástli až do 50 cm dĺžky.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pochádza z jedného variantu nemeckého názvu pre tento hmyz, ktorý znie Schwabe a vznikol ako žartovné spojenie slov Schabe (šváb ako hmyz) a Schwabe (Šváb ako obyvateľ Švábska). ^[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Šváby sú stredne veľký až veľký hmyz s vajcovitým až podlhovastým, vždy dosť splošteným telom.

Na hlave sú silne hypognátne hryzavé ústne orgány a nitkovité tykadlá s veľkým počtom krátkych článkov, ktorých môže byť aj viac ako 100.

Predohruď má na chrbtovej strane vyvinutý mohutný štít (pronotum), ktorý u väčšiny druhov celkom prekrýva hlavu. Predné krídla sú viac, a niekedy i silno chitinizované a pripomínajú krovky. Zadné krídla sú blanité, no u európskych druhov sú len zriedka používané na let. Častá je brachyptéria až aptéria.

Nohy sú ostnené a umožňujú rýchly beh.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri kopulácii samec odovzdáva samici spermatofór s chitinóznym obalom. Samica vytvára pre oplodnené vajíčka obal (ootheca), ktorý je tiež chitinózny. Vývin je paurometabolia, u menších druhov prebieha cez 5 – 7, u veľkých cez 10 – 12 instarov.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

U nás je v svetlých listnatých lesoch hojný Ectobius silvestris (švábik hôrny) a príbuzný druh E. lapponicus. Na teplých lesostepných biotopoch žije dosť lokálne Phyllodromica (= Hololampra) maculata (š. škvrnitý).

K známym synantropným druhom patria šváb obyčajný, Blatta orientalis, (asi 25 mm), rus domový, Blattella germanica (asi 15 mm), rusovi domovému veľmi podobný Blattella asahinai (asi 15 mm) a šváb americký, Periplaneta americana (dĺžka asi 30 mm).

Pre výskyt synantropných druhov švábov je typické ich premiestňovanie mimo oblasť ich prirodzeného výskytu ľuďmi, hlavne prepravou potravín obchodným loďstvom, či migráciou obyvateľstva.