Žofia Nasavská
| Žofia Nasavská | |
_c_1900.jpg) švédska a nórska kráľovná | |
| Narodenie | 9. júl 1836 zámok Biebrich pri Wiesbadene, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. december 1913 (77 rokov) Štokholm, Švédsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Žofia Nasavská |
Žofia Nasavská alebo Žofia Nassavská (rodená Sophia Wilhelmine Marianne Henriette von Nassau) (* 9. júl 1836, zámok Biebrich pri Wiesbadene, Nemecko – † 30. december 1913, Štokholm, Švédsko) bola ako manželka Oskara II. švédska a nórska kráľovná.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvod a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa ako najmladšia, dvanáste dieťa vojvodu Viliama Nasavského z jeho druhého manželstva s Paulinou von Württemberg. Jej otec zomrel v roku 1839, keď jej boli tri roky a vojvodom nasavským sa stal jeho najstarší syn Adolf, o devätnásť rokov starší ako Žofia.
V jej detstve a mladosti sa jej dostalo svedomitej výchovy a vzdelania prostredníctvom starostlivo vybraných profesorov. Vynikala predovšetkým v štúdiu histórie, jazykov a v hre na piano.
Po smrti svojej matky v roku 1856 sa Žofia presťahovala do sídla svojej najstaršej sestry, princeznej Márie Vilemíny, vojvodkyne Wied. Na zámku Monrepos neďaleko Neuwiedu sa Žofia zoznámila s Oskarom, vojvodom z Östergötlandu, druhým synom švédskeho kráľa Oskara I. Po troch mesiacoch, 25. septembra, vojvoda požiadal o Žofiinu ruku.
Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]
Svadba sa uskutočnila na zámku Biebrich 6. júla roku 1857. Dva týždne potom novomanželia odcestovali do Švédska, kde Žofia dostala titul vojvodkyne z Östergötlandu. V čase Žofiinho príchodu na švédsky kráľovský dvor bola kráľovská rodina v ťažkej situácii: kráľ Oskar I. bol veľmi vážne chorý a regentom bol korunný princ Karol. Žofia bola priateľkou jeho manželky Lujzy Oranžsko-nasavskej a bola jej oporou pri úmrtí jej jediného syna v roku 1854 a nemožnosti mať ďalšie deti.
Skutočnosť, že Karol XV. nemal mužského dediča, znamenala, že Oskar a Žofia, teda aj ich potomkovia, sa stali najbližšími osobami v následníctve švédskeho trónu.
16. júna roku 1858 sa narodil Žofiin prvý syn. Celkom z manželstva Žofie a Oskara II. vzišli štyria potomkovia, všetci synovia:
- Gustáv (* 1858 – † 1950); švédsky kráľ v rokoch 1907 – 1950;
- Oskar (* 1859 – † 1953); vojvoda z Gotlandu do roku 1888, potom gróf z Wisborgu;
- Karol (* 1861 – † 1951); vojvoda z Västergötlandu;
- Eugen Napoleon (* 1865 – † 1947); vojvoda z Närke;
Žofia si získala popularitu, keď sa rozhodla nechať vzdelávať svojich synov v súkromnej škole spoločne s deťmi radových občanov. Predtým boli princovia vzdelávaní v paláci oddelene.
18. septembra roku 1872 zomrel kráľ Karol XV. a Oskar sa stal novým kráľom Švédska a Nórska. Žofia bola korunovaná spolu s ním 12. mája roku 1873.
Žofia sa odsťahovala zo Štokholmu pred zvesťami o Oskarovej nevere. Vojvodkyňa bola nepevného zdravia, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršovalo. Trpela anémiou, stálymi mi, ochorením kostí a ciev. Bola rovnako operovaná pre rakovinu; zákrok síce potlačil pôvodnú chorobu, spôsobil však, že Žofia mala problémy s chôdzou, takže sa musela pohybovať na kolieskovom kresle. Takmer invalidná Žofia trávila čas intenzívnym čítaním.
Každé leto kráľovná navštevovala Nórsko. Jej letná rezidencia v tejto krajine sa nachádzala neďaleko mesta Kongsvinger.
Žofia nebola naklonená výberu Viktórie Bádenskej ako nevesty pre korunného princa Gustava a ich vzťahy po svadbe v roku 1907 a príchode Viktórie na švédsky kráľovský dvor nikdy neboli dobré.
Odkaz a smrť[upraviť | upraviť zdroj]
Kráľovná bola silno ovplyvnená činnosťou Florence Nightingalovej. Potom, čo navštívila radu nemocníc v Londýne, pojala plán založiť školu pre ošetrovateľky vo Švédsku. 1. januára roku 1884 vznikol s jej prispením domov pre ošetrovateľky a spoločne so svojim manželom založila 14. decembra roku 1887 novú nemocnicu, Sophiahemmet, ktorá fungovala tiež ako škola pre ošetrovateľky.
Po smrti Oskara II. v roku 1907 sa Žofia stiahla z verejného života. Jej posledné verejné vystúpenie bolo 3. decembra roku 1913, kedy sa zúčastnila promócie svojej vnučky v Sophiahemmete. Necelý mesiac potom, 30. decembra toho istého roku v Štokholme zomrela.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žofia Nasavská
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Žofia Nasavská na thepeerage.com
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Nassavská na českej Wikipédii.