Žofia Württemberská

	Žofia Württemberská
	holandská kráľovná
Narodenie	17. júl 1818; Stuttgart, Nemecko
Úmrtie	3. júl 1877 (58 rokov); den Haag, Holandsko
Odkazy
Commons	Žofia Württemberská
	Biografický portál

Žofia Württemberská (* 17. júl 1818, Stuttgart, Nemecko – † 3. júl 1877, palác Huis ten Bosch, den Haag, Holandsko) bola holandská kráľovná ako manželka Viliama III.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod, mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako dcéra württemberského kráľa Viliama I. a ruskej veľkokňažnej Kataríny Pavlovny. Matku nepoznala, lebo tá zomrela v januári roku 1819, keď bolo Žofii pol roka. Dieťa sa dostalo do opatery svojej tety Kataríny Bonaparte.

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi uchádzačmi o Žofiinu ruku boli o. i. neskorší grécky kráľ Otto I., brunšvický vojvoda Viliam či syn budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I., Ferdinand Filip Orleánsky.

18. júla roku 1839, v deň svojich 21. narodenín, sa Žofia v Stuttgarte vydala za svojho bratranca Viliama. Z ich manželstva sa narodili traja synovia:

Viliam (* 1840 – † 1879)
Willem Frederik (* 1843 – † 1850)
Alexander (* 1851 – † 1884)

Kráľovský pár sídlil v paláci Noordeinde. Manželstvo nebolo šťastné, Žofia mala averziu voči Viliamovi od prvého stretnutia. Jej svokra Anna Pavlovna, Viliamova matka a Žofiina teta (sestra jej matky) svoju nevestu celkom ignorovala. Nesúlad v manželstve mal pôvod predovšetkým vo veľkom rozdielu pováh oboch partnerov. Žofia bola žena liberálne a duchovne založená a intelektuálne značne prevyšovala svojho manžela, zatiaľčo Viliam bol skôr jednoduchý človek, konzervatívec vychovaný v armáde, a páčil sa mu vojenský spôsob života. Uprostred rodinných hádok zakázal intelektuálnu výchovu vo svojom dome, za čo ho kráľovná Viktória, udržujúca korešpondenciu so Žofiou, nazvala "nevychovaným hulvátom". Ďalším dôvodom napätia v manželstve bola jeho náladovosť: jeden deň sa s niekým nepohodol do krajnosti, druhý sa k nemu choval maximálne ústretovo a vychovane. Neskôr sa k nezhodám medzi manželmi pridali aj nezhody so synmi. Okrem toho Viliam svoju manželku často podvádzal. Nesúlad medzi manželmi vyvrcholil definitívne v roku 1850 po smrti prostredného syna Mórica, ktorý zomrel v siedmich rokoch na meningitídu. Kráľ činil Žofiu zodpovednú za chlapcovu smrť, lebo nechcela, aby ho ošetroval dvorný lekár, ktorému nedôverovala.

Po roku 1850 usilovala Žofia o anuláciu manželstva, ktorú však nedosiahla. Od roku 1855 žili manželia oddelene; Žofia trávila väčšinu času so svojou pôvodnou rodinou v Stuttgarte.

Žofia udržovala kontakty s radou európskych vedcov; vrelé vzťahy mala s francúzskym cisárom Napoleonom III. a britskou kráľovnou Viktóriou. Podporovala umenie a radu charitatívnych organizácií (vrátane ochrany zvierat) či budovaní verejných parkov.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovná Žofia zomrela v Haagu 3. júla 1877. Pochovaná bola v svadobných šatách, lebo tvrdila, že jej život skončil dňom sobáša.

Po jej smrti sa kráľ Viliam oženil s o 41 rokov mladšou princeznou Emmou Waldecko-Pyrmontskou. Obidvaja Žofiini synovia (prostredný Móric zomrel už ako dieťa) zomreli čoskoro po smrti svojej matky a dedičkou trónu sa stala princezná Vilemína, jediná Viliamova dcéra z jeho druhého manželstva.