Maliar Chrysidy
_MET_96582.jpg)
Maliar Chrysidy je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 420 až 410 pred Kr.[1]
Maliar Chrysidy bol maliar červenofigúrových váz, ktorý pôsobil v Aténach. Jeho skutočné meno nie je známe. Britský historik umenia John Beazley ho nazval podľa nápisu (mena) nad ženou zobrazenej na váze (uloženej v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku, inv. č. 06.1021.185), ktorej bol autorom. Zo štýlu maľby je pravdepodobné, že bol žiakom školy Maliara Dinos.[2] Maliarovi Chrysidy sa pripisuje len niekoľko váz (osem hydriai a jeden zvoncový kratér).[3]
Najznámejším jeho dielom je červenofigúrový kalpis (typ hydrie) z Metropolitného múzea umenia, na ktorom je zobrazená skupina šiestich žien (zručne umiestnených v niekoľkých rovinách); niektoré sedia, iné stoja. V rukách držia truhlice (pyxides) a zrkadlo, jedna zo žien si preťahuje okraj plášťa cez rameno. Ženy majú na sebe peploi s opaskami (okrem dvoch, ktoré sú odeté v chitónoch), náhrdelníky a náušnice. Vedľa nich ležia na zemi koše na vlnu (kalathoi) a nad nimi je valcovitá nádoba zvaná epinétron. Nad ženou s otvorenou truhlicou je nápis Chrysis, nad ženou so zrkadlom Filé a nad ženou s ratolesťou nápis Ió. Meno Chrysis sa vyskytovalo, bolo napríklad menom kňažky z Argosu, ktorá omylom zapálila Hérin chrám v Argose, a to približne v čase vzniku tejto vázy[4] (nemusí tu byť však žiadna súvislosť), alebo mohlo byť aj menom hetéry. Najznámejšia postava s menom Ió je mytologická Ió a mytologické mená si často dávali hetéry.[1]
Hydriai z Paríža (Louvre CA 2260[5]) a ďalšie sú podobné tejto, a to v kompozícii, v postojoch postáv, vo stvárnení drapérií, tvárí a vlasov. Zriedená glazúra na šnúrkach náhrdelníkov. Nad zobrazením pás paliem a lotosových kvetov dole pás dvojitých, do seba zapadajúcich meandrov v skupinách po dvoch a troch striedajúcich sa so štvorcami s krížikmi.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Gisela M. A. Richter. Red-Figured Athenian Vases in the Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 1936. S. 198.
- ↑ Sharon Herbert. The Red-figure Pottery. Princeton : ASCSA, 1977. ISBN 978-08-7661-074-9. S. 9.
- ↑ William A. P. Childs. Greek Art and Aesthetics in the Fourth Century B.C.. Princeton : Princeton University Press, 2018. ISBN 978-14-0089-051-4. S. 143.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-9701-154-3. S. 306.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Chrysiss, Pittore di [1]
