Ozbrojené sily Ruskej federácie
| Ozbrojené sily Ruskej federácie Вооружённые силы Российской Федерации Vooružionnyje sily Rossijskoj Federacii | |
.svg) Stredný znak Ozbrojených síl Ruskej federácie | |
| Krajina |  Rusko |
|---|---|
| Existencia | 1992 – súčasnosť |
| Vznik | 7. máj 1992 |
| Typ | ozbrojené sily |
| Veľkosť | ~1 013 000 príslušníkov aktívneho personálu ~2 500 000 príslušníkov rezervného personálu |
| Velitelia |
|
| Podriadené jednotky | pozri organizačné rozdelenie |
| Nadradené jednotky | .svg){kind=small} Ministerstvo obrany Ruskej federácie |
| Insígnie | |
| Vlajka | .svg) Líce .svg) Rub |
Ozbrojené sily Ruskej federácie (rus. Вооружённые силы Российской Федерации – Vooružionnyje sily Rossijskoj Federacii; skratka: rus. ВС РФ – VS RF) sú ozbrojené sily Ruska, ktorých cieľom je zabezpečenie obrany krajiny pred prípadnou agresiou, ochrana suverenity krajiny a celistvosti hraníc, ako aj plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uzatvorených Ruskou federáciou. Ich vrchným veliteľom je prezident Ruskej federácie. Správnym úradom, ktorý má na starosti Ozbrojené sily Ruskej federácie je Ministerstvo obrany Ruskej federácie.
Organizačné rozdelenie
[upraviť | upraviť zdroj]Organizačné sú Ozbrojené sily Ruskej federácie rozdelené na:
V rámci Ozbrojených síl Ruskej federácie existujú tiež dva samostatné druhy vojsk:
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Sovietsky zväz
[upraviť | upraviť zdroj]Ruské ozbrojené sily sú dedičom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu. Dlhodobo patria medzi najsilnejšie ozbrojené sily sveta. Po druhej svetovej vojne predstavovali sovietske ozbrojené sily najväčšie ozbrojené sily, ktoré stáli proti západnému svetu. Na základe tejto skutočnosti došlo k vytvoreniu bipolárneho sveta, ktorý bol tiež definovaný ideologickou odlišnosťou medzi Západom a Východom. V 90. rokoch 20. storočia došlo k ekonomickému kolapsu Sovietskeho zväzu. Jednou z hlavných príčin boli tzv. preteky v zbrojení, ktoré viedol Sovietsky zväz so Spojenými štátmi. Toto predbiehanie začalo už po druhej svetovej vojne, ale dochádzalo k „brzdiacim“ akciám. Vzájomné dohody o odzbrojovaní alebo tzv. SALT však nedokázali toto ekonomicky náročné súperenie ukončiť. Naopak americký prezident Ronald Reagan v 80. rokoch navýšil armádny rozpočet a pristúpil k politike, ktorá ekonomicky vyčerpala ZSSR a následne vytvorila multilaterálny svetový systém.[chýba zdroj]
90. roky 20. storočia
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 7. mája 1992 podpísal prezident Boris Jeľcin prezidentský dekrét o vytvorení ruského ministerstva obrany a umiestnenia všetkých vojsk sovietskych ozbrojených síl na území Ruska pod ruskú kontrolu. V 90. rokoch „novovzniknutý“ štát, Rusko, prechádzal hlbokou krízou. Ozbrojené sily neboli prioritou, pričom dochádzalo k veľkému rozkrádaniu armádnej výzbroje a zásob. Ruské ozbrojené sily síce disponovali jadrovými zbraňami, nebola však po dlhý čas modernizovaná, zároveň jej konvenčné sily boli v dezolátnom stave.[chýba zdroj]
Zmena prišla na konci 90. rokov s príchodom Vladimira Putina. Ako prezident je najvyšším predstaviteľom bezpečnostných síl Ruskej federácie a ozbrojené sily sú mu priamo zodpovedné. Počas jeho vlády sa ozbrojené sily začali modernizovať. Zamerali sa predovšetkým na modernizáciu ponoriek a menších lodí, ktoré majú skôr slúžiť pre účel obrany pobrežných vôd. V roku 2008 sa najvyšší ruskí predstaviteľa rozhodli urýchliť proces modernizácie ozbrojených síl. Dôvodom boli nedostatky nielen v zastaranej technike, ale aj logistike alebo koordinácii, ktoré sa prejavili počas päťdenného konfliktu v Gruzínsku. Tieto reformy sa týkali napríklad jednotiek špeciálneho určenia Specnaz alebo vzdušno-výsadkového vojska (VDV).[chýba zdroj]
21. storočie
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Modernizácia ozbrojených síl musí ísť súbežne s ekonomikou Ruska, ktorá od svojho vzniku zaznamenáva značnú kolísavosť. Avšak ruský prezident podľa svojho vyjadrenia chce navrátiť Rusku úlohu, ktorú mal predtým Sovietsky zväz, a preto kladie dôraz na modernizáciu ozbrojených síl a rozvoj kľúčových oblastí. Napríklad v roku 2013 nariadil Vladimir Putin remilitarizáciu arktického územia. V Arktíde má Rusko nielen dôležité námorné trasy, ale vyskytujú sa tu tiež dôležité surovinové zdroje. V tejto oblasti Rusko jasne dominuje, má svetovo najväčšiu flotilu ľadoborcov a modernizuje prístavy a letiská, ktoré boli od čias Sovietskeho zväzu takmer zabudnuté. Táto oblasť bude pravdepodobne hrať v budúcnosti dôležitú úlohu a toho si je ruský prezident vedomý.
Aj napriek tomu, že by Rusko malo modernizovať svoju leteckú flotilu, disponuje početnou vzdušnou obranou. Stroje značky Suchoj však začínajú zastarávať a z dôvodu zabezpečenia efektívnej vzdušnej obrany je nutné ich modernizovať, nahradiť technologicky lepšími strojmi, ktoré sú stále vo fáze vývoja a testovania (napr. Suchoj T-50 PAK FA). Čo sa týka napríklad bezpilotných lietadiel, je Rusko v tomto smere mierne pozadu, ale stratu pomaly doháňa investíciami do vývoja a výroby.[1]
Vojenský rozpočet ruskej vlády sa pohybuje v desiatkach miliárd amerických dolárov a v rokoch 2012-2016 výdavky každoročne rástli, tak ako rástla cena ropy a výnosy z jej predaja. Rôzne zdroje sa rozchádzajú, napríklad The Diplomat uvádza, že rozpočet na rok 2013 bol 58,2 miliardy USD, zatiaľ čo nezávislá ruská televízna stanica RT uvádza 68,887 miliardy USD. Ak vezmeme sumu takmer 69 miliárd USD v roku 2013, zistíme, že od roku 2007 došlo k dvojnásobnému navýšeniu ruského armádneho rozpočtu. Na navyšovanie ruského rozpočtu majú tiež vplyv tržby predaných zbraní. Štokholmská medzinárodná inštitúcia uvádza, že tržby popredných výrobcov zbraní vzrástli v roku 2012 o 28%. Ruský rozpočet v oblasti bezpečnosti rastie už od svojho vzniku v 90. rokoch a v roku 2016 mal dosiahnuť takmer 96 miliárd USD. Položkami, ktoré výrazne navyšujú rozpočet, sú výdavky na jadrové zbrane, letectvo a námorníctvo. V rokoch 2016 - 2021 sa výška rozpočtu na obranu pohybovala medzi 4,47% (2016) a 3,77% HDP (2021).[2]
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenské okruhy
[upraviť | upraviť zdroj]V období po rozpade ZSSR bolo územie Ruska rozdelené do šiestich vojenských okruhov: Moskovského, Leningradského, Severokaukazského, Volžsko-Uralského, Sibírskeho a Ďalekovýchodného. Jednotlivé flotily boli z hľadiska organizácie samostatné. Týchto šesť vojenských okruhov bolo v rámci reformy zlúčených a boli z nich vytvorené štyri nové vojenské okruhy, ktorých súčasťou sú už všetky pozemné, vzdušné a námorné sily Ruska. V polovici roku 2010 bola oznámená reorganizácia, ktorou sa konsolidovali vojenské okruhy a námorné flotily do štyroch spoločných strategických veliteľstiev. Dňa 24. novembra 2014 prezident Putin pri stretnutí s vedením ministerstva obrany oznámil zavedenie novej vojenskej štruktúry – Spoločné strategické veliteľstvo „Sever“, ktoré začalo oficiálne fungovať od 1. decembra 2014. V skutočnosti ide o piaty vojenský okruh, ktorý sa nachádza za polárnym kruhom a pozostáva rovnako ako ostatné štyri vojenské okruhy z pozemných, leteckých a námorných síl. Základom tohto nového veliteľstva sa stala Severná flotila.[3]
Od konca roku 2014 je pozemné vojsko, letectvo a námorníctvo z geografického hľadiska rozdelené do piatich vojenských okruhov:
Západný vojenský okruh (veliteľstvo v Petrohrade), vrátane Baltskej flotily
Severná flotila (veliteľstvo v Severomorsku)
Južný vojenský okruh (veliteľstvo v Rostove nad Donom), vrátane Čiernomorskej a Kaspickej flotily
Stredný vojenský okruh (veliteľstvo v Jekaterinburgu)
Východný vojenský okruh (veliteľstvo v Chabarovsku), vrátane Tichooceánskej flotily
Námorné flotily
[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenské námorníctvo Ruskej federácie pozostáva z piatich flotíl:
- Severná flotila (veliteľstvo v Severomorsku)
Baltská flotila (veliteľstvo v Kaliningrade v exkláve Kaliningradská oblasť)
Čiernomorská flotila (veliteľstvo v Sevastopoli na polostrove Krym)
Kaspická flotila (veliteľstvo v Astracháne)
Tichooceánska flotila (veliteľstvo vo Vladivostoku)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GROHMANN, Jan. Ruské projekty bojových bezpilotních letadel [online]. Armádní noviny, 02.06.2014, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (čeština)
- ↑ Chapter Five: Russia and Eurasia [online]. The Military Balance, tandfonline.com, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online.
- ↑ GAVRILOV, Jurij. „Sever“ Arktiki Sozdano novoje strategičeskoje komandovanie [online]. Rossijskaja gazeta, 01.12.2014, [cit. 2017-07-10]. Dostupné online. (ruština)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ozbrojené sily Ruskej federácie
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Ozbrojených síl Ruskej federácie (po rusky)
- Oficiálna stránka Ministerstva obrany Ruskej federácie Archivované 2016-11-25 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ozbrojené síly Ruské federace na českej Wikipédii.