Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 805 článkov.


Fyzikálny portál
Schéma atómu
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. máj - 1821 článkov)
1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
29. máj
Peter Higgs


Odporúčaný článok

Higgsov bozón je hypotetická hmotná skalárna elementárna častica predpovedaná štandardným modelom častíc. Je to jediná častica z tohoto modelu, ktorá ešte nebola pozorovaná, ale ktorá zároveň hrá kľúčovú úlohu vo vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc, hlavne rozdielu medzi nehmotným fotónom a veľmi ťažkými bozónmi W a Z. Hmotnosti elementárnych častíc a rozdiely medzi elektromagetizmom a slabou interakciou sú rozhodujúce v mnohých mikroskopických dejoch, a tak, za predpokladu, že existuje, má Higssov bozón na náš svet obrovský vplyv.

Do dneška (2009) žiadny experiment Higssov bozón priamo nedetegoval, ale o jeho existencii svedčia niektoré nepriame dôkazy. Higssov bozón prvýkrát predpovedal v roku 1964 britský fyzik Peter Higgs. Výskumníci sa pokúšajú hľadať Higgsov bozón na urýchľovači častíc LEP, ale nepodarilo sa dosiahnuť presvedčivý dôkaz o jeho existencii. Po Higgsovom bozóne pátra hlavne Veľký hadrónový urýchľovač (LHC - Large Hadron Collider). Veľký hadrónový urýchľovač častíc (LHC) sa nachádza v Európskom laboratóriu pre výskum jadrovej fyziky CERN v 26507 m dlhom tuneli neďaleko Ženevy. Pracuje na princípe zrážania častíc - protónov pri obrovských rýchlostiach a v extrémne nízkych teplotách.

Vlastnosti[upraviť zdroj]

Higgsov bozón je podľa štandardného modelu časticovej fyziky častica s nulovým nábojom. Pretože má nulový spin je to skalárny bozón. Higgsov bozón nebol doteraz pozorovaný a teória nepredpovedá presnú hodnotu jeho hmotnosti, preto existuje v súčasnej dobe len ohraničenie možnej pokojovej hmotnosti jeho hmotnosti. Údaje zozbierané urýchľovačom LEP v CERNe umožnili stanoviť spodnú hranicu hmotnosti Higgsovho bozónu na 114.4 GeV/c2 pri 95% konfidenčnej úrovni. Z experimentov tiež plynie horná hranica hmotnosti približne 185 GeV pri 95% konfidenčnej úrovni. Tieto údaje sa vzťahujú na Higgsov bozón zodpovedajúci štandardného modelu časticovej fyziky. Nie je preto vylúčené, že bude objavený Higgsov bozón (predpovedaný alternatívnymi teóriami k štandardného modelu) s hmotnosťou prevyšujúcou túto hranicu.

Kategórie
Najnovšie články
Joseph Plateau · Ľubomíra Valovičová · Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme · Povrch s nulovou rýchlosťou · Špecifický objem
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa

Oblasť platnosti Hookovho zákona je medzi bodmi 1 a 2.

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Články
Príbuzné portály

Kozmonautika

Astronómia

Matematika
Správcovia portálu
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov


Ostatné portály