Vedy o Zemi (niekedy označované aj ako geovedy) je zastrešujúci pojem pre vedné disciplíny zaoberajúce sa vývojom, stavbou a zložením jednotlivých sfér Zeme. Členia sa na:
Altokumulus alebo vysoká kopa (po latinsky altocumulus, skratka Ac) je oblak strednej výškovej hladiny. Nad polárnymi oblasťami sa vyskytuje vo výškach od 2000 do 4000 metrov, nad trópmi do 6000 metrov. Pozostáva hlavne z vodných kvapiek. Jeho vzhľad je veľmi premenlivý, často máva tvar valčekov usporiadaných do línií, vĺn, „baránkov“ či výrazne zaoblených útvarov. Možno si ho ľahko pomýliť s cirikumulom alebo kumulom. Rozoznáme ho od ostatných typov tak, že pokiaľ je vo väčšej výške ako 30° nad obzorom, jednotlivé oblaky majú veľkosť 1° až 5°. Okraje bývajú výrazné, niekedy však môžu byť mraky tak natesno vedľa seba, že splynú do súvislej vrstvy. Altokumulus býva biely alebo sivý. Slnko a Mesiac cezeň vidno len ako rozmazanú škvrnu, prípadne ich vôbec nevidno. Tento typ oblaku sa vyskytuje celosvetovo a je spojený so studenými frontami.
Vznik altokumulu spôsobujú slabé vertikálne pohyby vzduchu. Základňou aj vrcholom absorbuje teplo, preto vzduch stúpa a vodné kvapky kondenzujú. Keď však dosiahnu vrchol mraku, sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu, takže sa opäť vyparia. Altokumulus často vzniká v noci, keď je rovnováha vyžarovania iná ako cez deň. Oblak ešte stále absorbuje teplo z povrchu pod ním, ale súčasne toto teplo vyžaruje svojím povrchom. Vzduch stúpa, vodná para kondenzuje na kvapôčky, ktoré sa na vrchole ochladia a klesajú do oblaku. Keď Slnko ráno zohreje vrchol oblaku a kvapôčky sa odparia, tento typ altokumulu sa rozplynie.
.svg){kind=small}
