Preskočiť na obsah

Atharvavéda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Atharvavéda alebo Atharvavédah (sanskritský kmeň: अथर्ववेद - Atharvavéda; sanskritský nominatív: Atharvavédah) alebo Atharvavéd (-podľa hindskej výslovnosti sanskritského slova) je skupina posvätných textov hinduizmu, jedna zo štyroch véd, často nazývaná Štvrtá véda.

Obsahuje zmes magických hymnov, čarovných formuliek a iného materiálu rozličného veku. Hoci je jazykovo zreteľne mladší než zvyšné tri védy, nachádzajú sa v ňom aj veľmi staré pasáže. Odhaduje sa, že Atharvavéda bola kánonizovaná najneskôr v druhej polovici 1. storočia pred Kr. Existuje v dvoch verziách (šákhach), ktoré sa nazývajú Šaunakija a Paippalada. Obsahuje 20 kníh so 731 hymnami v asi 6000 veršoch. Približne sedmina Atharvavédy je prevzatá z Rigvédy.