Drieňovec (kanál)
| Drieňovec | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Obce | Malé a Veľké Ozorovce, Plechotice, Nový Ruskov, Trebišov |
| Zdrojnica | Trebišovská tabuľa |
| - poloha | Malé Ozorovce |
| - výška | 155 m |
| - súradnice | 48°39′40″S 21°39′17″V / 48,6612°S 21,6548°V |
| Ústie | Trnávka |
| - poloha | Trebišov |
| - výška | 103 m |
| - súradnice | 48°38′10″S 21°43′39″V / 48,6362°S 21,7274°V |
| Dĺžka | 10,8 km |
| Hydrologické poradie | 4-30-10-491 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňovec[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín na území obcí Malé Ozorovce, Veľké Ozorovce, Plechotice, Nový Ruskov a Trebišov v okrese Trebišov v Košickom kraji. Je to pravostranný prítok Trnávky v povodí Ondavy; má dĺžku 10,8 km. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-10-491. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Východoslovenská rovina, geomorfologický podcelok Trebišovská tabuľa[2].
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká v poľnohospodárskom extraviláne v juhovýchodnej časti katastrálneho územia obce Malé Ozorovce v nadmorskej výške 155 m n. m. neďaleko od obecnej hranice s Veľkými Ozorovcami v okrese Trebišov v geomorfologickom podcelku Trebišovská tabuľa v regióne Dolný Zemplín.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od začiatku tečie južným smerom v poľnohospodárskom extraviláne, po 40 m toku územím Malých Ozoroviec pretína obecnú hranicu a bez zmeny smeru pokračuje poľnohospodárskym extravilánom obce Veľké Ozorovce, po 400 m sa stáča do západného smeru do poľa Veľké pole a po ďalších 500 m do južného smeru, po ďalších 600 m v nadmorskej výške 146 m n. m. bez zmeny smeru pretína obecnú hranicu a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu obce Plechotice; po 700 m úseku cez pole Klin prichádza na obecnú hranicu medzi Plechoticami a Novým Ruskovom, ktorú sleduje ďalších 600 m cez pole Feliarov, na konci tohto úseku ju opúšťa juhovýchodným smerom, preteká územím Nového Ruskova časťou obce Malý Ruskov cez pole Široké; v nadmorskej výške 129 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok a stáča sa na východ, viackrát mení smer od severovýchodu po juhovýchod, preteká intravilánom Malého Ruskova; v nadmorskej výške 122 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok odvodňujúci pole Severný Povraz, pole Kukuričianky a pole Južný Povraz, poniže dolného okraja intravilánu Malého Ruskova tvorí vodnú nádrž Malý Ruskov, priamo do vodnej nádrže v nadmorskej výške 121 m n. m. priberá dva bezmenné prítoky, najprv pravostranný pritekajúci z poľa Za záhradami a tiež ľavostranný prítok; ďalej tečie územím mesta Trebišov; zo severozápadnej strany obteká intravilán mesta, priberá v nadmorskej výške 105 m n. m. ľavostranný prítok Bočný kanál, vteká do intravilánu, podteká železničnú trať Trebišov – Vranov nad Topľou i železničnú trať Michaľany – Łupków , tečie južným okrajom Pribinovej ulice a západným okrajom Varichovskej ulice a v intraviláne mesta ústi v nadmorskej výške 103 m n. m. do Trnávky ako jej pravostranný prítok.[3] Preteká krátkym úsekom v juhovýchodnej časti Malých Ozoroviec, ďalej tečie vo východnej časti územia Veľkých Ozoroviec, v severovýchodnej časti územia Plechotíc, v juhozápadnej časti územia Nového Ruskova, čiže územím časti obce Malý Ruskov, a v centrálnej časti územia Trebišova. Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina, v geomorfologickom podcelku Trebišovská tabuľa.[4][5][6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Drieňovec má pôvod v charakteristickom výskyte dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas), ktorá sa vyskytuje v pomenovanom priestore. Z apelatíva drieň po doplnení formantom -ov-ec bol utvorený názov Drieňovec ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie[7]; porovnaj názvy vodných tokov napr. Bzovec, Bukovec, Hrabovec, Javorovec, Jelšovec. Názov potoka bol štandardizovaný v roku 1990 v podobe Drieňovec[8]. Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia – Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Bukového potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-1).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-01].
- ↑ Priebeh kanála Drieňovec v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-01].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 27. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. ISBN 80-900509-1-5. 99 s. S. 11, 62, 44, 47, 74, 77, 80, 81, 89, 91, 92.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 130, 132, 141, 143.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 14, 60. ISBN 80-85164-17-5.