Malý Baranec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malý Baranec
vrch
Štrbavý, Malý Baranec, Mládky
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Jamník, Konská
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 2 044,4 m n. m.
Relatívna výška 10 m
Súradnice 49°09′55″S 19°45′05″V / 49,1652°S 19,7515°V / 49.1652; 19.7515
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej z rázc. Úzka dolina, ústie cez Mládky
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Baranec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Rázsocha Malého Baranca od juhu

Malý Baranec[1] (2 044,4 m n. m.[2]; poľ. Klin) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku. Leží v hrebeni Barance nad Trnovskou dolinou, nad obcou Konská, približne 12 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhozápadnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Jamník a Konská.[1][4] Najbližšími sídlami sú južným smerom situovaná Pribylina, Jakubovany a Konská, juhozápadne leží Žiar a juhovýchodne Podbanské.[5] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malý Baranec leží v juhovýchodnej rázsoche Baranca (2 185 m) medzi Štrbavým (2 144 m) a Mládkami (1 945 m). Oba tieto vrcholy sú od Malého Baranca oddelené plytkými a širokými sedlami. Severovýchodné svahy masívu klesajú do Jamníckej doliny, kde sa nachádzajú dva výrazné žľaby, pomenované Maseľňa a Repa. Nimi voda z oblasti steká do Jamníckeho potoka, odkiaľ pokračuje do Račkovej a Belej.[2] Juhozápadné svahy klesajú do záveru Trnovskej doliny zvaného Studeničky, ktorú odvodňuje potok Trnovec do Váhu.[4]

Západným smerom sa nachádza Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Solisko (1 530 m n. m.), Stará Stávka (1 299 m n. m.) a Holý vrch (1 723 m n. m.), južným sú sedlom oddelené Mládky (1 945 m n. m.) a Klinovaté (1 555 m n. m.), východne leží Kečka (1 489 m n. m.), Nižný Ostredok (1 714 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.) a Jakubina (2 194 m n. m.) a severne Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.), sedlom oddelený Štrbavý (2 144 m) a Baranec (2 185 m n. m.).[5] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Poskytuje výhľad na okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny, Podtatranskú kotlinu a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach vidieť aj Chočské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty a Volovské vrchy.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  4. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  5. a b TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]