Maliar Pana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Červenofigúrové peliké, zobrazuje Herakla pri oltári zabíjajúceho Busirida a jeho kňazov, Národné archeologické múzeum v Aténach, ev. č. 9683.

Maliar Pana je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 480 až 450 pred Kr.[1][2]

Maliar Pana bol aténsky maliar váz, ktorého meno nie je známe. Charakteristika jeho štýlu tvorby ale naznačuje, že bol jedinečnou umeleckou osobnosťou (vo svojom období bol najvýznamnejším maliarom váz[3]). Britský historik umenia John Beazley ho nazval Maliar Pana podľa zobrazenia boha Pana na zvoncovom kratéri z Bostonu (boh Pan tu prenasleduje vystrašeného pastiera[4]), ktorého bol tento umelec autorom.[5] Maliar Pana bol vynikajúci kresliar, s manieristickým využívaním neskoro archaických štylistických čŕt, vyzdobil celú škálu tvarov váz rozmanitými námetmi, niektorými celkom originálnymi.[3] Mal osobitý štýl a jemný dekoratívny zmysel. Na základe štýlu sa jeho ruke pripisuje viac ako 160 diel.[1]

J. Beazly v roku 1912 napísal: Šikovná kompozícia; svižný pohyb; svižné a obratné kresliarstvo; silná a zvláštna štylizácia; zámerný archaizmus, zachovávajúci staré formy, no zušľachťujúci, osviežujúci; nič vznešeného alebo majestátneho, ale ladnosť, humor, živosť, originalita a dramatická sila: to sú skutočnosti, ktoré charakterizujú bostonský kratér a ktoré charakterizujú anonymného umelca, ktorého možno zjednodušene nazvať „majstrom umenia“.[6]

Maliar Pana sa pravdepodobne učil u Mysóna, popredného umelca predchádzajúcej generácie. Mal rozsiahly repertoár siahajúci od náboženských a mytologických námetov až po výjavy z každodenného života.[1] Medzi jeho najznámejšie diela patrí červenofigúrový psyktér, umiestnený mníchovskom Múzeu antického umenia (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 2417), zobrazujúci boha Apolóna zvádzajúceho súboj s Idasom z lásky k Marpésse, námet, ktorý zobrazuje aj Maliar Triptolema, s ktorého dielňou, ako sa zdá, mal kontakty. Majstrovsky spracované sú i dve vázové maľby zobrazujúce Aktaiónovu smrť (Aktaión prekvapil počas lovu bohyňu Artemis nahú v jej odľahlej jaskyni. Bohyňa sa mu pomstila tak, že poštvala na neho psov a sledovala ako ho trhajú na kusy.[1]), a to na volutovom kratéri z Atén (Národné archeologické múzeum v Aténach, Akropolis Collection II 760) a na zvoncovom kratéri z Bostonu (Museum of Fine Arts).[7]

Dve jeho vázové maľby zobrazujú aj výjavy z Iliady, Achillea zabíjajúceho Penthesileu, kráľovnú Amazoniek na kalichovom kratéri (Cambridge, Fitzwilliam Museum, 206278), Priama prinášajúceho Achillovi výkupné za mŕtve telo svojho syna Hektora na stamnose (Paríž, Louvre, C108221). Krásne umelecky spracované je zobrazenie Herakla so Syleom (Národné archeologické múzeum v Aténach, 9683), váza znázorňujúca Herakla zabíjajúceho egyptského kráľa Busirida (Leipzig U., Archäol. Inst., T651), maľba na fragmente červenofigúrového peliké (Paríž, Musée du Louvre), ktorá spodobuje tri hermovky (hermai, stĺpy s bustou Herma na vrchole a na spodku s genitáliami[8]), alebo peliké z Atén (Národné archeologické múzeum v Aténach, 9683), ktorej detail je pozoruhodný, Egypťania, ktorí majú negroidné črty, sú znázornení ako obrezaní. Dielom Maliara Pana je aj zobrazenie malého Herakla zabíjajúceho hady vo svojej kolíske (Antikenmuseum Universität Leipzig, T3365)[9], alebo zobrazenie Théseovho boja s Minótaurom na skyfose (New York, Metropolitan Museum of Art, 76.12.7). Táto vázová maľba ako aj zobrazenie dieťaťa Herakla boli obľúbené u manieristov. Podobne aj Kaineova smrť na stĺpcovom kratéri v Londýne (British Museum, E473).[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Dina Podzimková, Jan Podzimek. Ilustrovaný příběh umění. Praha : Grada Publishing a.s, 2022. ISBN 978-80-2713-181-5. S. 37.
  2. ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Pan, Pittore di [1]
  3. ↑ a b Jerome Jordan Pollitt. Art and Experience in Classical Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1972. ISBN 978-05-2109-662-1. S. 61-62.
  4. ↑ Christine Kondoleon, Museum of Fine Arts, Boston. Christine Kondoleon, Museum of Fine Arts, Boston. Boston, New York : MFA Publications, 2008. ISBN 978-08-7846-728-0. S. 34.
  5. ↑ Philippe Rouet. Approaches to the Study of Attic Vases: Beazley and Pottier. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9815-272-9. S. 36.
  6. ↑ The Journal of Hellenic Studies. London : Council of the Society, 1912. S. 354.
  7. ↑ a b Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 227.
  8. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 324.
  9. ↑ Lesley A. Beaumont. Childhood in Ancient Athens. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3648-669-2. S. 232.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Umelecký portál
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar Pana
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar_Pana&oldid=7846817“