Naum Ochridský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý Naum (Ochridský)
spisovateľ a žiak sv. Cyrila a sv. Metoda
spisovateľ a žiak sv. Cyrila a sv. Metoda
Narodenieokolo 830
Úmrtie23. december 910
Monastier sv. archanjelov neďaleko Ochridu, Severné Macedónsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Naum Ochridský

Naum Ochridský (iné názvy: svätý Naum, (svätý) Naum z Preslavu, (svätý) Naum Preslavský; * okolo 830 – † 23. december 910, Monastier sv. archanjelov neďaleko Ochridu, Severné Macedónsko) bol spisovateľ a žiak sv. Cyrila a Metoda, jeden zo svätých sedmopočetníkov.


Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Byzantskej ríše, ktorí žili niekde pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. Od mladosti sa poznal so svätým Klimentom Ochridským.

Ešte pred misiou na Veľkú Moravu vstúpil do monastiera. Na kňaza bol vysvätený v roku 868 počas návštevy solúnskych bratov v Ríme.

Po vyhnaní z Veľkej Moravy po roku 885 sa spolu s ostatnými žiakmi sv. vierozvestcov uchýlil do Bulharska, kde pôsobil najprv v Preslave. V roku 893 odišiel za sv. Klimentom do oblasti Ochridu (v dnešnom západnom Macedónsku), kde pôsobil ako učiteľ v miestnom slovanskom učilišti a podieľal sa aj na fungovaní strediska slovanskej bohoslužby. Napomohol tiež rozvoju mníšskeho života a sám založil významný monastier na juhozápadnom brehu Ochridského jazera (okolo r. 905). Tu aj zomrel 23. decembra 910 a podnes sú tu jeho ostatky. Monastier, dnes známy pod menom sv. Nauma, sa stal významným pútnickým miestom regiónu; sv. Naum je uctievaný ako divotvorca a uzdravovateľ.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kánon sv. apoštolovi Andrejovi
  • S. Kožucharov mu pripisoval Kánon na prenesenie ostatkov sv. Jána Zlatoústeho, G. Popov je proti tejto atribúcii
  • V staršej literatúre sa mu pripisoval aj spis Obrana slovanského písma (O pismenech) napísaný pod pseudonymom mních Chrabr, dnes je ale táto teória málo uznávaná

Pramene[upraviť | upraviť zdroj]

Monastier sv. Nauma na brehu Ochridského jazera

Zachovali sa tri slovanské životy sv. Nauma a dva grécke. Najviac informácií o živote a pôsobení sv. Nauma máme v dlhom Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Okrem toho sa Naum spomína aj v ďalších starobylých prameňoch – slovanských i gréckych. Na jeho počesť bola zložená služba, ktorú poznáme vo viacerých slovanských i gréckych redakciách.

Úcta[upraviť | upraviť zdroj]

Sv. Naum má u južných Slovanov sviatok 23. decembra a 20. júna. U nás nemá svoj osobitný sviatok, ale je uctievaný spolu s ostatnými svätými sedmopočetníkmi 27. júla u gréckokatolíkov a pravoslávnych, resp. u rímskokatolíkov v ten istý deň v rámci spomienky svätého Gorazda a spoločníkov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Andrej ŠKOVIERA: Druhý slovanský život svätého Nauma Ochridského – komentár a preklad s paralelným originálnym textom. In: Slavica Slovaca, roč. 49, 2014, č. 1, s. 11-19. (ISSN 0037-6787) Dostupné online
  • Andrej ŠKOVIERA: Služby svätému Naumovi Ochridskému. In: Roczniki Teologiczno – pastoralne 7. Red. Gabriel Paľa – Marek Petro. Lublin: Norbertinum, 2013, s. 65-94. (ISBN 978-83-7222-487-3.) Dostupné online
  • Andrej ŠKOVIERA: Mníšsky aspekt životov a služieb svätému Naumovi Ochridskému. In: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku vo svetle výročí II. Red. Jaroslav Coranič – Jana Koprivňáková – Peter Šturák. Prešov: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity, 2012, s. 227-238. (ISBN 978-80-555-0596-1.) Dostupné online
  • Andrej ŠKOVIERA: Životy svätého Nauma Ochridského ako historické pramene. In: Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod. Bratislava: Slovenské národné múzeum – Archeologický ústav SAV, 2012, s. 175-185. (ISBN 978-80-8060-304-5.) Dostupné online
  • Andrej ŠKOVIERA: Slovanské a grécke služby sv. Naumovi Ochridskému. In: Кирило-Методиевски студии. Книга 20. Кирило-Методиевското културно наследство и националната идентичност. София: Кирило-Методиевски научен център – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2011, s. 126-149. (ISSN 0205-2253.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]