Paderborn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Paderborn
mesto
Radnica v meste Paderborn
Vlajka
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko
Vládny obvod Detmold
Krajinský okres Paderborn
Mesto Paderborn
Diaľnica A 33
Rieky Pader, Lippe, Alme
Nadmorská výška 94 - 347 m n. m.
Súradnice 51°43′S 8°46′V / 51,717°S 8,767°V / 51.717; 8.767
Najvyšší bod Neuenbeken
 - výška 347 m n. m.
 - súradnice 51°44′10.2″S 8°53′31.1″V / 51,736167°S 8,891972°V / 51.736167; 8.891972
Najnižší bod Sande
 - výška 94 m n. m.
 - súradnice 51°45′23.9″S 8°38′38.4″V / 51,756639°S 8,644000°V / 51.756639; 8.644000
Rozloha 179,5 km² (17 950 ha)
Obyvateľstvo 146 283 (31. 12. 2010[1])
Hustota 814,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 777
Primátor Heinz Paus (CDU)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 33098 – 33106
Tel. predvoľba +49(0)5251, (0)5252, (0)5254, (0)5293
Kód 05 7 74 032
EČV PB
Poloha mesta Paderborn v rámci Nemecka
Poloha mesta Paderborn v rámci Nemecka
Poloha mesta Paderborn v rámci okresu Paderborn
Poloha mesta Paderborn v rámci okresu Paderborn
Wikimedia Commons: Paderborn
Webová stránka: paderborn.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Paderborn (vo vestfálskej dolnonemčine: Paterboärn[2]) je nemecké mesto s viac ako 140 000 obyvateľmi, ktoré leží vo východnej časti spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko vo vládnom obvode Detmold, západne od Teutoburského lesa. Je centrom krajinského okresu Paderborn. Súčasné hranice mesta pochádzajú z roku 1975, kedy sa následkom územnej reformy zväčšil počet obyvateľov o polovicu a prekročil tak hranicu 100 000. Názov mesta je odvodzovaný od riečky Pader (prítoku rieky Lippe) považovanej za najkratšiu v Nemecku (4 km), ktorá pramení na území mesta. Paderborn získal názov od jej prameňa (lat. patris brunna). Tunajší priemysel je zameraný na informačné technológie.

Dejiny a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o osídlení v mieste prameňa je z roku 777, teda z čias Karola Veľkého, ktorý sem niekoľkokrát zvolal ríšsky snem. Už od roku 799, kedy sa tu Karol Veľký stretol s pápežom Levom III. (ten ho na ďalší rok korunoval za cisára), tu sídli biskupstvo. Roku 1930 povýšene na arcibiskupstvo, pod ktoré spadajú tiež diecézy Erfurt, Fulda a Magdeburg. Roku 1028 je Paderborn prvýkrát zmienený ako mesto, roku 1254 už ako hanzové.

Súčasne so založením biskupstva začala stavba tunajšieho dómu Paderborner Dom. Jeho dominantou je 93 m vysoká západná veža v románskom slohu zo začiatku 13. storočia. V krypte sú uložené ostatky miestneho patróna sv. Libora, prinesené roku 836 z Le Mans. Zaujímavosťou je neskoro gotické okno zo začiatku 16. storočia, tzv. Dreihasenfenster, ktoré zobrazuje trojicu zajacov spojených ušami tak, že z troch uší tvoriacich trojuholník náležia každému zajacovi dve. Výjav zrejme symbolizuje nedeliteľnosť svätej Trojice, hoci ide zrejme o prastarý symbol.[3] Medzi ďalšie pamiatky patrí renesančná radnica a moderné Diecézne múzeum.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Paderborn leží na železničnej trati HammKassel, mimo trasy rýchlovlakov ICE.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1614 bola v Paderborne založená prvá univerzita vo Vestfálsku, dnes fungujúca len ako teologická fakulta; univerzita bola znovuzaložená až roku 1972.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Paderborn je aj členom mestskej ligy Nová Hanza.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IT.NRW Amtliche Bevölkerungszahlen (IT.NRW Úradné počty obyvateľstva), prístup 06.09.2011 (po nemecky)
  2. srv. Richard Knoche: Niu lustert mol! Plattdeutsche Erzählungen und Anekdoten im Paderborner Dialekt; Celle 1870 (po nemecky)
  3. The Three Hares Project (Symbol troch zajacov), prístup 06.09.2011 (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paderborn

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paderborn na českej Wikipédii.