Redaktor:Martingazak:pieskovisko4

Vzbura v štítnickej doline
Súčasť mimoriadnej situácie v Č-SR po Mníchovskej dohode a prvej viedenskej arbitráži
Dátum 6. – 7. október 1938 Miesto Štítnická dolina Výsledok Česko-slovenské víťazstvo
Protivníci
Česko-Slovensko (Druhá republika)	Maďarské kráľovstvo
Velitelia
poručík pechoty František Procházka	npor. János Rácz
Straty
1 zranený (des. František Jurček)	3 vojaci a 2 civilní dobrovoľníci mŕtvi, ďalší vojak umrel na zranenia v zajatí, 12 zranených
Historický portál

Maďarsko-(česko-)slovenský ozbrojený konflikt / Malá vojna 1938 - 1939
Jesenské – Štúrovo – Berehovo – Pribeník – Zostrel lietadla Š-328.237 – Slanec – Rozvegovo – Podkarpatská Rus – Východné Slovensko – Nálet na Spišskú Novú Ves

Vzbura v štítnickej doline boli udalosti spojené s nepokojmi obyvateľstva 18 obcí štítnickej doliny (Rekeňa, Rožňavské Bystré, Genč, Štítnik, Rozložná, Gočaltovo, Ochtiná, Rochovce, Slavošovce, Čierna Lehota, Roštár, Gecelovce, Petrmánovce, Malá Slavoška, Markuška, Hanková, Brdárka a Kobeliarovo) v novembri 1938. Tieto obce ostali viedenskej arbitráži a pripojení oblastí južného Slovenska k Maďarsku bez akéhokoľvek železničného a cestného spojenia so zvyškom Slovenska, čo prinášalo existenčné problémy nielen pre priemysel (papierne v Slavošovciach), ale aj pre zásobovanie obyvateľstva potravinami a základnými potrebami. Obyvatelia prišli o prácu v priemysle a baníctve, kde prevádzky ostali na maďarskej strane novej hranice. Maďarské orgány spočiatku bránili doprave a zamestnávaniu, hoci článok 6 Viedenskej arbitráže Maďarsko zaväzoval k súčinnosti pri riešení problémov. Vzbura, pri ktorej aj obyvatelia čisto slovenských obcií žiadali o pripojenie k Maďarsku, postupne odoznela po čiastočnej normalizácii hraničného styku. Autonómna slovenská vláda (resp. po 15. marci 1939 vláda Slovenskej republiky) zahájila infraštruktúrne cestné a železničné projekty, ktoré riešili zamestnosť a mali vyriešiť prepojenie doliny so zvyškom Slovenska.

Predchádzajúce udalosti

Na základe Mníchovskej dohody prijatej dňa 30. septembra 1938 bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom Maďarsku organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.

Prvý pokus 6. októbra

Dňa 6. októbra 1938 o 2:00 h sa 2. rota III. práporu maďarskej pohraničnej stráže pokúsila obojživelnou akciou obsadiť most cez Dunaj pri Parkane. Vyslala na čs. breh 10 člnov s celkom 60 dobrovoľníkmi. Okolo 5:00 h zahájili maďarskí vojaci streľbu z pušiek na čs. strane Dunaja a vyzvali čs. vojakov na moste, aby sa vzdali. Čs. vojaci odpovedali streľbou z pušiek a guľometov a signalizovali poplach vystrelením červenej rakety. K slovenskému brehu sa dostali len 2 člny, ktorých posádky sa dostali do palebného poľa guľometu strielne zabudovanej do oporného múra mostu. Útok bol v zárodku zlikvidovaný. Čs. vojaci zajali poručíka, ktorý velil výsadku, rotmajstra a niekoľkých honvédov. Ostatné člny unikli v tme na maďarskú stranu Dunaja.

Dôsledky

Maďarské vyloďovacie akcie na Dunaji nedosiahli cieľ. Ani v jednom prípade sa nepodarilo vytvoriť predmostie a získať most Márie Valérie. Na čs. strane nebol nikto zabitý, zranený bol des. Jurček. Na maďarskej strane zahynuli 3 vojaci a 2 civilní dobrovoľníci, ďalší vojak umrel na zranenia v zajatí. Zranených bolo 12 maďarských vojakov. Por. pech. Procházka dostal pochvalné uznanie od veliteľa VII. zboru.