* názov podľa Zoznamu vybraných NKP ** číslo v Zozname vybraných NKP
Stredoveké nástenné maľby v slovenských kostoloch predstavujú unikátny súbor sakrálneho výtvarného umenia nachádzajúci sa v románskych a ranogotických kostoloch a rotundách rozmiestnených na celom území Slovenska. Spomedzi množstva sakrálnych objektov so svojimi nástennými maľbami bolo tridsaťpäť z nich v roku 1991 zaradených do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Vysoká umelecko-historická a výtvarná kvalita a ikonografická rozmanitosť radí stredoveké nástenné maľby v sakrálnych objektoch pochádzajúcich z obdobia druhej polovice 13. a 14. storočia medzi najzaujímavejšie v kontexte celoeurópskeho sakrálneho umenia. Vznik nástenných malieb predstavuje výnimočný jav v kultúrnych dejinách Slovenska. Stredoveké nástenné maliarstvo, výrazne zastúpené vo výzdobe najmä malých vidieckych kostolov má dominantné postavenie nielen v rámci pamiatkového fondu na Slovensku, ale svojimi špecifickými znakmi, ako sú bohatosť námetov, nebývalá rôznorodosť výtvarných prejavov ako aj vysoká výtvarno-umelecká výpoveď, významom a hodnotou ďaleko prekračujú rámec krajiny. Dokonca možno povedať, že v stredoeurópskom kontexte čo do množstva a kvality zachovalých stredovekých maliarskych prejavov ani nemá obdobu.
Výrazné zastúpenie v tejto oblasti majú maľby, v ktorých sa silne prejavuje vplyv talianskeho nástenného maliarstva 13. storočia. Je dôvodné predpokladať, že popredné zemepanské rody v Hornom Uhorsku, ktorých mnohí členovia zastávali významné funkcie pri kráľovskom dvore a ktorí vďaka intenzívnym kultúrnym stykom s krajinami južnej Európy mali možnosť vidieť vrcholné diela nástenného maliarstva v Toskánsku, Benátsku a inde, po postavení svojich rodových kostolov prizvali na ich výzdobu talianskych freskárov, alebo nimi vyučených majstrov. Tí sčasti inšpirovaní dielami vo svojej vlasti a tiež kultúrnym vplyvom nemeckých prisťahovalcov, vniesli do svojich prác výraznú schopnosť svojského, domáceho výtvarného podania zobrazovaných tém. Rozsiahle maliarske cykly na stenách vidieckych kostolov napr. v Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Chyžnom sú toho dokladom a dokazujú veľkú frekvenciu maliarskych dielní i jednotlivých umelcov.
Úloha nástennej maľby spočívala, vo forme obrázkov nazývaných „biblia pauperum“, v približovaní biblických príbehov vidieckym, zväčša negramotným veriacim. Fresky tak plnili veľmi dôležitú litograficko-ikonografickú funkciu. Počas reformácie boli viaceré nástenné maľby prekryté vápenným náterom.
Nástenné maľby tvoria osobitnú skupinu v pamiatkovom fondeSlovenskej republiky. Okrem stavieb zahrnutých do súboru sa mnoho ďalších sakrálnych priestorov môže pochváliť jedinečnou nástennou maliarskou výzdobou. Viaceré z takýchto stavieb boli do zoznamu národných kultúrnych pamiatok zaradené pod samostatným katalógovým číslom, resp. boli za národné kultúrne pamiatky vyhlásené už skôr, a preto v tomto súbore nefigurujú (napr. Kostol Svätého Ducha v Žehre). Za národnú kultúrnu pamiatku bol tento súbor vyhlásený nariadením vlády číslo 299/1991 Zb. zo dňa 11. júna 1991, ktoré vstúpilo do platnosti 1. augusta 1991.[1]
↑Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/1991 Zb. z 11. júna 1991 o vyhlásení a zrušení vyhlásenia niektorých národných kultúrnych pamiatok [online]. Iura Edition, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online.