Veľký vrch (geomorfologická časť)
| Veľký vrch | |
| geomorfologická časť Východoslovenskej roviny | |
 Veľký vrch v Brehove
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Časť | Východoslovenskej roviny |
| Hranice | Trebišovská tabuľa, Ondavská rovina, Latorická rovina |
| Mestá | Brehov, Sirník, Hraň |
| Rieka | Ondava |
| Súradnice | 48°30′54″S 21°47′28″V / 48,515°S 21,791°V |
| Najvyšší bod | Veľký vrch |
| - výška | 272 m n. m. |
| Najnižší bod | okraj územia |
| - výška | cca 100 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
 Poloha územia v rámci Východoslovenskej roviny
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký vrch[1] je geomorfologická časť Trebišovskej tabule, podcelku Východoslovenskej roviny.[2] Chrbát pahorkatiny vystupuje nad pravým brehom Ondavy, južne od Trebišova.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký vrch tvorí severo-južne orientovaný masív, nápadne vystupujúci na západe strednej časti Východoslovenskej roviny, v južnej polovici podcelku Trebišovská tabuľa.[2] Východným úpätím preteká rieka Ondava, do ktorej odteká voda z takmer celej tejto oblasti, len južný okraj odvodňuje potok Ošva, ústiaci už do rieky Bodrog.[4] Najvyšším vrchom je Veľký vrch (272 m n. m.) v južnej časti, o niečo nižšie Podhorie (239 m n. m.) dominuje strednej a Avaš (237 m n. m.) severnej časti.[4] Osobitne chránené lokality sa tu nenachádzajú.[4]
Územie leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a zasahuje na katastrálne územie obcí Hraň, Sirník a Brehov.[5] Strednou časťou pahorkatiny prechádza cesta II/552, spájajúca Novosad a Oborín, na ktorú sa pripájajú cesty z tunajších obcí.[5][6]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Z geologického hľadiska je táto časť tvorená andezitovými vulkanitmi obdobia stredného miocénu a je v podstate súborom lávových prúdov.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Nie sú tu žiadne značené turistické chodníky, no lokalita poskytuje možnosti na nenáročné prechádzky a cykloturistiku.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
- ↑ Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c TM 148 Zemplínske vrchy – Latorická rovina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Východoslovenská rovina
- Trebišovská tabuľa
- Veľký vrch (272 m n. m.)