Preskočiť na obsah

Vrátnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vrátnica môže byť aj miestnosť vrátnika.

Vrátnica alebo hovorovo portálna žila (lat. vena portae hepatis) patrí k najvýznamnejším žilám ľudského tela. Jej význam tkvie v tom, že privádza krv z tenkého čreva - bohatú na chemické zlúčeniny, ktoré organizmus vstrebal trávením potravy - do pečene na následné spracovanie.

Vzniká spojením troch väčších žíl:

  • slezinnej žily (lat. vena splenica/lienalis)
  • hornej okružovej žily (lat. vena mesenterica superior)
  • dolnej okružovej žily (lat. vena mesenterica inferior)

K spojeniu dochádza za hlavou pankreasu - odvádza teda krv z nepárových orgánov brušnej dutiny. Tieto tri žily sa označujú aj ako „korene portálnej žily“.

Z miesta sútoku beží vrátnica doprava a nahor za dvanástnik a vstupuje do pečeňovodvanástnikového väzu (ligamentum hepatoduodenale), ktorým sa dostane až do vrát pečene (porta hepatis). V pečeňovodvanástnikovom väze spolu s ňou prebieha aj žločovod (ductus choledochus) a vlastná pečeňová tepna (arteria hepatica propria). V porta hepatis sa portálna žila delí na dve hlavné vetvy:

  • pravá vetva (ramus dexter), ktorá sa ďalej vetví v pravom laloku pečene
  • ľavá vetva (ramus sinister), ktorá sa ďalej vetví v ľavom laloku pečene; zásobuje aj chvostový lalok (lobus caudatus) a štvorcový lalok (lobus quadratus) pečene

Počas svojho priebehu priberá portálna véna ešte ďalšie menšie prítoky:

  • žalúdkové žily (venae gastricae)
  • vrátnikovú žilu (vena pylorica)
  • žily podžalúdkovej žľazy (venae pancreaticae)