Zalabský chrbát
| Zalabský chrbát | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Sikeničky v strednej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Nové Zámky, Levice |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Ipeľská niva, Santovská pahorkatina, Bajtavská brána, Hronská niva |
| Mestá | Zalaba, Sikenička, Pavlová, Salka, Malá nad Hronom |
| Rieka | Perec |
| Súradnice | 47°54′47″S 18°42′11″V / 47,913°S 18,703°V |
| Najvyšší bod | Naďov les |
| - výška | 289 m n. m. |
| Najnižší bod | okraj územia |
| - výška | cca 115 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zalabský chrbát[1] je geomorfologickou časťou Podunajskej pahorkatiny a jej podcelku Ipeľská pahorkatina.[2] Zaberá zvlnené územie severne od Štúrova.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Podunajskej pahorkatiny a v južnej časti jej podcelku Ipeľská pahorkatina. Zaberá pás zvlneného územia medzi Ipeľskou nivou na východe a Hronskou nivou na západe. Južne pokračuje Ipeľská pahorkatina časťou Bajtavská brána a severne nadväzuje Santovská pahorkatina.[2] Západným okrajom preteká potok Perec, južným Bajtavský potok, ktoré odvádzajú vodu z tejto časti pahorkatiny do Hrona, východnú časť odvodňujú menšie prítoky Ipľa.[4]
Zalabský chrbát zasahuje do okresov Nové Zámky a Levice v Nitrianskom kraji. Z obcí sa tu nachádza Zalaba, Sikenička, Pavlová, Salka a Malá nad Hronom.[5] Južný a východný okraj lemuje cesta II/564 zo Štúrova do Levíc, západnou časťou prechádza cesta III. triedy, spájajúca tunajšie obce. Severným okrajom vedie popri ceste aj železničná trať Zvolen – Čata.[6]
Chránené územie[upraviť | upraviť zdroj]
V juhovýchodnej časti sa nachádza prírodná rezervácia Sovie vinohrady, vyhlásená v roku 1993 na ploche 4,86 ha. Predstavuje enklávu teplomilnej vegetácie s najbohatším výskytom katranu tatárskeho na Slovensku. Rastie tu tiež chránený mechúrnik stromový a ďalšie chránené druhy rastlín. Svahy na okraji Zalabského chrbta sú porastené vinicami.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť patrí medzi turisticky pokojnejšie a ponúka možnosti na nenáročné prechádzky a cyklotúry. Pahorkatinou vedie Pohronská cyklomagistrála[7], využívajúca vhodné podmienky zvlnenej krajiny. Nie sú tu žiadne značené turistické chodníky[3], no z Bíne cez Pavlovú do Salky vedie Mariánska cesta.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ TM 142 Burda – Ipeľská pahorkatina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 118, 130.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.