Preskočiť na obsah

Generácia (pokolenie ľudí)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasť série
Generácie
Stratená generácia
(1883 – 1900)
Lost Generation
G.I. Generation
(1901 – 1924)
Generácia druhej svetovej vojny
Silent Generation
(1925 – 1945)
Tichá generácia
Generácia Baby boomers
(1946 – 1964)
Povojnová generácia
Generácia X
(1965 – 1980)
Deti s kľúčom na krku
Husákove deti
Generácia Y
(1981 – 1996)
Millennials
Generácia Z
(1997 – 2012)
post-Millenials
(Zoomeri)
Generácia Alfa
(2010 – 2025)
Screenedžeri
(Generácia skla)
Generácia Beta
(2025 –  )
z • d • u

Generácia alebo pokolenie je súhrnné označenie pre ľudí narodených v pomerne rovnakom časovom období[1] Jeho „priemerné obdobie, ktoré sa spravidla ohraničuje do časového rámca približne 20–⁠30 rokov, počas ktorého sa deti rodia a vyrastajú, stávajú sa dospelými a začínajú mať deti“.[2] V príbuzenskom systéme je generácia štrukturálny pojem, ktorý označuje vzťah rodič – dieťa. Generácia v biológii znamená aj stupeň biogenézy, rozmnožovania a reprodukcií.

Generácia v demografii, marketingu a v spoločenských vedách je tiež synonymom pre kohortu vzťahujúcom sa ku roku narodenia/veku, kde znamená „ľudí v rámci vymedzenej populácie, ktorí v danom časovom období svojho života zažijú rovnaké významné udalosti“.[3] Existuje napríklad pokolenie ľudí spojených vekom, hodnotami a pod. Spoločné podieľanie sa na hodnotách je dané tým, že príslušníci jednej generácie vstúpili do života v rovnakom historickom období, ich záujmy, ciele, potreby boli ovplyvnené zhruba rovnakým sociálne-kultúrnym prostredím. Pojem generácia v tomto zmysle, známy aj ako sociálna generácia, je široko používaný v populárnej kultúre a je základom sociologickej analýzy. Seriózna analýza generácií sa začala v devätnástom storočí. Vychádzala z rastúceho povedomia o možnosti trvalej spoločenskej zmeny a myšlienky mládežníckej rebélie proti zavedenému spoločenskému poriadku.

Niektorí analytici sa domnievajú, že generácia je jednou zo základných sociálnych kategórií v spoločnosti. Iní považujú generáciu za menej významnú než je spoločenská trieda, pohlavie, rasa, či vzdelanie.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo generovať pochádza z latinského generāre, čo znamená „plodiť“.[4] Slovo generácia ako skupina alebo kohorta v spoločenských vedách označuje celú masu jednotlivcov narodených a žijúcich približne v rovnakom čase, z ktorých väčšina je približne v rovnakom veku a má podobné nápady, problémy a postoje (napr. generácia Bítnikov, či Stratená generácia).[5]

Generácia v rodine[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinná generácia je skupina živých jedincov, ktorí tvoria jeden krok v línii rodových predkov.[6] V rozvinutých krajinách je priemerná dĺžka rodinnej generácie okolo 20 rokov, v niektorých krajinách môže byť až 30 rokov.[7] Faktory ako väčšia industrializácia a dopyt po lacnej pracovnej sile, urbanizácia, oneskorenie prvého tehotenstva a väčšia neistota v príjmoch zo zamestnania a stabilite vzťahov, prispeli k tomu, že sa generačná dĺžka od 18. storočia po súčasnosť predĺžila. Tieto zmeny možno pripísať sociálnym faktorom, ako je HDP a štátna politika, globalizácia, automatizácia a niektoré súvisiace individuálne premenné, ako je najmä dosiahnuté vzdelanie u žien.[8] Naopak, v menej rozvinutých krajinách sa dĺžka generácie mení len málo a zostáva na nízkej úrovni 20 rokov.[7][9]

Medzigeneračný rozpor v základnej (niekedy označovanej aj ako nukleárnej) rodine, ktorý prebieha medzi rodičmi a dvoma alebo viacerými ich deťmi, je jednou z viacerých možných príčinami pri vzniku ich disfunkcie. Znakom disfunkcie, rozkladu, v rodine je vznik vnútorných koaličných podsystémových skupín.[10]

Sociálna generácia[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálne generácie sú kohorty ľudí narodených v rovnakom rozsahu dátumov, ktorí zdieľajú podobné kultúrne skúsenosti.[11] Myšlienka sociálnej generácie má dlhú históriu a možno ju nájsť už v antickej literatúre,[12] ale ešte nie v tom zmysle, v akom sa používa dnes. K zmene došlo až od 19. storočia. Predtým sa pojem „generácia“ vo všeobecnosti vzťahoval na rodinné vzťahy a nie na širšie spoločenské zoskupenia. V roku 1863 francúzsky lexikograf, Emile Littré zadefinoval generáciu ako „všetkých ľudí, ktorí v danom čase koexistujú v spoločnosti“.[13]:19

Viaceré trendy presadzovali novú predstavu generácií, ako sa v 19. storočí nosilo, o spoločnosti rozdelenej do rôznych kategórií ľudí podľa veku. Všetky tieto trendy súviseli s procesmi modernizácie, industrializácie či westernizácie, ktoré od polovice 18. storočia menili tvár Európy. Jednou z nich bola zmena mentality o čase a o spoločenských zmenách. Rastúca prevaha osvietenských myšlienok podporovala myšlienku, že spoločnosť a život sú premenlivé a že civilizácia môže napredovať. To povzbudilo vzťah mládeže so sociálnou obnovou a zmenou. Politická rétorika sa v 19. storočí často zameriavala na obnovu sily mládeže ovplyvnenej hnutiami ako Mladé Taliansko, Mladé Nemecko, Sturm und Drang, Nemecké mládežnícke hnutie a iné romantické hnutia. Koncom 19. storočia boli európski intelektuáli naklonení myslieť na svet generačne – v zmysle mládežníckej rebélie a emancipácie.[13]

Jedným z dôležitých faktorov, ktoré prispeli k zmene mentality, bola zmena v ekonomickej štruktúre spoločnosti. Pre rýchle sociálne a ekonomické zmeny boli najmä mladí muži oproti minulosti menej oddaní svojim otcom a rodinnej autorite. Väčšia sociálna a ekonomická mobilita im umožnila opovrhovať ich autoritou v oveľa väčšej miere, ako to bolo predtým v tradícách možné. Zručnosti a múdrosť otcov boli v dôsledku technologických a sociálnych zmien navyše často menej cenené.[13] V tomto období sa pre mnohé tzv biele goliere predĺžilo aj obdobie medzi detstvom a dospelosťou, ktoré zvyčajne trávili na univerzite alebo vo vojenskej službe. Táto kategória ľudí mala veľký vplyv na šírenie myšlienok obnovy mladšou generáciou.[13]

Ďalším dôležitým faktorom bol rozklad tradičných sociálnych a regionálnych identifikácií. Šírenie nacionalizmu a mnohé z faktorov, ktoré ho vytvorili (národná tlač, jazyková homogenizácia, verejné vzdelávanie, potláčanie lokálnych osobitostí) podnietili širší zmysel pre spolupatričnosť nad rámec miestnej príslušnosti. Ľudia sa stále viac považovali za súčasť spoločnosti, čo podporovalo identifikáciu so skupinami mimo miestnych.[13] Auguste Comte bol prvým filozofom, ktorý sa seriózne pokúsil systematicky študovať generácie. V diele Cours de philosophie positive (Kurz pozitívnej filozofie), Comte naznačil, že sociálnu zmenu určuje generačná výmena a najmä konflikt medzi po sebe nasledujúcimi generáciami.[14] Ako príslušníci danej generácie starnú, ich „pud sociálnej ochrany“ silnie, čo ich nevyhnutne a nevyhnutne privádza do konfliktu s „bežným atribútom mladosti“ – inováciami. Ďalšími významnými teoretikmi 19. storočia boli John Stuart Mill a Wilhelm Dilthey.

Generačná teória[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčovou postavou v štúdiách generácií bol Sociológ Karl Mannheim. Teóriu generácií rozpracoval v roku 1923 v eseji Problem of Generations.[3] Poukázal na to, že dovtedy existovalo rozdelenie na dve základné školy v štúdiách generácií. V prvej, pozitivisti ako napríklad Comte, merali sociálne zmeny v určených dĺžkach života. Mannheim tvrdil, že to redukuje históriu na „chronologickú tabuľku“. Druhú školu, „romanticko-historickú“, reprezentovali Dilthey a Martin Heidegger. Táto škola sa zamerala na individuálnu kvalitatívnu skúsenosť na úkor sociálneho kontextu. Mannheim zdôraznil, že rýchlosť sociálnych zmien v mladosti je rozhodujúca pre formovanie generácií a že nie každá generácia sa identifikuje ako odlišná. V obdobiach rýchlych spoločenských zmien je oveľa pravdepodobnejšie, že si generácia vytvorí súdržný charakter. Tiež veril, že môže existovať niekoľko odlišných podgenerácií.[3] Podľa Gillearda a Higgsa, Mannheim identifikoval tri spoločné znaky, ktoré má jedna generácia:[15]

  • Zdieľaná časová poloha: generačná lokalita alebo kohorta narodenia
  • Zdieľaná historická poloha: generované ako skutočnosť alebo vystavenie spoločnej dobe
  • Zdieľaná sociokultúrna poloha: generačné vedomie alebo entelechia (entelechiou semena rastliny je dosiahnuť stav dospelej rastliny, ktorá môže kvitnúť a produkovať ďalšie semienka)

Autori William Strauss a Neil Howe vyvinuli Strauss-Howeovu generačnú teóriu, v ktorej načrtli, ako vnímajú vzor generácií opakujúcich sa v americkej histórii. Táto teória si získala u verejnosti silný vplyv a obnovila záujem o sociológiu generácií. Viedlo to v tejto oblasti k vytvoreniu odvetvia poradenstva, publikovania a marketingu.[16] Korporácie v roku 2015 minuli približne 70 miliónov dolárov na generačné poradenstvo v USA.[17] Táto teória bola alternatívne kritizovaná sociálnymi vedcami a novinármi, ktorí tvrdili, že je nefalšovateľná, deterministická a nie je podložená striktnými dôkazmi.[18][19][20]

Existujú psychologické a sociologické dimenzie v zmysle spolupatričnosti a identity, ktoré môžu definovať generáciu. Koncept generácie sa môže použiť na lokalizáciu konkrétnych kohort narodení v špecifických historických a kultúrnych podmienkach, ako je tomu napríklad u generácii „Baby boomers“.[12] Historik Hans Jaeger poukazuje na to, že počas dlhej histórie konceptu sa spojili dva myšlienkové prúdy týkajúce sa toho, ako sa tvoria generácie: „hypotéza pulzovej frekvencie“ a „hypotéza odtlačku“.[21] Podľa hypotézy pulzovej frekvencie možno celú populáciu spoločnosti rozdeliť na sériu neprekrývajúcich sa kohort, z ktorých v dôsledku časového obdobia, v ktorom každá kohorta dospela každá z nich rozvíja jedinečnú „osobnosť rovesníkov“.[22] Pohyb týchto kohort z jednej životnej etapy do ďalšej vytvára opakujúci sa cyklus, ktorý formuje históriu tejto spoločnosti. Výrazným príkladom generačnej teórie pulzovej frekvencie je Straussova a Howeova teória. Sociálni vedci majú tendenciu odmietať hypotézu pulzovej frekvencie, pretože, ako vysvetľuje Jaeger, „konkrétne výsledky teórie univerzálnej pulzovej frekvencie histórie sú, samozrejme, veľmi skromné. Až na pár výnimiek to isté platí pre teóriu čiastočnej miery pulzu. Keďže vo všeobecnosti zhromažďujú údaje bez akejkoľvek znalosti štatistických princípov, autori si často najmenej všimnú, do akej miery v džungli mien a čísel, ktoré prezentujú, chýba presvedčivá organizácia podľa generácií.“[23]

Sociálni vedci sa riadia „hypotézou odtlačku“ generácií, t. j. že veľké historické udalosti – ako vojna vo Vietname, útoky z 11. septembra, pandémia COVID-19 atď., zanechajú „odtlačok“ na generácii, ktorá ich v mladom veku zažila. Je to zjavné v teórii Karla Mannheima. Podľa hypotézy odtlačku sú generácie produkované iba konkrétnymi historickými udalosťami, ktoré spôsobujú, že mladí ľudia vnímajú svet inak ako ich súputníci zo starších generácií. Nie každý teda môže byť súčasťou generácie; súčasťou „generácie ako skutočnosti“ sa stanú len tí, ktorí zdieľajú jedinečnú sociálnu a biografickú skúsenosť z dôležitého historického momentu.[24] Pri sledovaní hypotézy odtlačku čelia sociálni vedci niekoľkým výzvam. Nemôžu akceptovať označenia a chronologické hranice generácií, ktoré pochádzajú z hypotézy pulzovej frekvencie (ako Generácia X alebo Milleniáli); namiesto toho musia byť chronologické hranice generácií určené induktívne a kto je súčasťou generácie, musí sa určiť prostredníctvom historickej, kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy.[25]

Zatiaľ čo všetky generácie majú podobnosti, existujú medzi nimi aj rozdiely. Americký výskumný ústav pre získavanie informácií o sociálnych otázkach, verejnej mienke a demografických trendoch, Pew Research Center, v svojej správe z roku 2007 s nazvanej „Millenials: Sebavedomí. Pripojení. Otvorení zmene“ poukázala na výzvu štúdia generácií:

Generačná analýza má v spoločenských vedách dlhé a významné miesto. Svoj osud zverujeme tým vedcom, ktorí veria, že je nielen možné, ale často veľmi poučné, hľadať jedinečné a charakteristické vlastnosti akejkoľvek danej vekovej skupiny Američanov. Je pritom jasné, že táto veda nie je presná. Uvedomujeme si, že v rámci jednej generácie existujú rozdiely v postojoch, hodnotách, správaní a životnom štýle porovnateľné s rozdielmi medzi jednotlivými generáciami. Napriek tomu veríme, že táto skutočnosť neznižuje hodnotu generačných analýz, len pridáva na jeho bohatosti a komplexnosti.[26]

Ďalším prvkom generačnej teórie je rozpoznanie toho, ako mládež prežíva svoju generáciu a ako sa to mení na základe toho, kde vo svete žijú. „Analýza skúseností mladých ľudí podľa miesta prispieva k hlbšiemu pochopeniu procesov individualizácie, nerovnosti a generácie.“[27] Schopnosť bližšie sa pozrieť na kultúry a subkultúry mládeže v rôznych časoch a miestach pridáva ďalší element k pochopeniu každodenného života mládeže. Umožňuje to lepšie porozumieť mládeži a spôsobu, akým generácia v súvislosti s miestom v svojom rozvoji konajú.[28] Nie je dôležité, kde sú hranice narodenia kohorty, dôležité je to, ako jednotlivci a spoločnosti hranice interpretujú a ako môže rozdelenie formovať procesy a ich výsledky. Prax kategorizácie vekových kohort je pre výskumníkov užitočná na účely vytvárania ohraničenia ich prác.[29]

Medzigeneračné napätie[upraviť | upraviť zdroj]

Norman Ryder v recenzovanom akademickom dvojtýždenníku pokrývajúcom všetky aspekty sociológie, American Sociological Review, z roku 1965 objasnil sociológiu nesúladu medzi generáciami tým, že naznačil, že spoločnosť „pretrváva napriek úmrtnosti jej jednotlivých členov prostredníctvom procesov demografického metabolizmu a najmä každoročnéj infúzii narodených kohort“. Tvrdil, že generácie môžu byť niekedy „hrozbou pre stabilitu“, no zároveň predstavujú „príležitosť na sociálnu transformáciu“.[30] Ryder sa pokúsil pochopiť dynamiku súčinnosti medzi generáciami.

Amanda Grenierová v eseji z roku 2007 uverejnenej v štvrťročnom recenzovanom akademickom časopise, Journal of Social Issues, ponúkla ďalší zdroj vysvetlenia, prečo existuje generačné napätie. Grenierová tvrdila, že generácie si vytvárajú svoje vlastné jazykové modely, ktoré prispievajú k nedorozumeniu medzi vekovými kohortami, „Existujú rôzne spôsoby komunikácie, ktoré používajú starší a mladší ľudia, a možno ich čiastočne vysvetliť sociálnymi historickými referenčnými bodmi, kultúrne podmienenými skúsenosťami a individuálnymi interpretáciami“.[31]

Karl Mannheim vo svojej knihe Essays on the Sociology of Knowledge z roku 1952 vyjadril presvedčenie, že ľudia sú formovaní prežitými skúsenosťami, ktoré majú v dôsledku spoločenských zmien. Howe a Strauss tiež písali o podobnosti ľudí v rámci jednej generácie, ktoré sú pripisované spoločenským zmenám. Na základe toho, ako tieto prežité skúsenosti formujú generáciu, pokiaľ ide o hodnoty, výsledkom je, že nová generácia spochybňuje hodnoty generácie staršej, čím sa vytvára napätie. Tento apel medzi generáciami a napätie, ktoré ním vzniká, je určujúcim bodom pre pochopenie generácií a toho, čo ich oddeľuje.[32]

Zoznam sociálnych generácií[upraviť | upraviť zdroj]

Západný svet[upraviť | upraviť zdroj]

Pod západný svet patrí časť Západnej Európy, Severnej Ameriky a Austrálie. V rámci týchto regiónov môže existovať veľa geografických aj kultúrnych variácií. Znamená to, že zoznam je vo všeobecnosti orientačný, ale veľmi všeobecný. Súčasná charakteristika týchto kohort používaných v médiách a reklame čiastočne vychádza zo Strauss-Howeovej generačnej teórie.[16][33] a vo všeobecnosti sa riadi logikou hypotézy pulzovej frekvencie.[34]

  • Stratená generácia, v Európe známa aj ako „Generácia roku 1914“,[35] je termín pochádzajúci od Gertrude Steinovej na označenie tých, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. Stratená generácia je definovaná ako kohorta narodená v rokoch 1883 až 1900, ktorá dovŕšila plnoletosť. počas 1. svetovej vojny a v 20. rokoch (Roaring Twenties)[36]
  • Najväčšia generácia (Generácia druhej svetovej vojny), v americkom používaní známa aj ako „G.I. Generation“,[37] zahŕňa veteránov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne. Narodili sa v rokoch 1901 až 1927.[38] Starší členovia tejto kohorty (označovaní ako Interbellum Generation) dospeli počas Roaring Twenties, zatiaľ čo mladší dosiahli vek dospelosti počas Veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny. Novinár Tom Brokaw písal o amerických členoch tejto kohorty vo svojej knihe The Greatest Generation, ktorá tento pojem spopularizovala a dala mu názov.[39]
  • Tichá generácia (Silent Generation), tiež známa ako „Lucky Few“, je kohorta, ktorá dozrela v období po druhej svetovej vojne. Narodili sa v rokoch 1928 až 1945.[40][41] V USA táto skupina ľudí zahŕňa väčšinu tých, ktorí mohli bojovať v kórejskej vojne a veľa tých, ktorí mohli bojovať počas vojny vo Vietname.
  • Baby boomers (často skrátené na Boomers) sú ľudia narodení po druhej svetovej vojne v rokoch 1946 až 1964. Zvýšená pôrodnosť bola pozorovaná počas baby boomu, ktorý nastal po druhej svetovej vojne, čo z nich robí relatívne veľkú demografickú kohortu.[42][43] V USA mohlo veľa starších boomerov bojovať vo vietnamskej vojne alebo sa zúčastňovať na kontrakultúre 60. rokov, zatiaľ čo mladší boomeri, známi aj ako Generation Jones, dospeli v rokoch „nevoľnosti“ v 70. rokoch.[44]
  • Generácia X (alebo skrátene Gen X) je kohorta, ktorá nasleduje po Baby boomeroch. Generácia je všeobecne definovaná ako skupina ľudí narodených v rokoch 1965 až 1980.[45] Tento termín sa od 50. rokov 20. storočia používa aj v rôznych časoch a miestach pre množstvo rôznych subkultúr, či kontrakultúr. Kvôli poklesu pôrodnosti po baby boome v USA niektorí vedci nazývali Generáciu X generáciou „baby bust“.[46]
  • Mileniáli, tiež známi ako Generácia Y[47] (či skrátene Gen Y),[47] sú generáciou, ktorá nastúpila po Generácii X, ktorá vyrástla na prelome 3. tisícročia.[48] Táto generácia je zvyčajne definovaná ako tí, ktorí sa narodili v rokoch 1981 až 1996.[49][50][51][52] Americký výskumný ústav, Pew Research Center oznámil, že v roku 2019 Mileniáli prekonali v počtoch v populácií ročník Baby boomerov s odhadovaným počtom 71,6 milióna Boomerov vs. 72,1 milióna Mileniálov.[53]
  • Generácia Z (skrátene Gen Z, hovorovo „Zoomeri“) sú ľudia, ktorí nastupujú po Mileniáloch. Pew Research Center (PRC) datuje pre Generáciu Z roky narodenia od roku 1997 do roku 2012.[54] Knižnica Kongresu Spojených štátov a Kanadský štatistický úrad citovali pre Generáciu Z definíciu PRC: 1997 – 2012.[49][50] V správe z roku 2022 americké sčítanie ľudu označuje Generáciu Z ako tých, ktorí sa narodili v roku 1997 do roku 2013.[52] Austrálsky štatistický úrad na definovanie Generácie Z v publikácii z roku 2022 používa roky 1996 až 2010.[55]
  • Generácia Alfa (skrátene Gen Alfa) je generáciou, ktorá nasleduje po Generácii Z. Výskumníci a populárne médiá zvyčajne používajú začiatok roku 2010 ako začiatok narodenia a polovicu dekády po roku 2020 ako koniec rokov narodenia. Generácia Alfa je prvá, ktorá sa úplne narodila v 21. storočí.[56] Od roku 2015 sa na celom svete každý týždeň narodilo asi dva a pol milióna ľudí a očakáva sa, že Gen Alfa dosiahne do roku 2025 početnosť takmer dvoch miliárd.[57]
  • Generácia Beta (alebo skrátene Gen Beta) je generáciou, ktorá nasleduje po Generácii Alfa. Nadácia Annie E. Casey vo svojom článku What is Generation Alpha? definuje Generáciu Beta ako začínajúcu v roku 2025.[58] Mark McCrindle, ktorému sa všeobecne pripisuje autorstvo pre označenie Generácia Alfa,[59] definuje Gen Beta ako obdobie rokov 2025 až 2039. Možno odhadnúť, že do roku 2035 Generácia Beta bude tvoriť 16 % svetovej populácie, pričom mnohí členovia tejto kohorty sa dožijú 22. storočia. Generáciu charakterizuje aj klesajúca miera pôrodnosti.[60]

Iné oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Arménsku sú ľudia narodení po získaní nezávislosti krajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991 označovaní ako „generácia nezávislosti“.
  • V Bulharsku sú ľudia narodení v posledných rokoch vlády komunistickej strany a prvých rokoch po zvrhnutí režimu (od polovice 80. do polovice 90. rokov 20. storočia) označovaní ako „deti prechodu“.
  • V Česko-Slovensku počas obdobia Generácie X vznikol fenomén baby boomu, ktorý začal v 70. rokoch v období „normalizácie“ po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Generácia detí, ktoré sa v tomto čase narodili sa nazývajú „Husákove deti“. Bola pomenovaná podľa vtedajšieho Generálneho tajomníka ÚV KSČ a neskoršieho prezidenta Česko-Slovenska, Gustáva Husáka.[61] Jemu sa pripisuje politický program KSČ, ktorý mal za cieľ podporu populačného rastu v krajine.
  • V Čínskej ľudovej republike bola medzi rokmi 1980 až 1989 zavedená v oblastiach pevninskej Číny tzv. „politika jedného dieťaťa“. Deti, ktoré sa rodili v tomto období dostali pomenovanie „Post-80s“ (čínsky: 八零后世代 alebo 八零后, slovensky: generácia narodená po roku 1980). Pre túto generáciu bol charakteristický optimizmus do budúcnosti, nové nadšenie pre konzum a podnikanie a prijatie jej historickej úlohy pri premene modernej Číny na ekonomickú veľmoc.[62] Podobne pomenované sú deti generácie „Post-90s“ (čínsky: 九零后), ktoré sa narodili po udalostiach na Tiananmenskom námestí (1989) v nasledujúcich 90. rokoch.[63][64] Generačná klasifikácia „generácie jedného dieťaťa“ pre narodenia medzi zavedením politiky jedného dieťaťa v roku 1980 bola v roku 2013 uvoľnená na „politiku dvoch detí“. Pri generácii s jedným dieťaťom má nedostatok súrodencov hlboké psychologické účinky, ako je egoizmus ovplyvnený neustálym pocitom bytia v centre pozornosti rodičov, ako aj stres z toho, že musia byť jediným živiteľom v období, kedy ich rodičia odídu do dôchodku.
  • Ľudia narodení po 80. rokoch v Hongkongu sú od rovnakej generácie v pevninskej Číne odlišní.[65] Termín „Post-80s“ (zh: 八十後) sa v Hongkongu začal používať v rokoch 2009 až 2010, najmä počas sociálneho hnutia a obdobia občianskej nespokojnosti voči expresnému železničnému spojeniu Kanotonom a Hongkongom Express, počas ktorého sa do popredia dostala skupina mladých aktivistov. hongkonskej politickej scény.[66] Hovorí sa o nich, že sú „postmaterialistickí“ vo výhľadoch a sú obzvlášť hlasní v otázkach, ako je rozvoj miest, kultúra a dedičstvo a politické reformy. Ich diskusia sa rozvíja najmä okolo tém ako je antikolonializmus, trvalo udržateľný rozvoj a demokracia.
  • V Maďarsku viedla začiatkom 50. rokov 20. storočia kriminalizácia potratov a politika zdaňovania bezdetných zavedená komunistickou ministerkou Annou Ratkóovou k menšiemu baby boomu (približne medzi rokmi 1953 – 1956), ktorý ovplyvnil populáciu v krajine. Obdobie dostalo pomenovanie „Ratkó éra“ (hu:Ratkó-korszak), generácia je označovaná ako „Ratkóovej deti.“[67][68]
  • V Indii majú generácie tendenciu nasledovať vzor podobný širokému západnému modelu, aj keď najmä v starších generáciách stále existujú veľké rozdiely.[69] Jeden výklad vidí vznik nezávislosti Indie v roku 1947 ako hlavný generačný posun v krajine. Ľudia narodení v 30. a 40. rokoch 20. storočia mali tendenciu byť lojálni k novému štátu a inklinovali k „tradičnému“ rozdeleniu spoločnosti. Indickí „boomers“, tí, ktorí sa narodili po získaní nezávislosti a začiatkom 60. rokov, boli svedkami udalostí, ako je indická núdzová situácia v rokoch 1975 až 1977, čo spôsobilo, že mnohí z nich boli voči vláde mierne skeptickí.
  • V Izraeli, kde väčšina aškenázskych Židov narodených pred koncom druhej svetovej vojny prežili holokaust, sa deti preživších a ľudia, ktorí prežili ako bábätká, niekedy označujú ako „druhá generácia (preživších holokaustu)“ (hebrejsky: דור שני לניצולאה שואאה , dor sheni lenitsolei šoa alebo častejšie len דור שני לשואה, dor sheni lashoah, doslova „druhá generácia holokaustu“). Tento termín je obzvlášť bežný v kontexte psychologických, sociálnych a politických dôsledkov individuálnej a národnej transgeneračnej traumy spôsobenej holokaustom. Niektorí vedci tiež našli známky traumy u tretej generácie, po tej, ktorá prežila holokaust.[70]
  • V Severnom Írsku sú ľudia narodení po podpísaní Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, ktoré všeobecne považované za ukončenie nepokojov, hovorovo označovaní za „Mierové bábätká“ („Peace Babies“).
  • V Nórsku je termín „dezertná generácia“ (generácia, ktorá má všetky výhody zadarmo, ako výsledok driny a boja predchádzajúcich generácií) používaný na všetky generácie mládeže od baby boomers (vrátane).[71]
  • Charakteristiky ruských generácií sú v Rusku determinované osudovými historickými udalosťami, ktoré výrazne menili buď základy života krajiny ako celku, alebo pravidlá života v určitom jej časovom období. Názvy a uvedené popisy ruských generácií: Generácia víťazov,[72] generácia studenej vojny, generácia perestrojky, prvá nesovietska generácia (deti perestrojky, svedkovia perestrojky), digitálna generácia.[73]
  • V Singapure sú ľudia narodení pred rokom 1949 označovaní ako „generácia priekopníkov“ (Pioneer Generation Package, PGP) za ich prínos pre Singapur počas prvých rokov života. Podobne aj tí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1950 a 1959, sú označovaní ako „generácia Merdeka“ (Merdeka Generation Package MGP), lebo roky ich formovania v tejto oblasti prebiehali počas politických turbulencií v 50. až 60. rokoch 20. storočia.[74]
  • V Južnej Afrike sú ľudia narodení po všeobecných voľbách v roku 1994, ktorí boli prvými od konca aparteidu, v médiách často označovaní ako „generácia bez narodená v slobode“ („born-free generation“).[75] Ľudia narodení po roku 2000 sú v tejto krajine často označovaní ako „Ama2000“,[76] čo je termín spopularizovaný hudbou a reklamou na produkt Coca-Cola.[77]
  • V Južnej Kórei sú generačné kohorty často definované v súlade s priebehom demokratizácie krajiny, pričom sa navrhujú rôzne schémy vrátane názvov ako „generácia demokratizácie“, „generácia 386“[78][79] pomenovaná v 90. rokoch minulého storočia podľa počítača Intel 386 na opis ľudí vo veku okolo 30 rokov 40-tych, ktorí sa narodili v 60. rokoch a navštevovali univerzitu/vysokú školu v 80. rokoch. Nazývajú ich aj „generácia 3. júna 1987“, nakoľko boli svedkami júnového povstania. Ako „generáciu 19. apríla“ označujú tú, ktorá v roku 1960 bojovala proti režimu prvého prezidenta krajiny, Syngmana Rheeho. V Južnej Kórei je aj iná „generácia 3. júna“, ktorá v roku 1964 bojovala proti normalizačnej zmluve s Japonskom. Ďalšia z generácií, „generácia 1969“, bojovala proti revízii ústavy umožňujúcej tri prezidentské obdobia. V krajine sú aj shin-se-dae („nové") generácie.[79][80][81] Termín generácia Shin-se-dae sa v kórejskom jazyku vzťahuje na generácia, ktorá nasleduje po Mileniáloch. Generácia Shin-se-dae je väčšinou bez ideologickej alebo politickej zaujatosti.[82]
  • Vo Švédsku je bežné hovoriť o ľuďoch na základe dekád ich narodenia: „40-talista“ (osoba, ktorá sa narodila v 40. rokoch), „50-talista“ (osoba, ktorá sa narodila v 50. rokoch), atď.
  • Na Taiwane sa pojem „Jahodová generácia" vzťahuje na miestnych obyvateľov narodených po roku 1981, ktorí si, podobne ako jahody, „ľahko robia odtlaky“ – čo znamená, že nedokážu vydržať spoločenský tlak alebo tak tvrdo pracovať ako pracovala generácia ich rodičov. Tento výraz sa vzťahuje na ľudí, ktorí sú neposlušní, rozmaznaní, sebeckí, arogantní a pomalí v práci.
  • V Turecku je bežné hovoriť o ľuďoch na základe desaťročí, v ktorých prežili svoj tínedžerský vek.
  • V Španielsku, hoci vo všeobecnosti existuje určitá asimilácia ku systému generačných štruktúr Straussa a Howea (a nekriticky ju používa väčšina médií), z historických dôvodov existujú podstatné rozdiely, ktoré v 20. storočí (ako vyplýva z teórie generácií) označili po sebe nasledujúce vekové kohorty. Prvý rozdiel vychádza z neutrality počas prvej svetovej vojny, ktorá tejto krajine zabránila utrpieť povojnový sociálny a kultúrny vplyv. Druhý rozdiel vznikol, z občianskej vojny a následnej diktatúry, ktorá trvala štyri desaťročia a, najmä počas prvých desaťročí, vyvolala silné politické, sociálne a kultúrne represie. Tretí rozdiel zapríčinila neutralita počas 2. svetovej vojny. Sociológovia Artemio Baigorri a Manuela Caballerová tak medzi Silent Generation a Generáciu Baby boomers (ktorú nazývajú aj Protest Generation) vkladajú to, čo nazývajú „Franco Generation" (ročníky 1929 – 1943), t.j. generáciu, ktorej detstvo a raná mladosť boli poznačené vojnou, povojnovým nedostatkom a represiami.[83]

Ďalšie terminológie[upraviť | upraviť zdroj]

Termín „generácia" sa niekedy používa na kultúrne hnutie alebo užšie definovanú skupinu ako celú demografickú skupinu. Niektoré príklady:

Demonštrácia Geração à Rasca v Lisabone, 2011
  • Ukradnuté generácie sa týkajú detí domorodých Austrálčanov (Aborigénov) a obyvateľov ostrova Torres Strait (Melanézanov), ktoré boli násilne odobraté zo svojich rodín austrálskymi federálnymi a štátnymi vládnymi agentúrami a cirkevnými misiami podľa zákonov ich príslušných parlamentov približne v rokoch 1869 až 1969.[84]
  • Beat Generation (iné názvy: bítnici, porazená generácia, zbitá generácia, beatnic), odkazuje na populárne americké kultúrne hnutie široko citované sociálnymi vedcami ako také, ktoré položilo základ proaktívnej americkej kontrakultúry 60. rokov. Pozostával z Američanov narodených medzi dvoma svetovými vojnami, ktorí svojimi dielami i životnými postojmi demonštrovali nesúhlas s konzumnou spoločnosťou a s konzervativizmom zakoreneným vo vtedajšej kultúre. .[85]
  • Generation Jones je termín, ktorý vytvoril Jonathan Pontell na označenie kohorty ľudí narodených v rokoch 1954 až 1965. Tento termín sa používa predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách.[86][87] Pontell definoval Generation Jones ako odkaz na druhú polovicu baby boomu, ktorá prišla na svet po druhej svetovej vojne.[88] Týmto pojmom nazývajú aj prvú vlnu Generácie X.
  • MTV Generation je označenie dospievajúcich a mladých dospelých v 80. rokoch a začiatkom polovice 90. rokov, ktorí boli výrazne ovplyvnení televíznym kanálom MTV. Toto pomenovanie sa často používa aj ako synonymum pre Generáciu X.[89][90][91]
  • V Európe sa v rôznych krajinách, ktoré boli obzvlášť ťažko zasiahnuté po finančnej kríze v rokoch 2007 – 2008, objavili rôzne výrazy, ktorými sa označujú mladí ľudia s obmedzenými pracovnými a kariérnymi vyhliadkami.[92]
    • The Generation of 500 (Generácia 500) je termín spopularizovaný gréckymi masovými médiami. Označuje vzdelaných gréckych „twixterov" (obývajúcimi tzv. „mamahotel") v mestských centrách, ktorým sa vo všeobecnosti nedarí vybudovať si kariéru. Mladí dospelí sú zvyčajne nútení k podzamestnanosti v dočasných a príležitostných zamestnaniach, ktoré nesúvisia s ich vzdelaním, a dostávajú minimálny základný plat 500 EUR. Táto generácia sa vyvinula za okolností vedúcich ku gréckej dlhovej kríze a zúčastnila sa gréckych protestov v rokoch 2010 – 2011.[93]
    • V Španielsku ich nazývajú mileuristi. Ide o španielsky neologizmus zo spojenia za 1 000 eur, „tisíc euristov“. V roku 2014 bol v Španielsku priemerný plat 1 881,30 Euro brutto/ mes.[94]
    • V Portugalsku sa nazývajú Geração à Rasca („Skrachovaná generácia“), výraz, ktorý má pôvod v staršom výraze, Geração Rasca („Mizerná generácia“), ktorý kritici používali na označenie študentských demonštrácií v 90. rokoch proti ministrom školstva Antóniovi Coutoovi dos Santosovi a neskôr voči Manuele Ferreirovej Leite.
    • Vo Francúzsku sa nazývajú Génération précaire („Neistá generácia").
    • V Taliansku sa používa termín „generácia 1 000 eur“.I

Kritiky[upraviť | upraviť zdroj]

Philip N. Cohen, profesor sociológie na Univerzite v Marylande, používanie „generačných označení“ kritizoval a uviedol, že tieto označenia „dávajú výskumní pracovníci, novinári alebo marketingové firmy“ a „vedú ľudí k stereotypom a unáhlenému posudzovaniu charakterov. " Cohenov otvorený list Pew Research Center, ktorý popisuje svoj kritický postoj ku generačným nálepkám, mal najmenej 150 podpisov od ďalších demografov a sociálnych vedcov.[95]

Louis Menand, dopisovateľ časopisu The New Yorker, uviedol, že „neexistuje žiadny empirický základ“ pre tvrdenie, „že rozdiely v rámci jednej generácie sú menšie ako rozdiely medzi generáciami“. Tvrdil, že generačné teórie „zdá sa, že vyžadujú“, aby ľudia narodení na konci jednej generácie a ľudia narodení na začiatku druhej generácie (napr. osoba narodená v roku 1965, prvý rok Generácie X a osoba narodená v roku 1964, posledný z obdobia Baby boomu) „musia mať odlišné hodnoty, vkus a životné skúsenosti“ alebo že ľudia narodení v prvom a poslednom roku narodenia generácie (napr. osoba narodená v roku 1980, posledný rok Generácie X a osoba narodená v roku 1965, prvý rok generácie X), „má viac spoločného“ ako s ľuďmi, ktorí sú narodení pár rokov pred nimi alebo po nich.[17]

V roku 2023, po analýze svojho výskumu a metód a po konzultácii s externými odborníkmi, Pew Research Center oznámilo zmenu vo svojom používaní generačných označení. Dôvodom bolo, aby sa „vyhli posilňovaniu škodlivých stereotypov alebo prílišnému zjednodušovaniu zložitých životných skúseností ľudí“ a dodali k tomu, že v budúcnosti generačnú analýzu vykonajú len vtedy, keď budú mať k dispozícii historické údaje, ktoré im umožnia „porovnať generácie v podobnom štádiu života“ a „nebudú vždy predvolene používať štandardné generačné definície a označenia“.[96]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Generation na anglickej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Definition of Generation [online]. . Dostupné online.
  2. ↑ Generational Insights and the Speed of Change [online]. June 2022. Dostupné online.
  3. ↑ a b c PILCHER, Jane. Mannheim's Sociology of Generations: An undervalued legacy. British Journal of Sociology, September 1994, s. 481–495. Dostupné online [cit. 2012-10-10]. DOI: 10.2307/591659.
  4. ↑ Generate | Define Generate at Dictionary.com [online]. Dictionary.reference.com, 15 June 1995. Dostupné online. Archivované 2010-10-11 z originálu.
  5. ↑ Definition of generation | Dictionary.com [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-10-10 z originálu.
  6. ↑ Generation [online]. Miriam-Webster. Dostupné online. Archivované 2013-09-05 z originálu.
  7. ↑ a b Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) Social Policy Division [1] Archivované 2 marec 2018 na Wayback Machine SF2.3: Mean age of mothers at first childbirth. Retrieved 15 April 2011.
  8. ↑ Investing in education as a means and as an end: exploring the microfoundations of the MDGs [online]. United Nations Economic Commission for Africa, March 2008. Dostupné online. Archivované 2012-06-01 z originálu.
  9. ↑ Mathews TJ, Hamilton BE. [2] Archivované 25 november 2017 na Wayback Machine Delayed childbearing: More women are having their first child later in life. NCHS data brief, no 21. Hyattsville, MD: National Center for Health Statistics. 2009. Retrieved 14 April 2011.
  10. ↑ Theoretical Perspectives on Sibling Relationships. Journal of Family Theory & Review, 2011, s. 124–139. DOI: 10.1111/j.1756-2589.2011.00087.x. PMID 21731581.
  11. ↑ MANNHEIM, k. Essays on the Sociology of Knowledge. London : RKP, 1952.
  12. ↑ a b BIGGS, Simon. Thinking about generations: Conceptual positions and policy implications.. Journal of Social Issues, 2007, s. 695–711. DOI: 10.1111/j.1540-4560.2007.00531.x.
  13. ↑ a b c d e WOHL, Robert. The generation of 1914. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Press, 1979. Dostupné online. ISBN 9780674344662. S. 203–209.
  14. ↑ Hans Jaeger. Generations in History: Reflections on a Controversy. Translation of "Generationen in der Geschichte: Überlegungen zu einer umstrittenen Konzeption," originally published in Geschichte und Gesellschaft 3 (1977), 429–452. p 275. [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-11-17 z originálu.
  15. ↑ The third age: Class, cohort or generation?. Ageing and Society, 2002, s. 369–382. DOI: 10.1017/s0144686x0200870x.
  16. ↑ a b HOOVER, Eric. The Millennial Muddle [online]. The Chronicle of Higher Education, 11 October 2009. Dostupné online. Archivované 2011-07-13 z originálu.
  17. ↑ a b It's Time to Stop Talking About "Generations" [online]. 11 October 2021. Dostupné online.
  18. ↑ What's the Matter With Kids Today? Not a Thing [online]. The New York Times, 5 November 2000, [cit. 2018-03-08]. Dostupné online.
  19. ↑ LIND, Michael. Generation Gaps [online]. The New York Times Book Review, January 26, 1997. Dostupné online. Archivované 2018-03-09 z originálu.
  20. ↑ GIANCOLA, Frank. The Generation Gap: More Myth Than Reality [online]. Human Resource Planning, 1 December 2006. Dostupné online. Archivované 2018-07-05 z originálu.
  21. ↑ Generations in History: Reflections on a Controversial Concept. History and Theory, 1985, s. 273–292. Dostupné online [cit. 2018-12-19]. DOI: 10.2307/2505170.
  22. ↑ STRAUSS, William; HOWE, Neil. Generations: The History of America's Future, 1584–2069. New York : Harper, 1991.
  23. ↑ Generations in History: Reflections on a Controversial Concept. History and Theory, 1885, s. 283. Dostupné online [cit. 2018-12-19].
  24. ↑ MANNHEIM, Karl. Essays on the Sociology of Knowledge: Collected Works, Volume 5. New York : Routledge, 1952. The Problem of Generations, s. 276–322.
  25. ↑ HART-BRINSON, Peter. The Gay Marriage Generation: How the LGBTQ Movement Transformed American Culture. New York : NYU Press, 2018.
  26. ↑ The Millennials. Confident, Connected. Open to Change. [online]. 24 February 2010. S. 5. Dostupné online. Archivované 2010-02-27 z originálu.
  27. ↑ DAN WOODMAN, Johanna Wyn. Youth and Generation. [s.l.] : Sage, 2015. ISBN 9781446259047. S. 164.
  28. ↑ WOODMAN, Dan; WYN, Johanna. Youth and Generation Rethinking Change and Inequity in the Lives of Young People. London : Sage Publications Ltd, 2015. ISBN 9781446259047. S. 122.
  29. ↑ GRENIER, Amanda. Crossing age and generational boundaries: Exploring intergenerational research encounters. Journal of Social Issues, 2007, s. 713–727. DOI: 10.1111/j.1540-4560.2007.00532.x.
  30. ↑ RYDER, Norman. The cohort as a concept in the study of social change. American Sociological Review, 1965, s. 843–861. DOI: 10.2307/2090964. PMID 5846306.
  31. ↑ GRENIER, Amanda. Crossing age and generational boundaries: Exploring intergenerational research encounters. Journal of Social Issues, 2007, s. 718. DOI: 10.1111/j.1540-4560.2007.00532.x.
  32. ↑ Mannheim, Karl. (1952) 'The problem of generations', in K. Mannheim, Essays on the Sociology of Knowledge, London: RKP
  33. ↑ Marketing to the (new) generations: summary and perspectives. Journal of Strategic Marketing, 2017, s. 179. DOI: 10.1080/0965254X.2017.1291173.
  34. ↑ Generations in History: Reflections on a Controversial Concept. History and Theory, 1985, s. 273–292. DOI: 10.2307/2505170.
  35. ↑ WOHL, Robert. The generation of 1914. Cambridge, MA : Harvard University Press, 1979. Dostupné online. ISBN 9780674344662.
  36. ↑ HOWE, Neil; STRAUSS, William. Generations: The History of Americas Future. 1584 to 2069. New York : William Morrow and Company, 1991. Dostupné online. ISBN 0688119123. S. 247–260.
  37. ↑ Generation What?. The New York Times Magazine, 28 November 2008. Dostupné online [cit. 2019-02-20].
  38. ↑ The Generation Gap in American Politics [online]. Pew Research Center, March 2018. Dostupné online. Archivované 2019-08-08 z originálu.
  39. ↑ HUNT, Tristram. One last time they gather, the Greatest Generation. The Observer (London), 6 June 2004. Dostupné online [cit. 2009-08-24].
  40. ↑ Generations and Age [online]. Pew Research, 1 March 2018, [cit. 2018-05-26]. Dostupné online.
  41. ↑ Definitions - Pew Research Center [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-02-16 z originálu.
  42. ↑ See:
  43. ↑ National Population Projections [online]. 1997-07-31. Dostupné online. Archivované 1997-07-31 z originálu.
  44. ↑ BOYLAN, Jennifer Finney. Opinion | Mr. Jones and Me: Younger Baby Boomers Swing Left. The New York Times, 23 June 2020. Dostupné online [cit. 2020-12-25].
  45. ↑ Vol. 33, No. 1: Generations. WSJ (The Wall Street Journal). Dostupné online [cit. 2020-06-27].
  46. ↑ JACKSON II, Ronald L.; HOGG, Michael A.. Encyclopedia of Identity. [s.l.] : [s.n.], 29 June 2010. Dostupné online. ISBN 9781412951531.
  47. ↑ a b HOROVITZ, Bruce. After Gen X, Millennials, what should next generation be?. USA Today, 4 May 2012. Dostupné online [cit. 2012-11-24].
  48. ↑ Drawings to explore faculties' and students' perceptions from different generations cohorts about dental education: A pilot study. BDJ Open, 2022, s. 17. DOI: 10.1038/s41405-022-00109-5. PMID 35705540.
  49. ↑ a b Research Guides: Doing Consumer Research: A Resource Guide: Generations [online]. . Dostupné online.
  50. ↑ a b A generational portrait of Canada's aging population from the 2021 Census [online]. 27 April 2022. Dostupné online.
  51. ↑ Millennials cheer New Zealand lawmaker's 'OK, Boomer' remark. Reuters, 2019-11-06. Dostupné online [cit. 2022-07-15].
  52. ↑ a b 2019 Data Show Baby Boomers Nearly 9 Times Wealthier Than Millennials [online]. . Dostupné online.
  53. ↑ FRY, Richard. Millennials overtake Baby Boomers as America's largest generation [online]. April 28, 2020. Dostupné online. Archivované 2020-04-28 z originálu.
  54. ↑ DIMOCK, Michael. Defining generations: Where Millennials end and Generation Z begins [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ 2021 Census shows Millennials overtaking Boomers [online]. 28 June 2022. Dostupné online. Archivované 2022-12-01 z originálu.
  56. ↑ PERANO, Ursula. Meet Generation Alpha, the 9-year-olds shaping our future. Axios, August 8, 2019. Dostupné online [cit. 2019-09-06].
  57. ↑ WILLIAMS, Alex. Meet Alpha: The Next 'Next Generation'. The New York Times, September 19, 2015. Dostupné online [cit. 2019-09-07].
  58. ↑ FOUNDATION, Annie E. Casey. What Is Generation Alpha? [online]. 2020-11-04. Dostupné online. Archivované 2024-05-25 z originálu. (po anglicky)
  59. ↑ MCCRINDLE, Mark; WOLFINGER, Emily. The ABC of XYZ: Understanding the Global Generations. 1st. vyd. Australia : [s.n.], 2009. ISBN 978-1-74223-035-1. S. 199–212. See excerpt "Why we named them Gen Alpha".
  60. ↑ The next generation is coming: meet the Betas | WGSN [online]. . Dostupné online. Archivované 2023-10-04 z originálu.
  61. ↑ Baby boom and immigration prop up Czech population [online]. 2007-09-20. Dostupné online. Archivované 2019-02-09 z originálu. (po česky)
  62. ↑ YAN, Yunxiang. Little Emperors or Frail Pragmatists? China's '80ers Generation.. Current History, 2006, s. 255–262. DOI: 10.1525/curh.2006.105.692.255.
  63. ↑ Post-90s Graduates Changing the Workplace [online]. . Dostupné online.
  64. ↑ Brands Struggle To Connect With China's 'Post-90s' Generation [online]. 2 July 2012. Dostupné online.
  65. ↑ LEE, Coleen. Post 80s rebels with a cause. The Standard, 15 January 2010. Dostupné online [cit. 2010-06-20].
  66. ↑ Kwong wing-yuen (ed.), Zhan zai dan de yi bian, Xianggang bashihou, Hong Kong, UP Publications Limited, 2010, pp. 16–32.
  67. ↑ Michelle Sawyer, Women’s Reproductive Rights under State Socialism In Hungary: The Ratkó Era, 1950-1956, Central European University, 2010
  68. ↑ Erzsébet Földházi, Structure and Future of Hungary’s Population, in Monostori, J. - Őri, P. - Spéder, Zs. (eds.) Demographic Portrait of Hungary (HDRI, Budapest: 2015), 211–224
  69. ↑ Generational Differences Between India and the U.S [online]. Blogs.harvardbusiness.org, 28 February 2009. Dostupné online. Archivované 2009-12-25 z originálu.
  70. ↑ New Israeli Study Finds Signs of Trauma in Grandchildren of Holocaust Survivors. Haaretz, 2012-04-16. Dostupné online [cit. 2019-02-26].
  71. ↑ Dessertgenerasjon [online]. 25 November 2022. Dostupné online.
  72. ↑ Tsvetkova G.A. Richly, beautifully, happily: the cultural strategies of everyday live "Generation Winners // Educational sciences – 2013 №6. ISSN 2072-2524 [3] Archivované 18 december 2019 na Wayback Machine.
  73. ↑ Miroshkina M.R. "Interpretations of the Generations Theory in the Context of Russian Education" // Yaroslavl Pedagogical Herald, 2017, №6 [4] Archivované 18 december 2019 na Wayback Machine.
  74. ↑ $270 million in Medisave top-ups for eligible Pioneer Generation and Merdeka Generation seniors in July [online]. The Straits Times, 13 June 2019. Dostupné online. Archivované 2019-11-03 z originálu.
  75. ↑ SMITH, David. South Africans vote in first election for 'born free' generation [online]. 8 May 2014. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  76. ↑ MALEFANE, Sipho.
    1. Ama2000 – Generation Z [online]. 2019-12-31. Dostupné online. Archivované 2020-02-05 z originálu.
  77. ↑ Summer Yama 2000 #RefreshWherevs [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-04-21 z originálu.
  78. ↑ Fiasco of 386 Generation [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-03-28 z originálu.
  79. ↑ a b Shinsedae: Conservative Attitudes of a 'New Generation' in South Korea and the Impact on the Korean Presidential Election [online]. Eastwestcenter.org. Dostupné online. Archivované 2010-09-15 z originálu.
  80. ↑ Social cohesion Ideological differences divide generations. The Korea Herald, 26 August 2009. Dostupné online.
  81. ↑ JIP, Choi Jang. Democratization, Civil Society, and the Civil Social Movement in Korea. Korea Journal, 2019-05-15, s. 26–57. Dostupné online [cit. 2019-08-23]. ISSN 1225-4576. [nefunkčný odkaz]
  82. ↑ Shinsedae: Conservative Attitudes of a 'New Generation' in South Korea and the Impact on the Korean Presidential Election [online]. Hankook Ilbo. Dostupné online. Archivované 2010-09-15 z originálu.
  83. ↑ Glocalising the theory of generations: The case of Spain. Time & Society, 2019, s. 333–357. DOI: 10.1177/0961463X18783374.
  84. ↑ Track the History Timeline on the Australian Human Rights
  85. ↑ The Beat Generation [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-07-10 z originálu.
  86. ↑ Jensen, J.B.. Future consumer tendencies and shopping behaviour: The development up until 2015-17. Research paper No. 1. Denmark : Marianne Levinsen & Jesper Bo Jensen, 2007. Dostupné online. S. 13–17. SEIGLE, Greg. Some Call It 'Jones'. The Washington Post, 6 April 2000. Dostupné online [cit. 2007-02-18].
  87. ↑ Press Release: Generation Jones is driving NZ Voter Volatility [online]. Scoop Independent News (NZ), 13 September 2005, [cit. 2007-02-18]. Dostupné online.
  88. ↑ WASTELL, David. Generation Jones comes of age in time for election. The Daily Telegraph (London), 15 October 2000. Dostupné online [cit. 2009-06-12].
  89. ↑ The MetLife Study of Gen X: The MTV Generation Moves into Mid-Life [online]. MetLife, April 2013, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online.
  90. ↑ From GIs To Gen Z (Or Is It iGen?): How Generations Get Nicknames [online]. NPR, 6 October 2014, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online.
  91. ↑ MTV: Rewinding 20 years of music revolution [online]. CNN, 1 August 2001, [cit. 2015-02-11]. Dostupné online.
  92. ↑ ITANO, Nicole. In Greece, education isn't the answer. Global Post, 14 May 2009. Dostupné online [cit. 2013-01-28].
  93. ↑ Γενιά των 600 € και "αγανακτισμένοι" της Μαδρίτης - βίοι παράλληλοι; - Πολιτική [online]. 2011-05-30. Dostupné online. Archivované 2011-09-03 z originálu.
  94. ↑ PÉREZ-LANZAC, Carmen. 1,000 euros a month? Dream on…. El Pais, 12 March 2012. Dostupné online [cit. 2013-01-28].
  95. ↑ COHEN, Philip N.. Opinion | Generation labels mean nothing. It's time to retire them.. Washington Post, 2021-07-07. Dostupné online [cit. 2021-08-30].
  96. ↑ How Pew Research Center will report on generations moving forward [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Generácia_(pokolenie_ľudí)&oldid=7863122“