Príjmová nerovnosť

Príjmová nerovnosť sa vyskytuje v každom štátnom zriadení a označuje nerovné rozdelenie príjmov domácností či jedincov v rámci celej spoločnosti. Často sa uvádza ako percento príjmov v pomere na percento populácie. Existuje mnoho spôsobov ako zmerať výšku príjmovej nerovnosti. Medzi najznámejšie spôsoby patria:

1. Lorenzova krivka
2. Giniho koeficient
3. Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20
4. Index Robina Hooda
5. Atkinsonov index nerovnosti
6. Theilov index nesúladu
7. Variačný koeficient

Lorenzova krivka

Lorenzova krivka dostala pomenovanie po americkom ekonómovi Maxovi O. Lorenzovi, ktorý ako prvý v roku 1905 graficky znázornil nerovnomerné rozdelenie bohatstva v populácií. Ide o jedno z najpoužívanejších grafických zobrazení príjmovej nerovnosti. (viď. obrázok)

Lorenzova krivka ako podklad výpočtu pre Giniho koeficient

Ak by bolo rozdelenie bohatstva v spoločnosti dokonalé (t. j. neexistovala by žiadna nerovnosť a všetci by mali rovnaké bohatstvo) krivka by bola priamka s uhlom 45°. Naopak v prípade absolútnej nerovnosti, kedy by jedna osoba vlastnila všetko bohatstvo sveta by krivka kopírovala osi grafu. V realite sa Lorenzova krivka pohybuje v rozmedzí pod krivkou 45°a nad osami grafu. Na priloženom obrázku môžeme je znázornená situácia, keď 60% populácie vlastní približne 30% celkového bohatstva sveta (jedná sa o ilustráciu). Čím viac sa krivka vzďaľuje od priamky absolútnej rovnosti tým väčšia je v spoločnosti príjmová nerovnosť.

Giniho koeficient

Giniho koeficient je Giniho index vynásobený sto.

V jednotkovom štvorci na predchádzajúcom obrázku môžeme definovať Giniho index pomocou Lorenzovej krivky, ktorá označuje pomer kumulatívneho bohatstva spodných x percent populácie k celkovému bohatstvu zobrazenému na osi y. Giniho koeficient je definovaný ako pomer plochy medzi čiarou dokonalého rozdelenie príjmu a Lorenzovou krivkou (A) k celkovej ploche pod dokonalou distribučnou krivkou (A + B), teda: GC = A/(A + B).

Tento index nadobúda hodnoty od 0 (znázornené krivkou absolútne rovnosti) až po 1 (krivka absolútnej nerovnosti). Čím viac sa index blíži k 1 tým je nerovnosť v spoločnosti väčšia. Často sa tento index publikuje v percentách ako aj desatinných číslach. Giniho index je ale často kritizovaný, že nezachytáva šedú ekonomiku, a teda jeho hodnoty môžu byť skreslené.

Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20

Tento koeficient je determinovaný ako pomer objemu príjmov 20% obyvateľstva s najvyššími príjmami (5. kvintil) k objemu príjmov 20% obyvateľstva s najnižšími príjmami (1. kvintil). Čím je koeficient vyšší tým je vyššia aj nerovnosť. Tento koeficient nemá obmedzenie a môže nadobúdať hodnoty <1,∞). Často sa využívajú aj iné jeho variácie (napr. S90/S10), obsah je však ten istý.

Index robina Hooda

Označovaný tiež ako Hoover index. Zatiaľ čo Giniho index zachytáva výšku nerovnosti, index Robina Hooda sa snaží nájsť v Lorenzovej krivke bod, v ktorom je najväčší rozdiel medzi ideálnym a skutočným rozdelením dôchodku (majetku). Graficky znázorňuje najdlhšiu absolútnu vzdialenosť medzi skutočnou a teoretickou Lorenzovou krivkou (ideálneho rozdelenia). Index nám hovorí aké veľké množstvo dôchodkov by malo byť prerozdelené smerom od bohatých k chudobným aby nastal stav absolútnej rovnosti v spoločnosti.

Príčiny príjmovej nerovnosti

Medzi základné príčiny patria rozdiely medzi jednotlivcami obecne, ktoré sú dlhodobé a je nemožné týmto príčinám zabrániť v rámci štátu. Často vychádzajú z vrodených rozdielov ako napr. nižšie popísané. Existujú však aj príčiny, ktoré ovplyvniť možno. Hovoríme o rôznej miere distribúcie vlastníctva výrobných faktorov (t. j. distribúcií majetku).

Rozdiely v schopnostiach

Ľudia majú odlišné schopnosti a vedomosti, s ktorými sa rodia. Tieto rozdiely nutne vedú k rozdielom v možnosti vykonávanej práce, a teda odmeny za ňu danú.

Vzdelanie

Rozdielne prístupy k vzdelaniu môžu spôsobiť diskrimináciu jedincov na pracovnom trhu a ovplyvniť ich budúci zárobok a teda výšku ich príjmov.

Diskriminácia

Diskriminácia, či už na základe veku, pohlavia, príslušenstva k určitej sociálnej skupine, kultúre alebo náboženstvu, tvorí ďalší bod, ktorý prispieva k nerovnosti. Príkladom môžu byť štatistiky, že ženy zarábajú v priemere o 17% menej ako muži.

Bohatstvo

Niektorí jedinci sa rodia už s určitou výškou bohatstva a tak ich schopnosti a vedomosti nie sú úplne zodpovedné za výšku bohatstva, ktorou disponujú. Zároveň majetok dokáže v mnohých prípadoch generovať ďalšie dodatočné príjmy jedinca. Práve nerovnomerné rozdelenie príjmov z kapitálu sa považuje za jednu z hlavných príčin rastu príjmovej nerovnosti za posledných 30 rokov.

Giniho index na Slovensku

Giniho koeficient príjmovej nerovnosti na Slovensku aj v Česku je nízky. Dlhodobo sa pohybuje tesne nad úrovňou 0,2 avšak neprekročil 0,3. Podobne je na tom susedné Maďarsko a Poľsko, ktoré však v posledných rokoch na prelome tisícročia (1999 - 2005) zaznamenali mierny nárast v súlade s globálnym trendom nad 0,3 (napr. v rokoch 2005 a 2006). V roku 2023 mal podľa Svetovej banky Gini index hodnotu 0,26 a na Slovensku 0,24, čo bolo najmenej (spolu so Slovinskom a Bieloruskom) v celej Európe. V Európe sa pomer príjmovej nerovnosti v rokoch 2015 až 2019 pohyboval medzi 0,2 a 0,4. Medzi krajiny s vysokou príjmovou nerovnosťou v roku 2023 v Európe sú Bulharsko, Litva, Rusko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Portugalsko. Aj v týchto krajinách je však index menší ako 0,4. Je zaujímavé, že rovnaká nerovnosť (rovnosť) príjmov na úrovni 0,32 v roku 2023 vládla vo Francúzsku, Nemecku, Spojené kráľovstve, Estónsku a Lotyšsku.

Krajiny podľa Giniho index. Najsvetlejšia znamená menej ako 0,3 a najtmavšia viac ako 0,5. Podľa údajov Svetovej banky z rokov 1990 až 2020.

Celosvetovo sa hodnota Giniho index v jednotlivých krajinách časom veľmi nemení. Napriek tomu môžeme pozorovať napríklad postupný pokles vo Francúzsku alebo nárast nerovnosti v USA a Číne. Vysoké hodnoty sa dosahujú najmä v krajinách Južnej Afriky a Južnej Ameriky. Najvyšší koeficient meraných krajín bol zaznamenaný v Južnej Afrike, kde v roku 2014 dokonca presahoval hodnotu 0,6. Nerovnosť vyššia ako 0,5 v roku 2023 však už bola len v nasledovných krajinách: Kolumbia, Brazília, Zambia a Angola.

Príjmová nerovnosť - podiel príjmov najbohatších 1% obyvateľov k príjmu ostatných v rokoch 1975 až 2015. V USA pred rokom 2015 vlastnilo 1% najbohatších skoro 20% príjmov avšak Giniho index je tam dlhodobo okolo 0,4.

V roku 2023 bolo Slovensku s 0.232 (spolu so Slovinskom a Bieloruskom) s indexom 0,24 krajinou s najmenšou príjmovou nerovnosťou nielen v celej Európe al aj na celom svete. Najbližšie k týmto trom krajinám majú ďalšie štyri európske: Ukrajina, Moldavsko, Holandsko a Česko, ktoré majú Giniho index 0,26.

V opačnom prípade, ak by 1% populácie vlastnilo f = 50% všetkého bohatstva, Giniho koeficient by bol najmenej 49%. Vyplýva to zo zjednodušenia celého modelu na prípad len s dvoma úrovňami príjmu: nízky a vysoký príjem. Ak je skupina s vysokými príjmami je podielom obyvateľstva u a zarába časť f všetkých príjmov, potom Giniho koeficient je f − u. V reálnom svete je Giniho koeficient vždy vyšší ako f − u. Napríklad, ak najbohatší u = 20% populácie majú f = 80% všetkých príjmov (pozri Paretov princíp), Giniho koeficient je najmenej 60%. (V Južnej Afrike v roku 2017 najbohatších 20% obyvateľov skutočne získavalo 68% príjmov a druhá najbohatšia skupina ďalších 15% príjmov.)