2. symfónia (Čajkovskij)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Symfónia č. 2 c-mol, Op. 17 je dielo ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského.

Pomenovanie druhej symfónie c-mol, op. 17, nazývanej „Maloruská“ súvisí s tematickou aplikáciou maloruskej, ukrajinskej ľudovej hudby. Čajkovskij ju napísal v lete 1872 u svojej sestry v ukrajinskom mestečku Kamionke pri Kyjeve. Odtiaľ tá hojnosť ruských, ale najmä ukrajinských melódií – objavujú sa v introdukcii (Andante sostenuto) pripomínajúcej úvody k trom posledným symfóniám a využívajúcej melódiu piesne Vniz po matuške, po Volge, v rytmickej 2. časti (Andante marciale quasi moderato), kde ako druhá, lyrická téma vystupuje ruská ľudová melódia; v Scherze (3.časť) s triom založeným na žartovnej ukrajinskej pesničke i vo veselom Finále, ktorého osou je rôzne obmieňaná ukrajinská pesnička Žeriav. 1. časť (Allegro vivo) sa vcelku opiera o autorove vlastné témy, ktoré však majú ľudový charakter. Druhú symfóniu Čajkovskij od základu prepracoval v rokoch 1879-80.

Symfónia má štyri vety:

  1. Andante sostenuto - Allegro vivo
  2. Andantino marziale, quasi moderato
  3. Scherzo. Allegro molto vivace
  4. Finale. Moderato assai - Allegro vivo

Zloženie orchestra: 2 flauty, 2 hoboje, 2 klarinety, 2 fagoty, 4 lesné rohy, 2 trúbky, 3 trombóny, tuba, tympany, činely, veľký bubon, tam-tam, sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy). Priemerná dĺžka symfónie je 35 minút.