Veľká Morava bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Dnešné Slovensko a dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala v roku 1019 súčasťou Českého kniežatstva) ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti.
V oblasti architektúry sa zachovali zvyšky početných, často kamenných, stavieb. K najvýznamnejším nálezískam patria Mikulčice, Uherské Hradiště, Nitru, Bratislavu, Devín, Břeclav – Pohansko, Ducové. V oblasti Nitry a Mikulčíc a Uherského Hradišťa sa nachádzali veľké sídliskové aglomerácie. Sakrálne stavby možno rozdeliť na kvadratické (napr. Martinský vrch v Nitre, Mikulčice), rotundovité (napr. Kostolec pri Ducovom, rotunda v Nitrianskej Blatnici), trikonchálne (Devínsky hrad). Menšie stavby mali charakter vlastníckych kostolov (napr. Ducové, Nitrianska Blatnica), väčšie sa nachádzali v centrách, predpokladá sa existencia kláštorov (Nitra – Zobor). Prostý ľud žil v osadách nadzemných zrubových stavbách a v polozemniciach, lokálni vládcovia na dvorcoch a hradiskách.
Veľkomoravskú vzdelanosť reprezentuje predovšetkým veľkomoravské učilište (873 – 885), kultúrny jazyk na Veľkej Morave a staroslovienske písomníctvo: Kyjevské listy, Proglas, preklad Biblie, z právnych prameňov Zakon sudnyj ljudem (Súdny zákon pre laikov (ľud)), Nomokánon, Ustanovenia svätých otcov, Anonymná homília (Napomenutia vladárom) a podobne.
celý článok...
