Americká občianska vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Americká občianska vojna
American Civil War Montage 2.jpg
Zhora v smere hodinových ručičiek: Bitka pri Stones River, Tennessee; Konfederační väzni v Gettysburgu; Bitka o Fort Hindman, Arkansas
Dátum 12. apríl 18619. apríl 1865
(posledná bitka sa odohrala 13. mája 1865)
Miesto juh Spojených štátov
Výsledok víťazstvo Únie,
zrušenie otroctva
Protivníci
US flag 34 stars.svg

Spojené Štáty Americké ("Únia")

Confederate National Flag since Mar 4 1865.svg

Konfederované americké štáty ("Konfederácia")

Velitelia
Abraham Lincoln
Ulysses Simpson Grant
Jefferson Davis
Robert Edward Lee
Sila
2 200 000 1 064 000
Straty
360 000 spolu
110 000 zabitých v boji
275 200 zranených
260 000 spolu
93 000 zabitých v boji
137 000+ zranených

Americká občianska vojna alebo vojna Severu proti Juhu bol vojnový konflikt resp. občianska vojna, ktorá prebiehala v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo Yankees; a štátmi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo Dixie.

Míľniky[upraviť | upraviť zdroj]

Podrobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Severné a južné štáty, ktoré dnes tvoria jadro USA, boli hlavnými aktérmi vojny. Vojna bola v rokoch 1861 – 1865. Jej príčiny spočívali v ekonomických rozdieloch medzi severom a juhom. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, ekonomika juhu sa zakladala na poľnohospodárskej činnosti (pestovanie bavlníka).

Na obrovských bavlníkových plantážach pracovali černosi, ktorí boli otrokmi, a obchodovalo sa s nimi ako s ktorýmkoľvek iným tovarom. Život otrokov bol v rukách ich majiteľov.

Proti tomuto systému sa postavil nový prezident USA Abraham Lincoln. Južné štáty po zvolení Lincolna prezidentom odpovedali odtrhnutím sa od Únie a vyhlásením nezávislých Konfederovaných štátov amerických (CSA). Prezidentom bol zvolený Jefferson Davis a CSA prijali novú zástavu s 13 bielymi hviezdami v dvoch prekrížených modrých pruhoch na červenom poli. Ešte aj dnes je súčasťou niektorých zástav niektorých juhoamerických štátov v USA. Príkladom rozpoltenosti spoločnosti bol postoj štátu Virgínia k vyhláseniu nezávislosti, keď veľká časť jej obyvateľov nesúhlasila s pripojením k Juhu a došlo tak neskôr aj ku skutočnému rozdeleniu tohto štátu. Výsledkom bol vznik ďalšieho štátu Únie – Západnej Virgínie, ktorá ostala verná USA.

Išlo o prvú priemyselne vedenú vojnu, ktorá naplno ukázala, čo bude nasledovať o 50 rokov neskôr v 1. svetovej vojne. Ako pozorovateľov vyslalo svojich dôstojníkov na bojiská tejto vojny aj Prusko, ktoré cenné poznatky využilo pri vojne s Francúzskom v roku 1871, ktorá skončila vyhlásením Nemeckého cisárstva. Využitie železnice pri zásobovaní a prevoze jednotiek na front bolo len jedným z týchto poznatkov.

Priebeh vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Južné vojská pod vedením generála Leeho mali spočiatku výraznú prevahu. Dostali sa nebezpečne blízko hlavného mesta Severu Washingtonu, nedokázali ho však obsadiť. Porážka Severu sa zdala neodvratná. Na rozdiel od Juhu však dokázal obnovovať svoje armády z početných ľudských zdrojov severných priemyselných miest a taktiež z prisťahovalcov, ktorí sa hrnuli do Ameriky napriek vojne. Významnou bitkou sa stala bitka pri Gettysbugru roku 1863, kde vyhráva Sever. Po dvoch rokoch vyčerpávajúcich bojov, ktoré si vyžiadali obrovské straty na životoch, však severné armády pod vedením generálov Granta a Shermana zahnali protivníka na útek. Generál Sherman so svojimi vojskami prenikol na územie Konfederácie a systematicky ničil hospodársku základňu Juhu. Nakoniec sa mu podarilo rozdeliť Konfederáciu na dve časti a tým zabrániť zásobovaniu armád bojujúcich na východe proti Grantovi. A v bitke pri Appomattoxe roku 1865 sa skončil výhrou Severu, keď sa Juh vzdal. Po obsadení najväčších konfederačných miest sa generál Leee so svojou armádou vzdal. Súčasťou vojny bola námorná bitka pri Hampton Roads, do ktorej sa zapojili aj dve bojové lode, ktoré využívali na pohon paru a boli revolučné svojim tvarom a pancierovaním: severná loď Monitor, ktorá sa napriek slabšej palebnej sile ukázala ako lepšia, pretože dvojica jej kanónov pálila z otočnej hlavne a len malá časť lode vyčnievala nad hladinu a južná Virginia známa tiež ako Merrimack, ktorá sa spoliehala na viac diel a tiež na taran – oceľový bodec na prerážanie nepriateľských lodí. Víťazom súboja sa stala Únia, pretože zabránila Juhu v ďalšom ničení svojich lodí a Juhu sa tak nepodarilo prelomiť blokádu svojho pobrežia, čo pri nedostatku surovín potrebných na vedenie vojny prispelo k jeho porážke. Po skončení vojny na juhu ostali jednotky Únie a začal sa proces premeny celej spoločnosti, ktorý však skončil až v druhej polovici 20. storočia zákazom segregácie.

Táto vojna mala význam, pretože na jednej strane znamenala posilnenie postavenia severných štátov a urýchlila industrializáciu, na druhej strane viedla k zrušeniu otrokárskeho systému a k potvrdeniu demokratických princípov, na ktorých sa zakladá americká ústava z roku 1787. Prezident Abraham Lincoln však musel za svoje presvedčenie zaplatiť životom.

Občianska vojna znamenala ukončenie jedného z najsmutnejších období v dejinách ľudstva a začiatok druhého, ktoré poznáme pod pojmom rasizmus. Napriek tomu, že podľa zákona mal mať každý americký občan bez rozdielu farby pleti rovnaké práva, vedomie rasovej odlišnosti sa z ľudských myslí nedalo vymazať. Aj keď otroctvo bolo oficiálne zrušené, útoky proti černochom pokračovali. Averzia voči nim trvá dodnes. Okrem USA rasizmus donedávna predstavoval najpálčivejší problém v Juhoafrickej republike, kde pred zmenou ústavy a nástupom Nelsona Mandelu do prezidentského kresla museli černosi žiť v getách pod nadvládou belošskej menšiny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]