Dejiny Spojených štátov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prví obyvatelia začali prichádzať na územie dnešných Spojených štátov pred 20 000 rokmi prekročením Beringovej úžiny do Aljašky. Prvé kultúry o ktorých máme poznatky sú Sandia a Clovis pred 15 000 rokmi.

O týchto prvých domorodcoch vieme pomerne málo v porovnaní s Európanmi, ktorí prišli na toto územie po prvej ceste Krištofa Kolumba v roku 1492. Kolumbovi muži boli zároveň prví obyvatelia Starého sveta, ktorí sa vylodili na územi dnešných Spojených štátov, keď pristáli pri Portoriku počas druhej výpravy. Prvý Európan, ktorý vstúpil na kontinentálnu časť USA, bol Juan Ponce de León, keď v roku 1513 prišiel na Floridu, existujú ale aj náznaky že už pred ním mohol byť na americkej pôde John Cabot v roku 1497.

Pred príchodom Kolumba[upraviť | upraviť zdroj]

Indián

Na základe antropológie a porovnávania génov vedci vo všeobecnosti súhlasia s tým, že pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) pochádzajú zo Sibíri a prišli cez Beringov prieliv, približne pred 11 000 až 17 000 rokmi. Antropológovia ich často radia aj medzi mongolské národy. Pôvodní obyvatelia Ameriky začali prichádzať z Ázie cez tzv. Beringov most pred 20 000 rokmi. Týmto ľuďom sa dnes hovorí pôvodní Američania alebo Indiáni. Presný čas a spôsob sú však dodnes predmetom kontroverzie. Prednedávnom existoval konsenzus, že migranti prišli pred 12 000 rokmi cez Beringov most, ktorý existoval počas poslednej doby ľadovej (pred 11 000 až 26 000 rokmi). Neskôr sa ale objavili dôkazy o prítomnosti človeka na území dnešnej Brazílie už pred 12 000 rokmi.

Na území Amerík existovalo mnoho kultúr pred príchodom Európanov, spomeňme Pueblancov (Anasazi) na juhozápade alebo Adenskú kultúru na východe. Niekoľko takýchto spoločenstiev a komunít sa postupne usadilo a dosiahlo početnú a sústredenú populáciu. Poľnohospodárstvo sa vyvinulo už okolo roku 2500 pred Kristom, napríklad pestovaním pôvodne divoko rastúcej slnečnice.

Prvý európsky kontakt s Amerikou sa odohral v roku 1000. Viking Leif Eriksson založil sídlisko nazývané Vinland v dnešnom Newfoundlande. Bol to posledný kontakt na ďalších 500 rokov.

Osídľovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní Američania, prví obyvatelia územia USA, tvoria dnes menej ako 1 % celkovej populácie. Odkedy sem prišli prví Európania (1492 Krištof Kolumbus) museli dlho bojovať o prežitie. Ako prví začali kolonizáciu Španieli. Najskôr boli osídlené ostrovy pri pobreží ako Honduras a San Salvador. V roku 1513 španielsky objaviteľ ako prvý vstúpil na územie dnešných spojených štátov na Floridu. V roku 1565 založili prvú osadu, St. Augustine. Angličania začali na územie Ameriky prichádzať až neskôr. Vhodné prírodné podmienky a dostatok nerastných surovín tvorilo predpoklady rozvoja britskej kolónie Nové Anglicko. Prvé trvalé osídlenie, Jamestown, bolo založené až v roku 1607. Stalo sa centrom dôležitej kolónie, Virgínie. Osadníci mali zo začiatku problémy s Indiánmi, ktorým sa nepáčilo, že Európania zaberajú ich územia. Situácia novousadlíkov sa zlepšila, keď lode priviezli z Európy suroviny a materiál potrebný na výstavbu tovární a plantáží. V roku 1614 začalo pod vedením Johna Rolfa prekvitať pestovanie tabaku, ktoré sa stalo základom ekonomiky kolónie. Čoskoro si Virgínia vybudovala silnú pozíciu a začali sa z nej šíriť myšlienky o nezávislosti kolónii od Anglicka. V roku 1619 boli na územie Ameriky privezení prví otroci z Afriky, ktorí pracovali na plantážach. Obchod s otrokmi začali Portugalčania, ale čoskoro sa v ňom udomácnili aj Angličania a ostatné národy. Takmer vo všetkých oblastiach boli európski prisťahovalci v menšine a postupným premiešavaním sa s pôvodným obyvateľstvom a černochmi vzniklo súčasné pestré zloženie obyvateľstva.

V roku 1620 pristála pri brehoch Newfoundlandu loď Mayflower so 102 ľuďmi na palube. Boli to puritáni, príslušníci novej odrody cirkvi v Anglicku. Nesúhlasili so smerom, ktorým sa poberala vtedajšia anglická cirkev a dostali sa do rozporov s kráľom. Preto sa rozhodli odísť do "Nového sveta", kvôli náboženskej slobode. Založili ďalšiu silnú kolóniu, Massachusetts. V roku 1634 bola založená ďalšia, tentoraz katolícka kolónia Maryland. Kolónie sa začali deliť na základe vierovyznania. Myšlienky náboženskej rovnoprávnosti hlásal najmä puritánsky minister Williams a v roku 1636 založil mesto Providence, centrum kolónie Rhode Island. Nové osady zakladali aj Holanďania, ako napríklad New Amsterdam na ostrove Manhattan. V roku 1664 ho od nich prevzali Angličania a premenovali ho na New York. Posledná kolónia, založená v roku 1732, bola Georgia. Tým bol ustálený počet kolónií na 13. Boli to: New Hampshire, New York, Pensylvánia, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New Jersey, Delaware, Maryland, Virgínia, Severná Karolína, Južná Karolína a Georgia. Dlhší čas žili kolonisti pomerne pokojne, aj keď sa vyskytovali konflikty s Indiánmi. Za prvých päťdesiat rokov dobývania bolo zabitých a na rozličné choroby umrelo približne 10 až 15 miliónov pôvodných obyvateľov. Napriek týmto podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk.

Boj za nezávislosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Americká vojna za nezávislosť
Teritoriálna expanzia USA 1776–1959.
Uvádzaný rok je rok prístupu štátu

██ 1776–1790

██ 1791–1799

██ 1800–1819

██ 1820–1839

██ 1840–1859

██ 1860–1879

██ 1880–1899

██ 1900–1950

██ 1950–1959

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniach vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila v roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. V roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu. V roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym.

V tom čase tvorilo USA iba 13 štátov na východe a severovýchode krajiny medzi pobrežím Atlantického oceánu a Apalačskými vrchmi (13 červených a bielych pruhov na zástave). Postupne sa rozširovali najmä smerom na západ. Dialo sa to postupným osídľovaním, vojenskými operáciami (Mexiko) aj kupovaním územia, napr. lousianské územia od Francúzska, Floridy od Španielska, Aljašky od Ruska.

Občianska vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Americká občianska vojna

Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860 - 1861 k odtrhnutiu 11 južných štát]ov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne k občianskej vojne. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]