Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chudobná roľnícka rodina putujúca do pomocného tábora pre prisťahovalcov v Kalifornii, v marci 1935.
Ulica Wall Street pred budovou burzy NYSE, Čierny štvrtok, 24. októbra 1929.
Nezamestnaní prespávajúci v tehelni, Česko-Slovensko pravdepodobne 1933.

Veľká hospodárska kríza (iné názvy: svetová hospodárska kríza, Veľká depresia, veľká/svetová ekonomická kríza) bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange, 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov 20. storočia. Všeobecne sa za rok konca krízy považuje 1933, no tento údaj sa v mnohých krajinách líšil.

Najtvrdší dopad mala v Spojených štátov amerických, Kanade, Nemecku, Poľsku, Česko-Slovensku a Holandsku, značne postihnuté boli aj štáty Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Japonsko.

Zasiahnuté boli mestá po celom svete, hlavne tie, ktoré boli zamerané na ťažký priemysel. Výstavba v podstate v Spojených štátoch a ostatných krajinách úplne zastala. Farmári a vidiecke oblasti trpeli vďaka pádu cien za úrodu o 40 až 60 %. Pravdepodobne najťažšie boli zasiahnuté banícke a drevárske oblasti, pretože v nich ostro poklesol dopyt a existovalo málo alternatívnych ekonomických aktivít.

Situácia po prvej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení prvej svetovej vojny nastal v Európe hospodársky rozvrat. Ekonomiky štátov boli vyčerpané dlhoročnými vojenskými operáciami. V menej vyspelých štátoch často chýbali základne zdroje obživy. Oproti roku 1913 nastal vo svete v roku 1920 prepad v priemyselnej výrobe o 6,4 %, v Európe o 22,7 % a v Sovietskom zväze až o 87,2 %.

V niektorých častiach Európy sa k nespokojnosti s ekonomickými podmienkami pridávali aj pocity frustrácie z výsledkov vojny, inde sa ešte bojovalo o definitívnu podobu hraníc. Nasledovali vlny nepokojov v celej Európe, ktoré viedli k vzostupu popularity extrémistickych a radikálnych politických strán a následne dochádzalo k potláčaniu demokracie, slobody a ostatných ľudských práv. Najkrutejšími boli nacizmus v Nemecku, fašizmus v Taliansku a socializmus v Sovietskom zväze. Predzvesťou blížiacej sa krízy bola kríza v poľnohospodárstve v rokoch 19261929. V Spojenom kráľovstve vyústila povojnová kríza do generálneho štrajku baníkov. V Nemecku boli ekonomické problémy závažnou témou, kvôli potrebe vyplácať vojnové reparácie Francúzsku.

Vznik krízy[upraviť | upraviť zdroj]

Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómami. Medzi často uvádzané dôvody patrí napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany centrálnej banky Spojených štátov amerických (akronym FED, ang. Federal Reserve System). FED zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42,1 na 68,8 miliárd dolárov v rokoch 1921 až 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63 % v priebehu týchto ôsmich rokov.

24. októbra 1929 došlo k pádu burzy New York Stock Exchange na Wall Street. Tento deň sa označuje ako Čierny štvrtok a je považovaný za začiatok krízy. V priebehu tohto kritického týždňa FED emitoval takmer 300 miliónov dolárov. Požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FED-u. Už ku koncu roka 1929 (teda o dva mesiace) suma FED-om držaných cenných papierov sa viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.

Priebeh a prejavy krízy[upraviť | upraviť zdroj]

Spojené štáty americké[upraviť | upraviť zdroj]

4. marca 1929 nastúpil do prezidentského úradu Herbert Hoover, ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku 1931, čo bolo niekoľkonásobne viac, ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad Hooverova priehrada, v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26 % na konci roka 1932.

V roku 1932 schválil Revenue Act of 1932, v ktorom výrazne zvýšil dane - daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15 %, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25 % na 63 % . 17. júna 1930 presadil najvyššie clá v dejinách USA cez Smoot-Hawleyho colnú tarifu (Smoot-Hawley Tariff Act). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod.

Európa[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé Európske krajiny zažívali vlnu nepokojov súvisiacich s zlou ekonomickou situáciou - štrajky, demonštrácie a pod. Nedostatok kapitálu viedol ku krachu priemyselných podnikov, znižovaniu priemyselnej výroby a následnej vysokej nezamestnanosti. Dochádzalo k znižovaniu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo viedlo k ďalším krachom.

Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929 až 1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441 000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920 000, teda každý tretí robotník bol nezamestnaný. V niektorých oblastiach vznikali tzv. hladové doliny, čo boli regióny s extrémne veľkou nezamestnanosťou, nedostatkom spotrebného tovaru, financií a liečiv, čo malo za následok aj šírenie rôznych epidémií. Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74 % a príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]