Angličtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Angličtina
(English)
Štáty Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada, Austrália a 101 ďalších krajín
Región západná Európa, severná Amerika, Austrália
Počet hovoriacich ako prvý jazyk: 402 miliónov
ako druhý jazyk: 200 miliónov
až 1,4 miliardy
celkovo: 1,8 miliardy
Poradie 2
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Latinka
Postavenie
Úradný jazyk Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Austrália, Bahamy, Barbados, Bermudy, Dominikánska republika, Gibraltár, Grenada, Guyana, Jamajka, Nový Zéland, Antigua, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Trinidad a Tobago, India,
jeden zo 6 jazykov OSN
Regulátor žiadny
Jazykové kódy
ISO 639-2 eng
ISO 639-3 eng
SIL eng
Wikipédia
Adresa en.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipedia, the free encyclopedia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Základné frázy jazyka Angličtina
Áno yes
Nie no
Možno maybe
Ahoj Hi, Hello
Dovidenia Goodbye
Ďakujem Thank you
Prepáčte Sorry, Excuse me
Hovoríš po anglicky? Do you speak English?
Ľúbim Ťa I love you
Všeobecná deklarácia ľudských práv
All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

Angličtina je západogermánsky jazyk, pôvodom z Anglicka.

Je to druhý najrozšírenejší materinský jazyk na svete, pre približne 402 miliónov ľudí (2002). Angličtina má postavenie lingua franca (dorozumievací jazyk v mnohojazyčných oblastiach) v mnohých častiach sveta vďaka ústrednému vojenskému, ekonomickému, politickému a vedeckému vplyvu Spojeného kráľovstva v 18. a 19. storočí a Spojených štátov začiatkom 20. storočia. Angličtina sa taktiež používa ako hlavný dorozumievací jazyk vo viacerých oblastiach, napríklad vo výpočtovej technike alebo geografii. Pri prekladaní textov do väčšiny jazykov sa prekladá najčastejšie práve z angličtiny. Angličtina patrí medzi svetové jazyky.

Je to jazyk, ktorý študuje najviac ľudí učiacich sa viac jazykov.

Angličtina sa z diachronického hľadiska delí na:

História[upraviť | upraviť zdroj]

Germánsky hovoriace kmene z rôznych častí severozápadného Nemecka (Sasi, Anglovia) a Jutska (Jutovia) v 5. storočí nášho letopočtu vpadli do východného Anglicka. Tu sa ich jazyk, anglosaština, rozšírila buď tým, že novo príchodzie pôvodné keltské obyvateľstvo vytlačili, alebo došlo k postupnej asimilácii a pôvodní obyvatelia postupne jazyk a kultúru novo panujúcej vrstvy prijali. Angličtina je teda svojím pôvodom anglo-frízský jazyk.

Nech už bol postup jej rozširovania akýkoľvek, jednotlivé germánske dialekty sa časom zlúčili do jazyka dnes nazývaného „staroangličtina“, ktorý pripomínal niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Písaná angličtina si dlho ďalej udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Oproti nej hovorená staroangličtina túto štruktúru postupom doby strácala a stávala sa viac analytickou. Prišla o komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevné poradie slov. Predpokladá sa tiež, že bola ovplyvňovaná vývojom bretonských jazykov. Neskôr bola ovplyvnená i príbuznou staronórčinou patriacou medzi severogermánské jazyky, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severných oblastiach a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]