Nový Zéland

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nový Zéland
New Zealand
Aotearoa
Vlajka Nového Zélandu Znak Nového Zélandu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
predtým „Onward“ (v preklade „napred“)
Štátna hymna:
God Defend New Zealand
Kráľovská hymna:
God Save the Queen[1][2]
NZL orthographic.svg
Hlavné mesto Wellington
41°17′ J.š. 174°47′ V.d.
Najväčšie mesto Auckland
Úradné jazyky 95,9% Angličtina
Regionálne jazyky 4,2% Maorijčina
0,6% Novozélandský znakový jazyk
Demonym Novozélanďan
Kiwi (hovorovo)
Štátne zriadenie
Kráľovná
Generálny guvernér
Predseda vlády
parlamentná konštitučná monarchia
Alžbeta II.
Jerry Mataparae
John Key
Vznik 6. september 1907 (domínium), 25. november 1947 plná suverenita
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
268 021 km² (75.)  
5 642 km² (1,6[3] %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2013)
 • sčítanie (2006)

 • hustota (2013)
 
4 468 200[4] (122.)
4 027 947[5]

16,5/km² (202.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0,907[6] (3.) – Veľmi vysoký
Mena Novozélandský dolár (NZD)
Časové pásmo
 • Letný čas
NZST = UTC+12 (apríl–september)
NZDT = UTC+13 (október–marec)
Chathamské ostrovy: +45 min (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód NZL/NZ
Medzinárodná poznávacia značka NZ
Internetová doména .nz
Smerové telefónne číslo +64

Nový Zéland (angl. New Zealand, maor. Aotearoa) je ostrovný štát v Austrálii a Oceánii. Je tvorený dvoma hlavnými a mnohými malými ostrovmi v juhozápadnej časti Tichého oceánu. Nový Zéland je známy pre jeho izoláciu, od Austrálie na severozápade je oddelený asi 2 000 km širokým Tasmanovým morom. Najbližší susedia severne sú Nová Kaledónia, Fidži a Tonga. Väčšinu populácie tvoria pôvodní Európania (tzv. Pākehā) a najväčšou menšinou sú pôvodní obyvatelia – Maoriovia. Predovšetkým v mestách predstavujú tiež aj ne-Maorijskí Polynézinčania a Ázijčania podstatnú menšinu.

Oficiálnou kráľovnou Nového Zélandu je Alžbeta II., ktorá je reprezentovaná nepolitickým generálnym guvernérom; aj keď kráľovná nemá žiadny skutočný politický vplyv. Politickú moc má premiér, ktorý predsedá demokraticky zvolenej vláde v parlamente Nového Zélandu. Novozélandské kráľovstvo zahŕňa aj Cookove ostrovy a Niue, ktoré sú úplne autonómne; Tokelau, ktoré sa snaží o autonómiu a územia na Anktartíde, ktoré si nárokuje Nový Zéland. Silné zemetrasenie s magnitúdou 6,3 si 22. februára 2011 vyžiadalo najmenej 65 obetí a stovky zranených.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná snímka Nového Zélandu. Jazero Taupo a vrch Ruapehu sú viditeľné v strede Severného ostrova. Južné Alpy a nimi vytvorený dažďový tieň sú jasne viditeľné na Južnom ostrove.

Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, jednoducho nazývaných Severný a Južný ostrov (angl. North Island a South Island; maor. Te-Ika-a-Maui a Te Wai Pounamu) a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km², čo je o trochu menej ako má Japonsko a o trochu viac ako má Spojené kráľovstvo. Krajina sa rozprestiera vyše 1 600 km pozdĺž jej hlavnej, severoseverovýchodnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy. Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km², čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu Exkluzívnu ekonomickú zónu sveta.

Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 m) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov. Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán. Zaujímavá a rôznorodá krajina urobila Nový Zéland obľúbeným miestom televíznych programov a filmov, vrátane trilógie Pán prsteňov.

Mount Cook je najvyšším vrchom Nového Zélandu

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Teplota
priemer v °C
Zrážky
priemer v mm
Mesto  marec   jún   sept.   dec.   marec   jún   sept.   dec. 
Auckland 19 12 13 18 80 135 105 80
 Christchurch  15 7 10 16 50 60 50 55
Dunedin 13 7 9 14 75 80 70 85
Wellington 17 10 11 16 80 120 95 90

Podnebie na väčšine Nového Zélandu je mierne, s teplotami oba zriedkavo nižšími ako 0°C alebo vystupujúcimi nad 30 °C. Podmienky kolísajú od vlhkých a chladných na západnom pobreží Južného ostrova k suchým kontinentálnym v zátoke Mackenzie Basin ostrova Canterbury a subtropickým na Severo-Aucklandskom polostrove. Z hlavných miest je najsuchším Christchurch s iba 640 mm zrážok za rok. Na najvlhší Auckland pripadá len o málo menej ako trojnásobok tohoto množstva.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka pomernej izolovanosti sa na Novom Zélande vyvinul jedinečný ekosystém, ktorého charakteristickým znakom bola pred polynézskou kolonizáciou neprítomnosť akéhokoľvek druhu suchozemských cicavcov, s výnimkou troch netopierích druhov (dva druhy z čelade Mystacinidae a Chalinolobus tuberculatus). Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi. K vtákom neschopným letu patria kakapo sovovitý (Strigops habroptilus), kivi, sliepočka takahe (Porphyrio mantelli čiže Notornis hochstetteri), chriašteľ weka (Gallirallus australis) a vyhynutý moa. Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú iba na pobreží Nového Zélandu, kde sa nevyskytujú žiadne dravce.

Menej problémov majú silné druhy papagájov nestor kea (Nestor notabilis) a nestor kaka (Nestor meridionalis). Okrem toho je tu ešte mnoho vtákov prelietavajúcich obrovské vzdialenosti Tichého oceánu, aby tu strávili časť roka. Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak žltooký (Megadyptes antipodes), tučniak modrý (Eudyptula minor) a tučniak hrubozobý (Eudyptes pachyrhinus) s uškatcami forsterovými (Arctocephalus forsteri), tuleňmi sloními (Mirounga leonina) a uškatcami Phocarctos hookeri.

Pri pobreží sa dajú vidieť delfíny a veľryby. Žije tam aj zriedkavý druh malých delfín novozélandský (Cephalorhynchus hectori), ktorý pravdepodobne do desiatich generácii vyhynie. Ďalej je Nový Zéland domovom tuatary, prastarého druhu plaza a svrčka weta, hmyzu, ktorý môže byť dlhý až 8 cm. Nový Zéland patrí k jednej z mála krajín, v ktorých nežijú žiadne hady.

Príchod prvých Maoriov a neskôr Európanov viedol vďaka zásahom ľudí do prírody a kvôli úmyselne a neúmyselne privezeným zvieratám k dvom veľkým vlnám vymierania.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero Tekapo na Novom Zélande
Jazero Mapourika na Novom Zélande

Pred príchodom prvých ľudí bolo zalesnenej asi 80 % plochy. Medzitým je iba asi 15 % zeme pokrytých domácimi lesmi. Ďalších asi 5 % plochy je pokrytých rýchlorastúcim dovezenými stromami ako Monterey Pine (Pinus radiata) a Redwood pre novozélandské lesné hospodárstvo. Podstatné plochy pôvodných lesov sú pod ochranou prírody, sčasti v národných parkoch a sčasti v takzvaných Forest Parks.

K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri. Sú podobne ako väčšina iných stromov vždyzelené, ako napríklad Südbuchenarten, ktoré sa vyskytujú hlavne na Južnom ostrove. K veľkým stromom patria rovnako Podocarpaceae, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme. Obzvlášť vzbudzujúcu pozornosť sú nakoniec aj Pohutukawa a Cabbage Tree. V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy. Pod hustou lesnou strechou rozmáhajú mnohé, hladne endemické papradia. Najveľkolepejšie sú nepochybne stromové papradia, ktoré dosahujú výšku až 10  metrov. Najznámejším medzi papradiami je Ponga alebo strieborné papradie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nový Zéland bol obývaný ako jedno z posledných väčších území. Polynézski osadníci prišli na ich waka niekedy medzi 13. a 15. storočím. Na Chathamských ostrovoch juhovýchodne od Nového Zélandu žijú Moriorivia, ale nie je známe, či prišli z Nového Zélandu alebo z inej časti Polynézie. Väčšina Nového Zélandu bola rozdelená medzi kmeňmi do teritórií nazývaných rohe. Zdroje na týchto územiach boli ovládané kmeňmi – iwi. Obvykle nemali dva iwi prekrývajúce sa rohe. Maoriovia jedli, čo im ponúkala miestna fauna, flóra a more. Lovili obrovských, letu neschopných, vtákov moa (ktoré rýchlo vyhynuli), polynézsky potkanov a batáty (sladké zemiaky), ktoré si priniesli.

Prví známi Európania, ktorí dosiahli Nový Zéland boli vedení Abelom Tasmanom, ktorý sa plavil pri západnom pobreží Južného a Severného ostrova v roku 1642.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sky Tower v Aucklande

Nový Zéland má prosperujúcu, modernú a rozvinutú ekonomiku. Patrí medzi krajiny s vysokým životným štandardom; podľa Human Development Index sa v roku 2005 umiestnil na 19. mieste a v rebríčku kvality života v roku 2005 časopisu The Economist na 15. Od roku 1984 bola vláda krajiny zaneprázdnená významnou makroekonomickou reštrukturalizáciou, transformujúcu Nový Zéland z vysoko protekcionistickej a regulovanej ekonomiky na liberalizovanú otvorenú ekonomiku. Koncom 80-tych rokov predala vláda Nového Zélandu v niekoľkých vlnách značnú časť spoločností, vrátane jej telekomunikačných spoločností, železničnej siete, rozhlasových staníc a dvoch finančných inštitúcií. Hoci novozélandská vláda ešte stále vlastní veľa podnikov, známych ako State-Owned Enterprises (štátne podniky), tieto sú riadené ako samostatné podniky, ktoré musia vykazovať ziskovosť rovnako ako každá iná súkromná spoločnosť.

Nanešťastie, čiastočne aj kvôli náhlej transformácii ekonomiky, vznikla od roku 1984 na Novom Zélande ekonomická bublina na trhu cenných papierov. Svoj vrchol dosiahla v októbri 1987 a celková hodnota trhu sa znížila na polovicu počas jedného roku (stratená hodnota sa ešte stále nedosiahla). Následkom tejto bubliny bolo obdobie nízkeho ekonomického rastu a , ktoré trvalo až do polovice 90-tych rokov. To viedlo vládu aj k začatiu programu masívnej imigrácie na zvýšenie HDP. Od roku 1999 má Nový Zéland obdobie relatívne silného rastu s iba slabými inflačnými tlakmi.

Súčasné ekonomické priority vlády Nového Zélandu sú zamerané na zvýšenie svojej relatívne nízkej pozície medzi krajinami OECD, uzatváranie zmlúv o voľnom obchode, znižovanie rozdielov medzi etnickými skupinami a budovanie „ekonomiky založenej na vedomostiach.“ V roku 2004 začal Nový Zéland ako jedna z prvých krajín rozhovory o voľnom obchode s Čínou.

Nový Zéland je silno závislý na obchode (hlavne s poľnohospodárskymi produktmi) je ovplyvňovaný globálnym ekonomickými spomaleniami a prepadom cien komodít. Keďže sú ceny poľnohospodárskych produktov vysoko citlivé na kurzové zmeny a značná časť spotrebných tovarov je dovážaných, majú zmeny novozélandského doláru silný dopad na ekonomiku. Jej primárne exportné odvetvia sú poľnohospodárstvo, hortikultúra, rybolov, lesníctvo a informačné technológie. Dôležitý je aj turizmus a export vzdelania. Filmový a vinársky priemysel sú považovaný za majúci veľkú šancu na úspech.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ministry for Culture and Heritage. Dostupné online.
  2. Protocol for using New Zealand's National Anthems [online]. Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2008-02-17]. Dostupné online.
  3. The New Zealand Land Cover Database [online]. New Zealand Ministry for the Environment, 1. júl 2009, [cit. 2011-04-26]. Dostupné online.
  4. Estimated resident population of New Zealand [online]. Statistics New Zealand, 5. jún 2013, [cit. 2013-06-05]. Dostupné online.
  5. QuickStats About New Zealand's Population and Dwellings: Population counts [online]. Statistics New Zealand, [cit. 2011-04-14]. Dostupné online.
  6. Human Development Report 2013 [online]. United Nations, [cit. 2013-05-05]. S. 16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]