Papua-Nová Guinea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Papua-Nová Guinea
Vlajka Papuy-Novej Guiney Znak Papuy-Novej Guiney
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
O Arise, All You Sons
LocationPapuaNewGuinea.svg
Miestny názov  
 • dlhý Independent State of Papua New Guinea
 • krátky Papua New Guinea
Hlavné mesto Port Moresby
9°30′ j.š. 147°07′ v.d.
Najväčšie mesto Port Moresby
Úradné jazyky nová melanézčina, angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
republika
Vznik 16. september 1975
Susedia Indonézia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
462 840 km² (53.)  
9 980 km² (2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (1999)
 • hustota (1999)
 
4 700 000

10,2/km²
Mena kina (1 kina = 100 toea) (PGK)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód PNG / PG
Medzinárodná poznávacia značka PNG
Internetová doména .pg
Smerové telefónne číslo +675

Papua-Nová Guinea je prímorský štát v Oceánii. Susedí s Indonéziou (pozemná hranica) a so Šalamúnovými ostrovmi (cez morský prieliv pri ostrove Bougainville).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prví Európania sa do oblasti okolo ostrova Nová Guinea dostali v roku 1512 španielski a portugalskí moreplavci. Východnú časť ostrova si v roku 1884 rozdelili Spojené kráľovstvo (juhovýchodnú časť) a Nemecké cisárstvo (severovýchodnú časť). Britská časť, nazývaná teritórium Papua, sa roku 1901 stala súčasťou Austrálskeho zväzu. Nemecká kolónia Nemecká Nová Guinea bola v roku 1920 zverená ako mandátne územie Spoločnosti národov pod názvom teritórium Nová Guinea do austrálskej správy. V roku 1949 Austrália spojila obe teritória (Papua a Nová Guinea) do jedného celku, zvaného teritórium Papua-Nová Guinea. V roku 1972 tu prebehli prvé všeobecné voľby a v decembri 1973 jej Austrália poskytla vnútornú samosprávu. 16. septembra 1975 bola vyhlásená nezávislosť krajiny. V rokoch 1989 – 1995 prebiehal boj medzi vládou a secesionistickým hnutím na ostrove Bougainville.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Osemdesiat percent rozlohy krajiny leží na ostrove Nová Guinea. Ostatných 20 % zaberá asi 600 ďalších ostrovov. Tieto ostrovy sú vulkanického i pevninského pôvodu. Vulkanický pôvod má Bismarckovo súostrovie: (Nová Británia, Nové Írsko, Nový Hanover, ostrovy Admirality), Bougainville a menšie ostrovy v Bismarckovom mori a Pacifiku. Pevniského pôvodu sú napr. ostrovy D'Entrecasteaux, Louisiady, Trobriand a Woodlark.

Územie je hornaté, na juhozápade a sčasti na severe hlavného ostrova sa rozkladajú nížiny. Jeho strednou časťou sa tiahne Centrálne pohorie (Bismarckovo pohorie s najvyššou horou Mount Wilhelm 4 509 m n. m.) a na juhovýchode pohorie Owen Stanley Range (4 035 m n. m.). Toto pásmo je tvorené niekoľkými časťami: Pobrežnými horami, Snežnými horami, Müllerovými horami, Bismarckovými horami a pohorím Owen Stanley.

Horské chrbáty sú oddelené hlbokými ostro zarezanými údoliami riek s početnými perejami. Najväčšie rieky sú na severe Sepik a na juhu Fly. Najväčším jazerom je sladkovodné Lake Murray.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Papua-Nová Guinea leží v oblasti vyznačujúcej sa teplým rovníkovým podnebím, časť krajiny sa však vyznačuje tropickým monzúnovým podnebím. Priemerné teploty sú v januári 27,5 °C, v júli 26 °C. Zrážky dosahujú priemerne okolo 3 000 mm, na horách aj 6 000 mm. V hlavnom meste Port Moresby je priemerná teplota vzduchu celoročne okolo 27 °C, ročný úhrn zrážok je 1 040 mm.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Tunajšia flóra je veľmi rozmanitá. V tropických dažďových lesoch rastie veľa druhov paliem, eukalyptov, stromových papradí a rastlín z čeľade myrtovitých. Porast pobrežných oblastí tvoria mangrovník a močiare. Vo vyšších nadmorských výškach rastie veľa ihličnanov, napr. cédre a araukárie.

Na Novej Guiney žije mnoho zaujímavých živočíchov. Domov tu má ježura, krokodíly, korytnačky, hady, veľké množstvo vtákov (rajky, kazuáre) a desať druhov stromových kengúr.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Papua-Nová Guinea je rozvojový poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastných surovín.

Nerastné bohatstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina má rozsiahle ložiská nerastného bohatstva. Ťaží sa ropa, zemný plyn, zlato, striebro, platina, najdôležitejšie sú však ložiská medi a zlata.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšou súčasťou priemyslu je hutníctvo a spracovanie farebných kovov. Veľkého významu dosahuje aj potravinársky priemysel, v jeho rámci sa vyrába cukor, palmový olej a spracováva sa kopra.

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Navzdory rozsiahlemu nerastnému bohatstvu sa viac ako 80 % obyvateľstva živí poľnohospodárstvom. Pestujú sa banány, kakao, káva, kokosové orechy, kopra, ovocie, zelenina, batáty (sladké zemiaky), maniok, taro, jamy, palmové jadrá (na olej), cukrová trstina a ananásy. Chovajú sa prasatá, dobytok a hydina.

Ostatné odvetvia[upraviť | upraviť zdroj]

Pre značnú časť obyvateľov krajiny predstavuje značnú časť obživy okrem poľnohospodárstva tiež lov. Dôležitý je tiež rybolov, lovia sa tuniaky, a ťažba dreva.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Papuy-Novej Guiney tvoria Papuánci, Melanézania, Polynézania a Mikronézania. Negramotnosť obyvateľstva presahuje 35 %. Stredná dĺžka života mužov je 62,9 rokov, žien 67,2 rokov.

Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na hlavnom ostrove aj na priľahlých ostrovoch (napríklad Birara alebo Bougainville) sa týčia vyhasnuté aj činné vulkány.
  • Takmer 1 000 kmeňov pôvodných obyvateľov hovorí viac ako 740 jazykmi.
  • U niektorých kmeňov sa hlboko do 20. storočia praktikoval rituálny kanibalizmus.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papua-Nová Guinea na českej Wikipédii.