Jordánsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jordánske hášimovské kráľovstvo
المملكة الأردنّيّة الهاشميّةّ
Vlajka Jordánska


Vlajka
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
As-salám al-malakí al-urduní
"Nech žije kráľ"
LocationJordan.svg
Miestny názov  
 • dlhý Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah
 • krátky Al-Urdunn
Hlavné mesto Ammán
37°57′ S.š. 35°56′ V.d.
Najväčšie mesto Ammán
Úradné jazyky arabčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Kráľ
Premiér
konštitučná monarchia
Abdalláh II.
Marouf al-Bakhit
Vznik 25. máj 1946
Susedia Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
89 342 km² (112.)  
 km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2007)
 • sčítanie (2004)

 • hustota (2007)
 
5 924 000 (110.)
5 100 981

64/km² (166.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
27,96 mil. $ (97.)
4 900 $ (103.)
Index ľudského rozvoja (2007) 0,773 (86.) – stredný
Mena jordánsky dinár (JOD)
Časové pásmo
 • Letný čas
+ 2 (UTC+ 2)
+ 3 (UTC+ 3)
Medzinárodný kód JOR
Medzinárodná poznávacia značka JOR
Internetová doména jo
Smerové telefónne číslo ++ 962

Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.

Dejiny Jordánska[upraviť | upraviť zdroj]

Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše.

V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť.

V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko.

V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bolo zatiahnuté do arabsko-izraelskej vojny, v ktorej získalo územia za riekou Jordán.

V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael.

Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku.

V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP.

V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.

Podnebie a geografia Jordánska[upraviť | upraviť zdroj]

Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, kedže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá.

Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m.

Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Agaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie.

Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]