Jordánsko

Jordánske hášimovské kráľovstvo المملكة الأردنّيّة الهاشميّةّ
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: As-salám al-malakí al-urduní "Nech žije kráľ"
Kráľovská hymna: {{{Kráľovská hymna}}}
Miestny názov
• dlhý	Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah
• krátky	Al-Urdunn
Hlavné mesto	Ammán 37°57′ S.š. 35°56′ V.d.
Najväčšie mesto	Ammán
Úradné jazyky	arabčina
Regionálne jazyky	{{{Regionálne jazyky}}}
Demonym	{{{Demonym}}}
Štátne zriadenie Kráľ Premiér	konštitučná monarchia Abdalláh II. Marouf al-Bakhit
Vznik	25. máj 1946
Susedia	Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia
Rozloha  • celková  • voda (%)	89 342 km² (112.)    km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2004)  • hustota (2007)	5 924 000 (110.) 5 100 981 64 /km² (166.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 27,96 mil. $ (97.) 4 900 $ (103.)
Index ľudského rozvoja (2007)	0,773 (86.) – stredný
Mena	jordánsky dinár (JOD)
Časové pásmo  • Letný čas	+ 2 (UTC+ 2) + 3 (UTC+ 3)
Medzinárodný kód	JOR
Medzinárodná poznávacia značka	JOR
Internetová doména	jo
Smerové telefónne číslo	++ 962

Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.

Dejiny Jordánska

Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše.

V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť.

V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko.

V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bolo zatiahnuté do arabsko-izraelskej vojny, v ktorej získalo územia za riekou Jordán.

V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael.

Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku.

V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP.

V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.

Podnebie a geografia Jordánska

Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, kedže až 95% územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá.

Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m.

Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Agaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.

Hospodárstvo

Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie.

Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jordánsko