Tadžikistan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tadžická republika
Vlajka Tadžikistanu Štátny znak Tadžikistanu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Surudi Milli
Miestny názov  
 • dlhý Ҷумҳурии Тоҷикистон
 • krátky Тоҷикистон
Hlavné mesto Dušanbe
38°33′ s.š. 68°48′ v.d.
Najväčšie mesto Dušanbe
Úradné jazyky Tadžičtina
Regionálne jazyky Ruština
Demonym Tadžik, Tadžička[1]
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
prezidentská republika
Emomalii Rahmon
Kokhir Rasulzoda
Vznik 31. august 1991 (premenovanie na Tadžickú republiku)
9. september 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Tadžikistanu)
Susedia Afganistan, Čína, Kirgizsko, Uzbekistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
143 100 km² (94.)  
 km² (1,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2016)
 
8 734 951 (97.)
7 564 500

48,6/km² (155.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
7,242 miliárd $ (136.)
3 146 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,627 (129.) – stredný
Mena Somoni (TJS)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+5)
(UTC+5)
Medzinárodný kód TJK/TJ
Medzinárodná poznávacia značka TJ
Internetová doména .tj
Smerové telefónne číslo +992

Súradnice: 38°35′00″S 71°22′00″V / 38,583333°S 71,366667°V / 38.583333; 71.366667

Tadžikistan (-slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko [2][3]), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná fotografia znázorňujúca povrch krajiny.

Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90 % územia, patria k Ťanšanu, Altaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje 6 000 m n. m. Horské chrbty sú od výšky 4 – 5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij (7 495 m n. m.).

Podnebie je pestré, vertikálne výrazne zonálne, sú tu zastúpené všetky pôdno-rastlinné pásma. Sútokom riek Piandž a Vachš vzniká Amudarja, ďalšie rieky sú: Syrdarja, Zervašan a iné. V krajine sa ťaží volfrám, ortuť, olovo, urán, hnedé uhlie a ropa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6. – 4. storočí pred Kr. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu. Začiatkom 4. storočia si tieto štáty podmanil Alexander Macedónsky.

Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Územie neskôr patrilo do Kušánskej ríše do 1. stor. nášho letopočtu, kedy sa tade prehnali vlny Hunov a Tureckých národov. V 7.-8. storočí Tadžici podľahli Arabom, ktorí ich násilne islamizovali.

V 9. storočí vznikol nezávislý tadžický štátny útvar Sámánovcov. Rozvíjala sa kultúra, remeslá, obchod, baníctvo, vznikli početné mestá. V tomto období boli položené základy perzsko-tadžickej literatúry a vedy. V 12. stor. krajinu ovládli Seldžuckí Turci, o storočie neskôr Mongoli, po roku 1369 sa stal štát súčasťou Timurovej ríše. Od 16. stor. patril do Bucharského emirátu a Kokandského chanátu.

V 19. storočí ovládlo Strednú Áziu Rusko a Bucharský emirát sa stal vazalskou oblasťou. Tadžikistan bol v tomto období zaostalou oblasťou. Počas revolúcie vypukol v krajine chaos a prívržencov emira (basmačov) sa sovietskej vláde podarilo vypudiť až roku 1924.

16. októbra 1929 vznikla Tadžická SSR, ktorá sa stala súčasťou ZSSR. Po osamostatnení roku 1991 vypukla v krajine medzietnická občianska vojna. Tá trvala od roku 1992 do roku 1997. V súčasnosti sa stav v krajine normalizuje, to však nič nemení na tom že krajina je najchudobnejšia v regióne.

V októbri 2003 ruskí pohraničníci zadržali 14 Tadžikov, ktorí sa snažili previesť 900 kg heroínu z Afganistanu. Ako neskôr vyšetrovatelia dokázali, zásielka patrila bratovi prezidenta Tadžikistanu. Prezident je v krajine fakticky diktátorom od roku 1992. Predpokladá sa, že jeho režim aktívne podporuje organizovaný zločin, obzvlášť prosperuje na pašovaní heroínu z Afganistanu. Rahmon si v minulosti získal sympatie mnohých západných predstaviteľov vďaka ostrým protiruským vyhláseniam. Situácia v regióne ho však neskôr prinútila konať opačne. Krajine sa v posledných rokoch podarilo normalizovať vzťahy s Ruskom, ktoré predtým ochladli (okrem iného) po sprístupnení tadžických základní americkej armáde v období bojov v Afganistane.

Tadžikistan rokuje s okolitými krajinami o presnom vytýčení hraníc. Spolu s Uzbekistanom rokuje o odmínovaní hranice, tak isto rokuje s Kirgizskom o štatúte Isfarskej doliny. S Čínou sa roku 2002 dohodol na výmene časti pohraničných území a spor urovnal v januári 2011 odstúpením 1 122 km² neobývaného horského územia (Čína pôvodne požadovala až 28 000 km²).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Tadžikistan má najnižšie HDP spomedzi všetkých bývalých republík ZSSR. Iba 5 až 6% pôdy je úrodnej a najdôležitejšou plodinou je bavlna. Priemysel je slabo rozvinutý, prevažuje ťažba rúd, v krajine funguje veľká hlinikáreň, inak je väčšina priemyslu orientovaná na potravinárstvo a výrobu spotrebného tovaru. Občianska vojna prehĺbila úpadok priemyslu a ešte viac obyvateľov uvrhla do chudoby. Rozbiehajúca privatizácia a liberalizácia hospodárstva pravdepodobne zvýšia produktivitu krajiny. Ekonomika je silne zaťažená medzinárodným dlhom, preto v roku 2002 prebehli medzi Ruskom a Tadžikistanom rokovania o znížení dlhu a odpustení platieb po dobu 3 rokov. V roku 2015 bol štátny dlh na úrovni 36% HDP.

V krajine je dlhodobo nízka miera nezamestnanosti (v roku 2016 bola na úrovni 2,3%), ktorá od roku 2001 neprekročila úroveň 3%. Vek odchodu do dôchodku u mužov je 63 rokov, u žien 58 rokov. Krajina dlhodobo zápasí s vysokou mierou inflácie, čo znehodnocuje domáce úspory už od začiatku hospodárskej krízy v roku 2008, odkedy dosiahla hranicu 25%. V roku 2015, v čase celosvetových nízkych úrokových sadzieb, bola na úrovni 6%. Od roku 1996 je v krajine stabilný ekonomický rast, no napriek tomu úroveň HDP v roku 2015 dosahuje len 70% z úrovne roku 1990. Úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily tak v roku 2015 predstavovala 2 616 $, pre porovnanie, Slovensko v rovnakom období dosahovalo úroveň 27 394 $.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa etnického zloženia (rok 1998) prevládali Tadžici (62,5 %). Najpočetnejšou menšinou boli Uzbeci (23,5 %) a ďalšie boli Rusi (7,6 %), Tatári (1,4 %), Kirgizi (1,3 %) a ostatní (3,9 %).

V náboženskej štruktúre majú prevahu moslimovia (najviac suniti), menšie zastúpenie majú šiiti a izmaeliti, najmenej pravoslávni kresťania.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenské slovníky
  2. Tadžicko, Tadžicka, Tadžicku atď. In: Slovenský národný korpus
  3. Dušanbe. In: MORAVČÍK, Š. Veselé potulky po svete. Matica slovenská, 2001, s. 309

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tadžikistan