Tadžikistan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tadžická republika
Vlajka  štátu Tadžikistan Znak  štátu Tadžikistan
Vlajka - Tadžikistan Znak - Tadžikistan
Národné motto:
-
LocationTajikistan.svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

ҷумҳурии Тоҷикистон
  - Krátky
Úradné jazyky tadžičtina
Hlavné mesto Dušanbe
Najväčšie mesto Dušanbe
Hlava štátu Emomali Rachmanov
Predseda vlády Okil Okilov
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

92. miesto
143 100 km²
142 700 km²
400 km²
0,3 %

Susedia Afganistan, Čína, Kirgizsko, Uzbekistan
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2010

98. miesto
7 564 502

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

151. miesto
51 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

145. miesto
1 200

Vznik

9. september 1991

Forma štátu republika
Mena som (100 teenov)
Gramotnosť 99,4
Časová zóna

UTC +5

Štátna hymna Tadžická hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1) -
Kód motorových vozidiel (OSN) TJS
Internetová doména .tj
Smerové telefónne číslo 992

Tadžikistan, dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná fotografia znázorňujúca povrch krajiny

Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90 % územia, patria k Ťanšanu, Altaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje 6 000 m n. m. Horské chrbty sú od výšky 4-5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij (7 495 m n. m.).

Podnebie je pestré, vertikálne výrazne zonálne, sú tu zastúpené všetky pôdno-rastlinné pásma. Sútokom riek Piandž a Vachš vzniká Amudarja, ďalšie rieky sú: Syrdarja, Zervašan a iné. V krajine ťažia volfrám, ortuť, olovo, urán, hnedé uhlie a ropu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tadžici sú jedným z najstarších národov sveta. Patria do iránskej jazykovej skupiny, sú však jediný indoeurópsky národ v Strednej Ázii. Tadžici sú potomkami obyvateľov starovekej Baktrie (oblasť stredného toku Amudarje) a Sogdiany (povodie Zeravšanu), ktoré sa v oblasti rozprestierali v 6.-4. storočí pred n.l. Pôvodne obývali rozsiahle oblasti Strednej Ázie a Iránu. Začiatkom 4. storočia si tieto štáty podmanil Alexander Macedónsky.

Cez toto územie prechádzala dôležitá Hodvábna cesta. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Územie neskôr patrilo do Kušánskej ríše do 1. stor. nášho letopočtu, kedy sa tade prehnali vlny Hunov a Tureckých národov. V 7.-8. storočí Tadžici podľahli Arabom, ktorí ich násilne islamizovali.

V 9. storočí vznikol nezávislý tadžický štátny útvar Sámánovcov. Rozvíjala sa kultúra, remeslá, obchod, baníctvo, vznikli početné mestá. V tomto období boli položené základy perzsko-tadžickej literatúry a vedy. V 12. stor. krajinu ovládli Seldžuckí Turci, o storočie neskôr Mongoli, po roku 1369 sa stal štát súčasťou Timurovej ríše. Od 16. stor. patril do Bucharského emirátu a Kokandského chanátu.

V 19. storočí ovládlo Strednú Áziu Rusko a Bucharský emirát sa stal vazalskou oblasťou. Tadžikistan bol v tomto období zaostalou oblasťou. Počas revolúcie vypukol v krajine chaos a prívržencov emira (basmačov) sa sovietskej vláde podarilo vypudiť až roku 1924.

16. októbra 1929 vznikla Tadžická SSR, ktorá sa stala súčasťou ZSSR. Po osamostatnení roku 1991 vypukla v krajine medzietnická občianska vojna. Tá trvala od roku 1992 do roku 1997. V súčasnosti sa stav v krajine normalizuje, to však nič nemení na tom že krajina je najchudobnejšia v regióne.

V októbri 2003 ruskí pohraničníci zadržali 14 Tadžikov, ktorí sa snažili previesť 900 kg heroínu z Afganistanu. Ako neskôr vyšetrovatelia dokázali, zásielka patrila bratovi prezidenta Tadžikistanu. Prezident Rachmanov je v krajine fakticky diktátorom od roku 1992. Predpokladá sa, že jeho režim aktívne podporuje organizovaný zločin, obzvlášť prosperuje na pašovaní heroínu z Afganistanu. Rachmanov si v minulosti získal sympatie mnohých západných predstaviteľov vďaka ostrým protiruským vyhláseniam. Situácia v regióne ho však neskôr prinútila konať opačne. Krajine sa v posledných rokoch podarilo normalizovať vzťahy s Ruskom, ktoré predtým ochladli (okrem iného) po sprístupnení tadžických základní americkej armáde v období bojov v Afganistane.

Tadžikistan rokuje s okolitými krajinami o presnom vytýčení hraníc. Spolu s Uzbekistanom rokuje o odmínovaní hranice, tak isto rokuje s Kirgizskom o štatúte Isfarskej doliny. S Čínou sa roku 2002 dohodol na výmene časti pohraničných území a spor urovnal v januári 2011 odstúpením 1 122 km² neobývaného horského územia (Čína pôvodne požadovala až 28 000 km²).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Tadžikistan má najnižšie HDP spomedzi všetkých bývalých republík ZSSR. Iba 5 až 6% pôdy je úrodnej. Najdôležitejšou plodinou je bavlna. Priemysel je slabo rozvinutý, prevažuje ťažba rúd, v krajine funguje veľká hlinikáreň, inak je väčšina priemyslu orientovaná na potravinárstvo a výrobu spotrebného tovaru. Občianska vojna prehĺbila úpadok priemyslu a ešte viac obyvateľov uvrhla do chudoby. Rozbiehajúca privatizácia a liberalizácia hospodárstva pravdepodobne zvýšia produktivitu krajiny. Ekonomika je silne zaťažená medzinárodným dlhom. Roku 2002 prebehli medzi Ruskom a Tadžikistanom rokovania o znížení dlhu a odpustení platieb po dobu 3 rokov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa etnického zloženia (rok 1998) prevládali Tadžici (62,5 %). Najpočetnejšou menšinou boli Uzbeci (23,5 %) a ďalšie boli Rusi (7,6 %), Tatári (1,4 %), Kirgizi (1,3 %) a ostatní (3,9 %).

V náboženskej štruktúre majú prevahu moslimovia (najviac suniti), menšie zastúpenie majú šíti a izmaeliti, najmenej ortodoxní.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]