Katar (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Katarský štát
Vlajka Kataru Znak Kataru
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
as-Salám al-Amíri
LocationQatar.png
Miestny názov  
 • dlhý دولة قطر
Dawla Katar
 • krátky قطر
Katar
Hlavné mesto Dauha
25°17′ S.š. 51°32′ V.d.
Najväčšie mesto Dauha
Úradné jazyky Arabčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Emirát
Vznik 3. september 1971
Susedia Saudská Arábia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
11,427 km² (164.)  
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2009)
 • hustota (2009)
 
1 541 000 (151.)

135/km² (121.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
25,01 biliónov $ (102.)
31,397 $ (11.)
Index ľudského rozvoja (2004) 0,844 (46.) – vysoká
Mena Katarský rijál (QAR)
Časové pásmo
 • Letný čas
+3 (UTC+3)
(UTC)
Medzinárodný kód QAT
Internetová doména .qa
Smerové telefónne číslo +974

Katar (arab. قطر), dlhý tvar Katarský štát (arab. دولة قطر – Dawla Katar ), je emirát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Na juhu hraničí so Saudskou Arábiou (60), zvyšok emirátu obklopuje Perzský záliv.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V 7. storočí sa na polostrove rozšíril islam a územie sa dostalo pod vládu chálífov. Keď bolo hlavné mesto emirátu v roku 1783 presunuté na susedný Bahrajn, prepukli v Katare nepokoje, ktoré v roku 1867 vyústili do vojny. Po zásahu Anglicka vznikol samostatný emirát, ktorý mal na čele Sáníma, jedného z členov prednej katarskej rodiny. V roku 1916 sa stal Katar britským protektorátom. Katar, jeden z mnoha historických emirátov Arabského polostrova, je nezávislou krajinou od 1. septembra 1971. Na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev sa Katar rozhodol nestať časťou Spojených arabských emirátov ani Saudskej Arábie.

Objav ropy v roku 1939 celkom zmenil národnú ekonomiku. Predtým bol Katar chudobnou krajinou rybárov a lovcov perál, ale teraz má vysokú životnú úroveň.

Dlhodobý územný spor s Bahrajnom o ostrovy Hawár pri západnom pobreží Kataru rozhodol v roku 2001 Medzinárodný súdny dvor v Haagu v prospech Bahrajnu.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Katar je tradičná monarchia pod vládou emira Hamáda Ibn Chalífa as-Sáního. Rodina as-Sání vládne od polovice devätnásteho storočia. V zemi neexistujú politické strany ani volený parlament, hlavnú moc má emir, ktorý si k ruke menuje 35členné Poradné zhromaždenie (Madžlis aš-šúrá). Katarskí občania (muži aj ženy) majú síce volebné právo od 18 rokov, hlasovať však môžu iba pri výbere miestnych zastupiteľstiev (od roku 1999). Návrh novej ústavy, odsúhlasený referendom v roku 2003, vstúpil do platnosti v roku 2005. Poradné zhromaždenie sa tak rozšírilo na 45 členov, pričom občania budú voliť dve tretiny z nich, zatiaľ čo menovanie zvyšnej tretiny ostáva na emirovi. V rodinných a osobných záležitostiach prevláda islamské právo. Občania Kataru neplatia daň z príjmu. V porovnaní s ostatnými krajinami v oblasti Perského zálivu majú značnú voľnosť prejavu v médiách (Katar je domovskou krajinou vplyvnej televíznej stanice Al-Džazíra).

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným a najdôležitejším mestom v zemi je Dauhá, kde žije viac než polovina obyvateľov Kataru. ďalším dôležitým mestom je prístav Umm Sajd na východnom pobreží. V mestách žije 91 percent obyvateľstva.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Národné príjmy Kataru pochádzajú hlavne z ťažby a spracovania ropy a zemného plynu, na ktoré pripadá 55 % tvorby HDP a 85 % vývozu. Rezervy ropy sa odhadujú na 15 miliárd barelov (2,4 km³), čo predstavuje približne 5 % celosvetových zásob a zaraďuje Katar na tretie miesto na svete. Ropa a skvapalnený zemný plyn sa vyvážajú predovšetkým do Japonska a Južnej Kórei. Dovoz predstavujú predovšetkým strojárenské výrobky, dopravné prostriedky a potraviny; hlavnými obchodnými partnermi v tomto smere sú Francúzsko, USA, Saudská Arábia, SAE, Nemecko a Japonsko. Bohatstvo a životná úroveň Katarčanov je porovnateľná so západnou Európou, miestni občania majú zaistenú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a školské vzdelanie. V posledných rokoch boli vládou priamo v Katare zriadené pobočky viacerých amerických vysokých škôl.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Katarský polostrov vybieha 160 km do Perského zálivu. Väčšina krajiny je nížinatá pustá planina pokrytá pieskom.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer všetci Katarčania sú moslimovia. Etnickí Arabi tvoria asi 40 % obyvateľov krajiny (z čoho iba necelá polovica sú vlastní katarskí občania, zvyšok pochádza z iných arabských krajín). Väčšinu obyvateľstva predstavujú prisťahovalci, pracujúci hlavne v ropnom priemysle: Pakistanci 18 %, Indovia 18 %, Iránčania 10 % a ďalší. Aj napriek mnohým tradičným zvykom je Katar veľmi kozmopolitnou krajinou, jej vláda neváha napríklad získavať štedrým hmotným zabezpečením pre svoju reprezentáciu športovcov z iných štátov (napr. atlétov z Keni či Maroka alebo vzpieračov z Bulharska). Úradným jazykom je arabčina, ale väčšina obyvateľov rozumie aj anglicky. Miera gramotnosti je 82 %.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2022 sa budú v Katare konať Majstrovstvá sveta vo futbale.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katar na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).